Železničné nehody na Slovensku - Keď to nejde, tak to nejde

6.2.2013 8:00 Bc. Jozef Gulík

Železničné nehody na Slovensku - Keď to nejde, tak to nejde

Dojmy z januárovej tragédie pri Liptovskom Mikuláši, kde po zrážke IC vlaku s uviaznutým automobilom zahynul rušňovodič, sú stále čerstvé. Pozrime sa, čo môže k diskusii na danú tému povedať história, pretože - nebolo to prvý raz, čo sa vodič ocitol "v zajatí" železničného priecestia - hoci dôvody bývali rozličné.

 

     December 1973 bol na Považí vcelku bohatý na snehovú nádielku, ktorá síce komplikovala cestnú i železničnú dopravu, ale nie každý mal na výber. Von do nečasu musel aj vodič s nákladným automobilom zn. Czepel ŠPZ TN 16-32 z podniku Milex. Už po 4. hodine rannej dňa 15. decembra 1973, tak ako po iné dni, vykonával rozvoz mlieka do predajní, aby sa dostalo ku svojim zákazníkom. Okrem tmy ho však na cestách sprevádzalo aj husté sneženie spojené s fujavicou.

     Asi o 4.35 h došiel ku železničnému priecestiu medzi stanicami Melčice a Zlatovce v km 119,746. Priecestné zabezpečovacie zariadenie so závorami v tom čase nedávalo výstrahu, takže s vozidlom hodlal normálne prejsť. Na priecestí však bola hrubá vrstva utlačeného a zamrznutého snehu (20 až 30 cm), do ktorého železničné vozidlá vyjazdili hlboké ryhy. Vodič, zrejme aj s ohľadom na prepravovaný náklad, prechádzal cez koľaje menšou rýhlosťou a stalo sa, že zadné kolesá v jednom z týchto "kanálov" uviazli a neboli schopné autom ďalej pohnúť. Nepomáhal ani pokus o cúvanie, či podkladanie kabátov pod kolesá, ktoré sa stále prešmykovali na mieste.

     Vtedy na priecestí začali blikať červené svetlá, sprevádzané zvonením. Neklamný znak toho, že čoskoro príde vlak. Závozník síce mávajúc rukami utekal oproti vlaku, avšak bez baterky nemal veľa nádeje na jeho včasné zastavenie. Rušňovodič blížiaceho sa vlaku MOs 2851 spozoroval tmavú postavu, bežiacu oproti nemu, iba na krátku vzdialenosť. Najprv zatrúbil, aby muž vystúpil z koľaje, a keď zbystril pozornosť, zo vzdialenosti asi 30 m už videl aj prekážku. Keďže sa nákladný automobil z "pasce" vyslobodiť nepodarilo, motorový vozeň M 286.0006 do neho narazil, pričom došlo k materiálnej škode na motorovom vozni asi 1000 Kčs, na automobile 21 623 Kč a na prevážanom náklade mlieka 9805 Kčs. Aspoň, že nedošlo ku žiadnemu zraneniu zúčastnených osôb.

 

     Po iný prípad si zájdeme do Spišskej Novej Vsi, kde sa v nočných hodinách 23. júna 1984 na železničnom priecestí stretol vlak R 508 s nákladným autom zn. Avia. Za touto jednoduchou informáciou sa však opäť ukrývajú komplikácie a dramatické momenty, ktoré si tentoraz spôsobil výlučne vodič auta, inak zamestnanec podniku Železorudné bane Rudňany, aj bez vplyvu poveternostných podmienok.

     Tušíte správne, problémy si nešťastník privodil počas preraďovania rýchlosti, ktoré sa mu podarilo tak nešikovne, že Avii priamo na koľajach zhasol motor. Keby mali viac času, zrejme by si poradili, ale na ich smolu presne v tom momente sa na automatických závorách rozozvučala výstraha a vodič aj so závozníkom podľahli panike. Vyskočili z vozidla a snažili sa ho rýchlo odtlačiť z koľaje, čo sa im ale nepodarilo. Keď zbadali zo smeru od stanice Spišská Nová Ves prichádzať nákadný vlak, zanechali všetky pokusy o záchranu auta a ušli od neho do bezpečnej vzdialenosti.

     Ukázalo sa, že išlo o predčasnú paniku, pretože nákladný vlak prechádzal po vedľajšej traťovej koľaji a stojaci automobil minul bez kolízie. Obaja sa preto s úľavou k Avii vrátili, aby pokračovali tam, kde pred chvíľkou prestali. Vtedy sa však z opačného smeru objavil iný vlak, rýchlik 508, takže vodič so závozníkom opäť utekali preč z koľajiska. Tentoraz už ďalšia šanca neexistovala. Rýchlik do zanechanej Avie narazil a zdemoloval ju. Škodu na aute vyčíslili na 54 676 Kčs, na poškodenom rušni E 499.0035 na sumu 9898 Kčs a na železničnom zvršku 2075 Kčs. Opäť sa udalosť zaobišla bez akýchkoľvek zranení.

