Slovinsko - SŽ
Slovenske železnice - SŽ
Dúfam, že nikoho nezmiatne tento dvojzymselný názov. Nemá nič spoločné so súčasným Slovenskom, pretože ide o oficiálny názov Slovinských železníc. Hoci v období vojnového Slovenského štátu sa takto nazývali Slovenské železnice a mali aj rovnakú skratku - SŽ.
Slovinsko - krásna krajina medzi Alpami a Jadranom. Nádherná prírodná scenéria, úžasné trate, milí ľudkovia...
Aj Slovenske železnice zasiahla modernizácia: rad 310 - Pendolino, rad 312 - elektrické Desiro. Objednané Taurusy.
Vďačná téma na diskusiu. Alebo prinajmenšom na objavovanie krajiny, ktorá je blízka nášmu naturelu.
Na snímke z 31.12.2004 vlak InterCitySlovenia 17 Maribor - Ljubljana s elektrickou jednotkou 310 na moste cez rieku Dráva.
Užitočné odkazy:
SŽ
mapa siete SŽ + HŽ +Bosna a Herc.
Ved to je skoro 10 mil Sk! Nebol by som povedal, ze motorka dokaze "polozit" vlak. Snad ma ten motorkar dobru zakonnu poistku...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/15684/
Až z druhého tohoročného čísla časopisu Nova proga sa dalo zistiť, prečo došlo k obmedzeniu jázd slovinských Pendolín medzi Ľubľanou a Mariborom. Dňa 7. februára 2005 došlo na priecestí medzi zastávkami Laze a Jevnica k stretu Pendolína 310.006 SŽ s motocyklom Honda. Havária sa skončila pre 32 ročného motocyklistu šťastne, pretože najprv narazil do osobného automobilu stojaceho pred priecestím, spadol na zem, a iba motocykel samovoľne pokračoval v jazde a dostal sa k podvozkom prechádzajúcej súpravy vlaku ICS. Súprava prvou nápravou vykoľajila a celková škoda dosiahla asi 60 miliónov slovinských toliarov. SŽ momentálne nemajú dostatočný počet súprav, a preto nasadili na niektoré vnútroštátne spoje elektrické jednotky Desiro.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/15636/
Slovenske železnice - SŽ ponúkajú vstupenky na nasledovné podujatia. Cena je vrátane dopravy vlakom
Hokej Slovenija-Rusija 27.4. Jesenice 2.000,00 SIT
Magnifico (Marinada 05) 14.5. Portorož 2.000,00 SIT
Joe Cocker 24.5. Budapešť od 40 do 62 €
Iron Maiden 31.5. Graz 54 €
Avril Lavigne 5.6. Budapešť od 33 do 50 €
Duran Duran 8.6. Budapešť od 29 do 46 €
Rod Stewart 17.6. Budapešť od 41 do 80 €
Chuck Berry 28.6. Zagreb 27 €
Maxim Mrvica 2.7. Pula, Arena od 30 do 57 €
Andrea Bocelli 9.7. Pula, Arena od 47 do 101 €
Marilyn Manson 23.8. Budapešť od 28 do 44 €
Hokej Slovenija-Rusija 27.4. Jesenice 2.000,00 SIT
Magnifico (Marinada 05) 14.5. Portorož 2.000,00 SIT
Joe Cocker 24.5. Budapešť od 40 do 62 €
Iron Maiden 31.5. Graz 54 €
Avril Lavigne 5.6. Budapešť od 33 do 50 €
Duran Duran 8.6. Budapešť od 29 do 46 €
Rod Stewart 17.6. Budapešť od 41 do 80 €
Chuck Berry 28.6. Zagreb 27 €
Maxim Mrvica 2.7. Pula, Arena od 30 do 57 €
Andrea Bocelli 9.7. Pula, Arena od 47 do 101 €
Marilyn Manson 23.8. Budapešť od 28 do 44 €
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/14031/
V januári tohto roku boli ukončené modernizácie dvoch rušňov Slovenských železníc (SŽ) v dielňach v slovinskom Maribore pre Srbské železnice (ŽS). Išlo o stroje 644.002 a 644.006 SŽ. Ďalšie rušne 644.001, 003, 010 a 017 sa ešte nachádzajú v rôznom štádiu rozpracovanosti v Maribore. Rušne dostali pri rekonštrukcii klimatizačný agregát stanovišťa rušňovodiča. Je zaujímavé, že rušňom sa ponechalo číslovanie podľa starej schémy JŽ a taktiež nový lak, tmavozelená skriňa so šípovým žltým pruhom zodpovedá schéme, ktorú mali rušne už za starých dobrých čias vo federálnej Juhoslávii.
