Galanta - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Koľaje v objekte

Dopravné: 7    Manipulačné: 7    Odstavné: 3    Ostatné: 4   

Ďalšie informácie

Železničná stanica Galanta leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati č. 130 (Bratislava - Štúrovo) medzi ŽST Sládkovičovo a ŽST Šaľa a na trati ŽSR číslo 133 (Leopoldov - Galanta), kde je susednou stanicou Gáň.

V železničnej stanici zaúsťuje do koľaje č. 3a výhybkou č. A1 vlečka Poľnonákup Galanta, a.s. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km ŽSR 104,031.

Dôležité dátumy

1. XI. 1883: Galanta - Sereď  uvedenie do prevádzky
16. XII. 1850: Bratislava - Štúrovo uvedenie do prevádzky

O Galante

Okresné mesto Galanta sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska, v strede Podunajskej nížiny. Kataster mesta má poľnohospodársky charakter - s úrodnou pôdou a bohatým výskytom termálnych vôd. Dopravné spojenia cestné a železničné sú veľmi dobré a sú napojené na medzinárodnú sieť. Vzdialenosť do hlavného mesta republiky Bratislavy je len 50 km. K mestu patria priľahlé časti Nebojsa, Hody a Javorinka. Východným okrajom katastrálneho územia mesta preteká rieka Váh, ktorá s ďalšími menšími tokmi generovala vznik starovekého a stredovekého osídlenia a poskytovala obyvateľom priaznivé životné podmienky. História osídlenia oblasti Galanty je archeologicky doložená už od neolitu.
 

Najstaršie písomné doklady mesta pochádzajú z roku 1237. Do roku 1421 prechádzal majetok obce vlastníctvom viacerých rodov. Od toho roku sa majoritnými vlastníkmi galantských majetkov postupne stávali príslušníci šľachtického rodu Esterházyovcov, ktorí takmer šesť storočí udávali smer i tempo rozvoju mestečka, ktorého názov priradili aj k menu svojho rodu. Na ich žiadosť v roku 1635 vydal cisár a kráľ Ferdinand II. vo Viedni trhové a jarmočné privilégium pre mesto. Rod zanechal pre mesto tri krásne kultúrne pamiatky. Renesančný kaštieľ, postavený okolo roku 1600, je sprístupnený verejnosti, nachádza sa v ňom obradná sieň a mestská galéria. Neogotický kaštieľ bol vybudovaný v roku 1633 na staršom základe ako romantický objekt inšpirovaný anglickou gotikou. V súčasnosti je pred rekonštrukciou. Neogotická pohrebná kaplnka rodu Esterházyovcov na starom cintoríne je v plnej kráse zrekonštruovaná a slúži ako dom smútku. Významnou kultúrnou pamiatkou mesta je i rímskokatolícky kostol Sv. Štefana Kráľa. Je monumentálna dvojvežová klasická stavba s barokovou retardáciou z roku 1805.
 

V historiskom parku pri neogotickom kaštieli sa nachádza socha svetoznámeho hudobného skladateľa Zoltána Kodálya, ktorý v útlom detstve žil v Galante a mesto preslávil hudobnou skladbou Galantské tance. Na jeho počesť sa organizuje trojročne festival speváckych zborov s medzinárodnou účasťou Kodályove dni. Mesto žije pestrým kultúrno - spoločenským životom. Pravidelné, ročne sa opakujúce už tradičné podujatia sú veľmi obľúbené medzi občanmi a tešia sa veľkej návštevnosti. Najvýznamnejšie sú novodobé tradičné Galantské trhy, ktoré sú spestrené so sprievodnými kultúrno - zábavnými podujatiami, športovými podujatiami a pivným festivalom.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.

Galéria objektu