 

Okuliarnik 750.096, ktorý v roku 1985 (ešte ako T 478.3096) prekonal zrážku s kombajnom. Na fotografii zo dňa 30. mája 2008 odchádza s osobným vlakom zo stanice Hul, ako náhrada za laminátku r. 240. (snímka autor)

     Len o rok neskôr sa stretávame so zaujímavým prípadom v juhozápadnej časti Slovenska. V sobotu 3. augusta 1985, okolo 6. hodiny odchádzala z domovského JRD Dubník kolóna ôsmych kombajnov na žatevné práce za rieku Moravu, do okresu Prostějov. Poľnohospodárske stroje sa v prvej etape presúvali po vlastnej osi využívajúc štátnu cestu Nové Zámky – Nitra. Kombajn typu E 512 ŠPZ NZ 05-02, ktorý sa stane nechceným aktérom nasledujúcich chvíľ, sa v tejto kolóne pohyboval ako siedmy v poradí, teda predposledný.

     Rad pomalých vozidiel prechádzal cez železničné priecestie medzi žst Šurany a Palárikovo v km 6,179 asi o 6.35 h - v tom čase voľné; na výstražníkoch svietilo biele prerušované svetlo a polovičné závory boli otvorené. Keď prechádzal cez koľaj vyššie spomínaný kombajn, idúci ako predposledný, jeho motor náhle vypovedal službu a stroj zostal v nebezpečnom priestore stáť. Kombajnista sa pochopiteľne snažil motor opäť naštartovať, čo sa mu však nedarilo. Preto jeho pomocník bezodkladne zariaďoval, aby bol pokazený stroj z trate odtiahnutý ďalším kombajnom, s použitím veľkého klinového remeňa. Pri pokuse o potiahnutie sa však klinový remeň roztrhol, bez toho, aby prekážku potiahol čo i len o meter. V tom čase, ako to už v týchto prípadoch býva, začalo priecestné zariadenie dávať výstrahu červenými svetlami a zavreli sa polovičné závory.

     Naproti blížiacemu sa rýchliku R 656, ktorý prichádzal zo smeru od stanice Šurany, sa rozbehol kombajnistov pomocník s úmyslom zastaviť ho. Keďže ale bola hmla, rušňovodič Ladislav spozoroval osobu dávajúcu znamenie na zastavenie na krátku vzdialenosť. Reagoval hneď použitím rýchlobrzdy a zakrátko, keď zbadal aj samotnú prekážku, opustil stanovište a vbehol do strojovne rušňa T 478.3096. Po náraze sa rýchlik zastavil tak, že posledný vozeň stál asi 20 m za priecestím. Zranenie v tomto prípade utrpel kombajnista, ktorý sa zrejme snažil nehode predísť a zotrval pri svojom stroji až do posledného okamihu. Stálo ho to trieštivú zlomeninu pätnej kosti na pravej nohe. Nikto ďalší sa nezranil, takže sa po zrážke dvoch mohutných strojov počítali už len materiálne škody. Škoda na majetku ČSD (na rušni a priecestnom zabezpečovacom zariadení) činí 125 542 Kčs a na zdemolovanom kombajne 24 375 Kčs. Doprava na trati bola prerušená do 8.18 h.

     Za príčinu nehody bolo pôvodne stanovené porušenie cestnej vyhlášky vodičom kombajnu, neskôr sa však potvrdila technická závada na kombajne, na ktorú sa odvolával. K zastaveniu motora došlo vplyvom poruchy na ovládacej páčke regulácie vstrekovacieho čerpadla, po rozpojení v oblasti kĺbového spoja - vypadnutie guľového čapu z misky. K vypadnutiu guľového čapu došlo presne na priecestí, a to vplyvom otrasov pri prechádzaní cez koľajnice. Vznik poruchy sa nedal pred jazdou zistiť, ani vznik takejto závady predpokladať.

 

     Do "štvrtice" si posvietime na kuriózny prípad, takpovediac jeden z tisíca, kedy za uviaznutie automobilu na priecestí niesla zodpovednosť železnica. Základná charakteristika - dňa 16. júla 1990 o 11.24 h medzi žst Trenčianska Teplá a Trenčín v km 126,608 sa na železničnom priecestí stretol vlak R 504 s osobným autom - nám toho o zákulisí znova veľa neprezradí, preto sa poďme pozrieť, kde bol pes... či skôr automobil zahrabaný.

     Uvedené priecestie sa nachádza v oblúku trate, na ktorej v tom čase prebiehali výluky v súvislosti s obnovou koľaje. Kvôli tejto obnove bolo priecestie rozobraté a jeho povrch dočasne nahradený drobným kamenivom. Každý deň po ukončení výluky (pred obnovením dopravy) sa drobné kamenivo dopĺňalo, upravovalo a znutňovalo opakovaným prejazdom nákladného auta, aby umožňovalo prechod automobilov. 