Slovenske železnice majú prebytok motorových rušňov radu 644 nakoľko na mnohých vedľajších tratiach bola nákladná doprava v ostatných rokoch úplne zastavená.
Rušne radu 644 získali vzhľadom na ich pôvod prezývku "Španiel". Boli vyrobené podľa licencie General Motors v meste Macosa neďaleko Valencie v roku 1973.
ŽS sústredili novonadobudnuté rušne v depách Zrenjanin a Kikinda vo Vojvodine.
Slovenske železnice majú prebytok motorových rušňov radu 644 nakoľko na mnohých vedľajších tratiach bola nákladná doprava v ostatných rokoch úplne zastavená.
Rušne radu 644 získali vzhľadom na ich pôvod prezývku "Španiel". Boli vyrobené podľa licencie General Motors v meste Macosa neďaleko Valencie v roku 1973.
ŽS sústredili novonadobudnuté rušne v depách Zrenjanin a Kikinda vo Vojvodine.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/12542/
ahoj. Bol som v Slovinsku toho leta, aj na hlavnej stanici v Ljubljane. Stanica pripomina skor budovu nejakeho maleho mesta, ale je celkom pekne zrekonstruovana (da sa z nej poslat z automatu email s fotkou), vedu z nej trate myslim ze do piatich smerov. Zaujal ma hlavne rusnovy park - na slovinskych zelezniciach jazdili zvlastne dvojdielne rusne, ale videl som aj el. rusne podobneho dizajnu ako zachmurene elektricke rusne vo Francuzsku, moderne posobili supravy InterCitySlovenia. Na asi 12 km som sa aj odviezol z Ljubljany po neelektrifikovanej jednokolajke na juh. Tam zase jazdia dvojdielne motorove jednotky so zvlastnym zvukom hukacky, ktora meni dva razy vysku tonu :-). Celkovo mi pride Slovinsko ako mala, ale velmi pekna krajina. Skoda, len ze som vacsinou nejazdil zeleznicou, zaujimalo by ma kolko stoji listok ED alebo IR, nema z vas niekto skusenosti s takymto cestovanim?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/11124/
Meškanie vlakov na Slovenskych železniciach:
Vlaky meškajú aj v Slovinsku a o tom, koľko ktorý vlak mešká, možno nájsť informáciu na stránke www.Slo-zeleznice.si
Meškanie vlakov sa po slovinsky povie ZAMUDE VLAKOV. Údaje sa obnovujú automaticky každých sedem minút. Pred chvíľou sa napríklad dalo zistiť, že medzinárodný vlak EC 53 Goldoni Venezia Santa Lucia - Ljubljana - Budapest meškal v stanici Zidani Most 13 minút.
