Tisovec - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Umiestnenie na trati

Ďalšie informácie

Železničná stanica Tisovec leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati ŽSR č. 174 Brezno - Jesenské. Tisovec mal byť prepojený so Slavošovcami tzv. Gemerskými spojkami.

V železničnej stanici zaúsťuje do koľaje č. 1 výhybkou č. 1XA vlečka Calmit, spol. s r. o., Bratislava, Závod Tisovec. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km 49,137.

Niečo z histórie

Zdokonalenie spojenia železiarní v Hronci a v Tisovci sa stalo predmetom rokovania uhorského parlamentu už v roku 1872, keď bol (v dňoch 12. a 15.3.) schválený zákonný článok č. X o výstavbe spojovacej železnice. Jej výstavbe zabránili najprv technické problémy (pri prechode pohoria medzi Malohontskou a Zvolenskou župou by bolo treba akceptovať stúpanie zäčšie ako 30 ‰), neskôr i hospodárska kríza 70. rokov.

Koncesia na výstavbu a prevádzku vhodnejšie trasovanej železnice bola vydaná až na základe zákonného článku č. XXIX/1895 nariadením MO č. 44498/95.VI.21 pre skupinu koncesionárov zastúpenú Gejzom Kubínyim, Pavlom Mendelom, Alexandrom Hoffmanom a Viliamom Quittnerom. Trať železnice vychádzala zo stanice MÁV v Podbrezovej a viedla do stanice MÁV v Tisovci (s odbočkou Bujakovo – železiarne Bujakovo). Trať bola vybudovaná v dvoch etapách: najskôr úsek Podbrezová – Pohronská Polhora a potom úsek Pohronská Polhora – Tisovec. Zvláštnosťou trate bolo, že v úseku Pohronská Polhora – Bánovo (Gömörvég) so stúpaním až 50 ‰ sa v dĺžke 15,777 km prvý krát v Uhorsku použil Abtov ozubnicový systém s oceľovými podvalmi Heindl a pomerne ťažký zvršok s koľajnicami 34,5 kg/m, dovoľujúci osové zaťaženie až 14 t.

Na 41,2 km dlhej trati Podbrezová – Tisovec so 4 stanicami a 1 výhybňou bolo vybudovaných 6 výpravných budov, 3 sklady, 1 výhrevňa a 12 strážnych stanovíšť. Len 1 zo 48 úrovňových priecestí bolo kryté závorami. Ťažký horský terén mohol byť zdolaný iba vďaka rozsiahlym zemným prácam: najhlbší zárez dosahoval hĺbku 20 m, najvyšší násyp výšku 13 m. Premiestnenie stanice v Podbrezovej, vynútené rozširovaním železiarní, si v roku 1912 vynútilo postaviť tu novú výpravnú budovu.

  
Prevádzka na jednotlivých úsekoch bola otváraná v týchto termínoch:

Podbrezová – Pohronská Polhora     15.12.1895

Pohronská Polhora – Tisovec     3.11.1896

Na ozubnicovej trati Tisovec – Pohronská Polhora boli prevádzkované 4 ozubnicovo-adhézne rušne triedy T Vib (od roku 1911 rad 41 MÁV, ČSD 403.5), vyrobené v lokomotívke Floridsdorf v roku 1896 (výr. č. 1014 až 1016) a v roku 1900 (výr. č. 1430), ktoré tu dopravovali osobné i nákladné vlaky.

Tisovec leží v údolí rieky Rimavy - tvorí južný vstup do Muránskej planiny. Počtom obyvateľov 4360 a katastrom na ploche 12 343 ha patrí medzi menšie mestečká. Pomenovanie dostal od stromu tis, ktorý sa tu v minulosti hojne vyskytoval. Najstaršie osídlenie lokality Tisovec spadá do obdobia mladšej doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o Tisovci sa nachádza v listine uhorského kráľa Karola Roberta vydanej v roku 1334. Štatút mesta získal Tisovec na rozhraní 15. a 16. storočia.
 Mesto bolo známe každoročným Tisovským jarmokom. Dôležitým zdrojom obživy obyvateľstva v stredoveku bolo baníctvo. Ťažili sa drahé kovy - striebro, zlato, železná ruda a vápenec. Časté vojny a pustošenia narúšali rozvoj baníctva, preto si obyvateľstvo hľadalo aj iné zdroje obživy. Žírne lúky a výborná pastva na nich boli dobrým predpokladom pre rozvoj roľníctva, pastierstva, chovu dobytka a oviec.

Panorámu mesta tvorí veniec hôr vápencového zloženia. Vrch Hradová s pozostatkami starého slovanského hradu a náučným chodníkom a Voniaca s endemitom Lykovcom muránskym. V okolí sú vynikajúce podmienky na pešiu turistiku, na cykloturistiku, hipoturistiku, zimné lyžovanie, paragliding.

 

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.

Galéria objektu