     Vodič škodovky 120L ŠPZ TNC 68-69 vchádzal 16. júla na takto upravené priecestie netušiac, aké môže byť zradné. Na pravej strane bolo kamenivo zrejme menej zhutnené, hnacie kolesá osobného auta v ňom trochu zahrabali a keďže koľaj v oblúku je prevýšená, "brucho" auta zavadilo o vyvýšený koľajnicový pás. A keď sa vodič pokúšal z tohto miesta vyslobodiť, dosiahol iba toľko, že auto sa zahrabalo do podložia ešte viac a v koľajisko uviazlo nadobro. 

     Rušňovodič vlaku R 504 vypovedal, že keď sa s vlakom blížil ku priecestiu, videl na ňom stáť osobné auto s otvorenou kapotou. Keďže v blízkosti sa nachádzal aj traktor, je pravdepodobné, že vodič práve vyberal z kufra ťažné lano, aby mohol zabezpečiť odtiahnutie uviaznutého auta. K tomu však už nedošlo. Rýchlik 504, ťahaný rušňom 363 042 (jedným zo série 037-042, ktoré na prelome rokov 1985/86 obdržalo bratislavské depo, ale už v rokoch 1990 a 1991 ich všetky odovzdalo do depa Přerov) narazil do auta, ktoré potom tlačil pred sebou asi 300 m až doúplného zastavenia. Rušeň zostal po odtrhnutí vzduchojemu neschopný ďalšej jazdy.

      Nehodu v tomto prípade zavinil hlavný majster TD Trenčín, ktorý ponechal v prevádzke bez obmedzenia priecestie v km 126,608 s nedostatočne upravenou vozovkou. Aj keď vodč ku nej prispel svojou technikou jazdy, bolo by neobvyklé, ak by priecestia existovali zvlášť pre profesionálnych, zvlášť pre bežných a zvlášť zas pre sviatočných vodičov. Musí preto vyhovovať všetkým kategóriám.

 

Přerovský 363.014 po zrážke s nákladným autom, ktorého rám zostal zakliesnený pod rušňom. (archív ŽSR)

     Celkom na záver si ešte slovom a obrazom pripomenieme nehodu, ktorá sa v súvislosti s tragédiou na Liptove tiež spomínala. Rovnako pri nej zahynul rušňovodič rýchlika po zrážka s nákladným automobilom. Áno, hovoríme o mnohým známej udalosti na zastávke Ľudovítov v roku 1993.

     V pondelok 19. júla 1993, v čase o 09.40 h, vodič auta Liaz ŠPZ NZA 20-05 z Okresného bytového podniku Nové Zámky naloženého škvarou nerešpektoval zatvorené polovičné závory, ktoré jednoducho obišiel (!) a vošiel na priecestie v okamihu, keď sa k nemu blížil R 631 Rastislav rýchlosťou 116 km/h. Nakoľko rýchlik prichádzal od Nových Zámkov, jeho rušňovodič mal výhľad zakrytý budovou zastávky. Keď sa spoza nej v poslednej chvíli vynoril nákladiak, nebolo už času na záchranu situácie.

     Nákladné auto bolo nárazom rozmetané okolo trate a rám auta zakliesnený pod rušňom bol tlačený do vzdialenosti 503 metrov. Na stanovišti rušňa 363.014 z depa Přerov, vykoľajeného jednou nápravou, zahynul rušňovodič Ladislav Horváth z RD Bratislava. Rovnako tak za svoju nerozvážnosť zaplatil životom aj vodič Liazky. Následkom nárazu a prudkého brzdenia sa súprava rýchlika roztrhla, ale nikto z cestujúcich neutrpel zranenie. Doprava bola prerušená na oboch traťových koľajach do 15.30 h. Pri nehode vznikla škoda na zariadení ŽSR vo výške 170 713 Sk, na ťažko poškodenom rušni v majetku ČD vo výške takmer 2 milióny Kč a na aute asi 400 000 Sk. Rušeň 363.014 bol následne opravený v depe Přerov a 19. 2. 1994 absolvoval skúšobnú jazdu z Přerova do Moravského Písku a späť.

     Príčinou tragédie bolo jednoznačne porušenie Vyhlášky 99 / 1989 Zb. vodičom nákladného auta. Tak znie oficiálne pomenovanie pre konanie, ktoré bežne dostáva iné prívlastky.

Použitá literatúra:

Správa o stave bžd v PO BA za december 1973; Časopis Železničář 1985 / 21; Noviny Železničiar 1985 / 32; Rozbor neh. udalostí v žel. prevádzke v PO BA za III. štvrťrok 1985; Správa o stave bezp. na ŽSR za III. štvrťrok 1993; Noviny Obzor 1994 / 29; Noviny Ž Semafor 1993 / 24, 1993 / 25.

 

Súvisiace odkazy