Vlaky meškajú aj v Slovinsku a o tom, koľko ktorý vlak mešká, možno nájsť informáciu na stránke www.Slo-zeleznice.si
Meškanie vlakov sa po slovinsky povie ZAMUDE VLAKOV. Údaje sa obnovujú automaticky každých sedem minút. Pred chvíľou sa napríklad dalo zistiť, že medzinárodný vlak EC 53 Goldoni Venezia Santa Lucia - Ljubljana - Budapest meškal v stanici Zidani Most 13 minút.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/10454/
Slovenske železnice - SŽ vydávajú 10 x ročne kvalitný časopis Nova proga (Nová cesta). V najnovšom čísle 1/2005 stojí za to prečítať si článok "40 let gomulk na Slovenskem" o elektrických pantografových vozňoch z Poľska, ktoré slúžia na tratiach Slovenskych železnic už štyri desaťročia a ktoré v týchto rokoch postupne nahrádzajú moderné vozne Siemens Desiro.
Časopis sa dá vo formáte pdf. stiahnuť na adrese:
www.Slo-zeleznice.si
pod rubrikou Nova proga.
Časopis sa dá vo formáte pdf. stiahnuť na adrese:
www.Slo-zeleznice.si
pod rubrikou Nova proga.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/10271/
V týchto dňoch odišli z Nemecka cez Rakúsko do slovinskej Jesenice dve trojsytémobvé lokomotívy radu ES 64 F z Dispoloku firmy Siemens (známe tiež ako rad 189 Railion. Na programe sú skúšky na tratiach Slovenskych železnic a školenie rušňovodičov. Ak všetko pôjde podľa predpokladov, od mája by mali byť trojsystémové rušne z Dispoloku nasadené na vozbu kontajnerových vlakov na trase München - Salzburg - Villach - Jesenice - Koper.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/10208/
Vďaka rk_kn. dobre, že si to objavil, ide o preklep, ospravedlňujem sa, správne má byť 25 kV AC. Chyba vznikla pre prepise z anglického textu.
Tak či onak je zaujímavé, že Slovinci počítajú s tým, že by ich lokomotívy mohli v budúcnosti prichádzať aj na ŽSR a na SŽDC. Ako som spomenul predtým, v GVD 2006 by mal začať jazdiť EC 100/101 Jože Plečnik na trase Praha - Linec - Ľubľana. V relácii SŽ - ŽSR sa mi vidí dosť perspektívne, že by "Taurus" SŽ mohol prichádzať do Bratislavy s ucelenými nákladnými vlakmi z Koperu. Podľa informácií zo Siemensu by nové trojsystémové "Taurusy" už nemali rušiť koľajové obvody na ŽSR. Necháme sa prekvapiť.
Tak či onak je zaujímavé, že Slovinci počítajú s tým, že by ich lokomotívy mohli v budúcnosti prichádzať aj na ŽSR a na SŽDC. Ako som spomenul predtým, v GVD 2006 by mal začať jazdiť EC 100/101 Jože Plečnik na trase Praha - Linec - Ľubľana. V relácii SŽ - ŽSR sa mi vidí dosť perspektívne, že by "Taurus" SŽ mohol prichádzať do Bratislavy s ucelenými nákladnými vlakmi z Koperu. Podľa informácií zo Siemensu by nové trojsystémové "Taurusy" už nemali rušiť koľajové obvody na ŽSR. Necháme sa prekvapiť.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/9948/
V júli 2004 objednali Slovenske železnice 20 trojsystémových rušňov u firmy Siemens SGP Wien. Majú sa dodávať od júna 2006 do marca 2008.
Budú môcť jazdiť na tratiach Slovinska a Talianska (3 kV DC), Rakúska a Nemecka (15 kV AC) a Chorvátska, Čiernej Hory, Maďarska, Slovenska a Česka (15kv AC).
Slovenske železnice ich plánujú označiť ako rad 541 SŽ. Pôjde o identický rušeň s radom 1216 ÖBB. Montáž má prebiehať v meste Graz. Niektoré časti sa majú vyrábať v Maribore.
Na pripojenom obrázku jedno z možných farebných riešení.
Budú môcť jazdiť na tratiach Slovinska a Talianska (3 kV DC), Rakúska a Nemecka (15 kV AC) a Chorvátska, Čiernej Hory, Maďarska, Slovenska a Česka (15kv AC).
Slovenske železnice ich plánujú označiť ako rad 541 SŽ. Pôjde o identický rušeň s radom 1216 ÖBB. Montáž má prebiehať v meste Graz. Niektoré časti sa majú vyrábať v Maribore.
Na pripojenom obrázku jedno z možných farebných riešení.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/9922/
Pripojím pár info o výstave Jože Plečnika v Brne, po ktorom bude niesť meno nový pár vlakov EC 100/101 Praha - Ljubljana
Jože Plečnik - architekt Pražského hradu
Jednou z výstav, která byla v Domě umění města Brna zahájena 11. 2. 2005 je výstava díla slovinského architekta Jože Plečnika (1872 – 1957), který patří dnes k uznávaným osobnostem postmoderny minulého století. Jeho působištěm byla především Vídeň, Praha a rodné město Lublaň. Po studiích na Akademii výtvarných umění, kde patřil k nejlepším absolventům prof. Otty Wagnera a studijní cestě po Itálii a Francii působil nejprve ve Vídni, kde projektoval několik soukromých a činžovních domů. Roku 1910 byl pozván architektem Janem Kotěrou do Prahy, kde převzal místo profesora na Uměleckoprůmyslové škole (1911 – 1921).
Do historie české architektury vstoupil Jože Plečnik svým působením na Pražském hradě – provedl zde řadu rekonstrukcí, jimiž výrazně změnil charakter hradních interiérů, nádvoří a zahrad. Patří k nim zejména Sloupová síň u Matyášovy brány, prostory Nového paláce s bytem prezidenta a zasáhl i do úprav zámeckého parku v Lánech. Fotografie i nákresy plánů a pohledů těchto úprav najdete v jedné z místností výstavy. Další fotografie a plány se věnují památkám v Lublani ( Národní a univerzitní knihovna, Soukromá pojišťovna …), přestavbě kláštera Řádu německých rytířů v Križanke, najdete zde velké množství urbanistických plánů, půdorysy staveb, ale i portréty rodiny Plečnika, jeho kresby z mládí o z období studia ve Vídni.
Specifickým rysem projektů Plečnika bylo propojení staré architektury s novými úpravami a stavebními prvky. Respektoval řád a kombinoval materiály a artefakty různých historických období a stylů. J. Plečnik výrazně ovlivnil urbanistické řešení Lublani vytvořením řady mostů přes řeku Ljubljanicu a parkovou úpravou jejího nábřeží, úpravou hradních valů, náměstí a sítě ulic. I tyto návrhy si můžete na výstavě prohlédnout. Ve všech realizacích se projevovala jeho originalita a smysl pro vytváření dominant. J. Plečnik obdržel nejvyšší slovinské národní vyznamenání za uměleckou tvorbu.
Výstava potrvá v Domě umění do 20. 3. 2005 a navštívit ji můžete denně mimo pondělí od 10 do 18 hodin. Každou středu je vstup volný, jinak je vstupné 40,- Kč a 20,- Kč.
Jože Plečnik - architekt Pražského hradu
Jednou z výstav, která byla v Domě umění města Brna zahájena 11. 2. 2005 je výstava díla slovinského architekta Jože Plečnika (1872 – 1957), který patří dnes k uznávaným osobnostem postmoderny minulého století. Jeho působištěm byla především Vídeň, Praha a rodné město Lublaň. Po studiích na Akademii výtvarných umění, kde patřil k nejlepším absolventům prof. Otty Wagnera a studijní cestě po Itálii a Francii působil nejprve ve Vídni, kde projektoval několik soukromých a činžovních domů. Roku 1910 byl pozván architektem Janem Kotěrou do Prahy, kde převzal místo profesora na Uměleckoprůmyslové škole (1911 – 1921).
Do historie české architektury vstoupil Jože Plečnik svým působením na Pražském hradě – provedl zde řadu rekonstrukcí, jimiž výrazně změnil charakter hradních interiérů, nádvoří a zahrad. Patří k nim zejména Sloupová síň u Matyášovy brány, prostory Nového paláce s bytem prezidenta a zasáhl i do úprav zámeckého parku v Lánech. Fotografie i nákresy plánů a pohledů těchto úprav najdete v jedné z místností výstavy. Další fotografie a plány se věnují památkám v Lublani ( Národní a univerzitní knihovna, Soukromá pojišťovna …), přestavbě kláštera Řádu německých rytířů v Križanke, najdete zde velké množství urbanistických plánů, půdorysy staveb, ale i portréty rodiny Plečnika, jeho kresby z mládí o z období studia ve Vídni.
Specifickým rysem projektů Plečnika bylo propojení staré architektury s novými úpravami a stavebními prvky. Respektoval řád a kombinoval materiály a artefakty různých historických období a stylů. J. Plečnik výrazně ovlivnil urbanistické řešení Lublani vytvořením řady mostů přes řeku Ljubljanicu a parkovou úpravou jejího nábřeží, úpravou hradních valů, náměstí a sítě ulic. I tyto návrhy si můžete na výstavě prohlédnout. Ve všech realizacích se projevovala jeho originalita a smysl pro vytváření dominant. J. Plečnik obdržel nejvyšší slovinské národní vyznamenání za uměleckou tvorbu.
Výstava potrvá v Domě umění do 20. 3. 2005 a navštívit ji můžete denně mimo pondělí od 10 do 18 hodin. Každou středu je vstup volný, jinak je vstupné 40,- Kč a 20,- Kč.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/8962/
Ad Addams: môžem len potvrdiť, Slovenske železnice pridali do kroku v modernizácii. Pendolino presunuli na trasu do Benátok, ani nie kvôli ekonomike ako s ohľadom na rapídne rastúci počet cestujúcich v relácii Ljubljana - Venezia. Úprava v nasadení vôbec nemá dramatické rozmery. Slovinci uvažujú o zaobstaraní ďalších ETR.
Mňa teší, že Slovenske železnice modernizujú, veď sú aspoň podľa slov naše...
Záber v prvom príspevku som urobil z parkoviska na streche hypermarketu Interspar. Perfektné miesto na fotenie aj ďalších vlakov s rôznymi uhlami a výrezmi. Samotný Maribor je čarovné miesto.
Mňa teší, že Slovenske železnice modernizujú, veď sú aspoň podľa slov naše...
Záber v prvom príspevku som urobil z parkoviska na streche hypermarketu Interspar. Perfektné miesto na fotenie aj ďalších vlakov s rôznymi uhlami a výrezmi. Samotný Maribor je čarovné miesto.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/8958/
Mozem len potvrdit: mame slovincom co zavidiet (v Albansku som nebol, ale vsetky ostatne zeleznice v Europe razantne modernizuju vozidlove parky, ale ZSSK ma na vsetko cas...
).
S tym stiahnutim ETR 310 ma nastvali, aj ked chapem, ze ekonomika nepusti ...
Fotka z 1. prispevku je z mostu cca 200 m juzne od zst. Maribor (presiel som ho zoparkrat) - naozaj vydarene miesto na fotenie ETR 310
Jozef: Na webe su aj lepsie fotky ETR 310
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/8940/
Z Bratislavy je tu aj iná možnosť trasy do SLO: (ale asi menej výhodná kvôli preprahom a úvratiam 
)
Bratislava - Rajka - Győr - Szombathely - Körmend- Hodoš - Pragersko - Ljubljana
Inak z Budapešti ide priamo IC Citadella Bp (13.05) - Hodoš (17.27) - Ljubljana (21.30)
Niektoré vlaky cez Záhreb cf. www.elvira.hu; www.bahn.de
čisto hypoteticky: priamy vozeň Košice - Budapest (IC Hornád) - Ljubljana (IC Citadella)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/8819/
0d 11. decembra 2005 plánujú České dráhy a Slovenske železnice zaviesť nový vlak EC 100/101 Praha - Ľubľana. Mal by jazdiť v nasledovnej polohe:
EC 101
Praha hl. n. 06.20 - Benešov - Tábor - Veselí nad Lužnicí - České Budějovice - Horní Dvořiště - Summerau - Freistadt - Linz Hbf 11.05 - 11.10 - Leoben - Graz Hbf 14.00 - 14.05 - Spielfeld Straß - Maribor - Pragersko - Celje - Zidani Most - Ljubljana 17.30
EC 100
Ljubljana 10.15 po rovnakej trase - Graz Hbf 13.45 - 13.50 - Linz Hbf 16.50 - 16.55 - Praha hl. n. 21.45
Radenie:
1x 1.trieda Ampz + 1 reštauračný vozeň + 3x 2.trieda Bmz , všetko klimatizované vozne ČD. HDV v úseku České Budějovice - Spielfeld Straß 1116 ÖBB. Neskôr možno v celej trase 1216 SŽ, resp. ÖBB. Všetky údaje sú predbežné a definitívna poloha vlaku môže byť iná!
Nový pár vlakov EC má zlepšiť nielen spojenie merdzi Prahou a Ljubljanou. Ponúkne spojenie do atraktívnych lyžiarskych stredísk v rakúskych a slovinských Alpách. V letnej sezóne do prímorských letovísk v Slovinsku. Z kuloárov ČD a ÖBB preniklo, že sa uvažuje o priamych vozňoch Bratislava - Ljubljana, resp. Warszawa - Ljubljana (s pripojením v stanici Graz).
Tomáš Kubín (42) viceprimátor Českých Budějovíc pre rakúske médiá na margo zavedenia tohto vlaku povedal: "Potrebujeme takéto vlakové spojenia, pretože sú rýchlejšie než auto. Veľa mladých ľudí z Čiech študuje v Linci a v Štajersku a po vstupe Českej republiky do EÚ by už hranice nemali hrať žiadnu rolu".
EC 101
Praha hl. n. 06.20 - Benešov - Tábor - Veselí nad Lužnicí - České Budějovice - Horní Dvořiště - Summerau - Freistadt - Linz Hbf 11.05 - 11.10 - Leoben - Graz Hbf 14.00 - 14.05 - Spielfeld Straß - Maribor - Pragersko - Celje - Zidani Most - Ljubljana 17.30
EC 100
Ljubljana 10.15 po rovnakej trase - Graz Hbf 13.45 - 13.50 - Linz Hbf 16.50 - 16.55 - Praha hl. n. 21.45
Radenie:
1x 1.trieda Ampz + 1 reštauračný vozeň + 3x 2.trieda Bmz , všetko klimatizované vozne ČD. HDV v úseku České Budějovice - Spielfeld Straß 1116 ÖBB. Neskôr možno v celej trase 1216 SŽ, resp. ÖBB. Všetky údaje sú predbežné a definitívna poloha vlaku môže byť iná!
Nový pár vlakov EC má zlepšiť nielen spojenie merdzi Prahou a Ljubljanou. Ponúkne spojenie do atraktívnych lyžiarskych stredísk v rakúskych a slovinských Alpách. V letnej sezóne do prímorských letovísk v Slovinsku. Z kuloárov ČD a ÖBB preniklo, že sa uvažuje o priamych vozňoch Bratislava - Ljubljana, resp. Warszawa - Ljubljana (s pripojením v stanici Graz).
Tomáš Kubín (42) viceprimátor Českých Budějovíc pre rakúske médiá na margo zavedenia tohto vlaku povedal: "Potrebujeme takéto vlakové spojenia, pretože sú rýchlejšie než auto. Veľa mladých ľudí z Čiech študuje v Linci a v Štajersku a po vstupe Českej republiky do EÚ by už hranice nemali hrať žiadnu rolu".
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/8683/
