Rušňové depo Košice pod drobnohľadom
Prvé depo na údržbu a zbrojenie parných rušňov bolo na úrovni prvej historickej stanice naproti výpravnej budovy za nástupišťami. Kedy bolo postavené súčasné depo, neviem zistiť. Na rušňoch je potrebné po ich návrate z trate vykonať prehliadku, opraviť prípadne vzniknuté poruchy, ošetriť a vyzbrojiť ich pred ďalšou prevádzkou.
Na prevádzku prichystané rušne potom vyčkávajú na svoje nasadenie na osobné alebo nákladné vlaky na odstavných koľajach.
Rušňové depo je komplex budov, koľají a technických zariadení, v ktorých sa vykonáva prevádzkové ošetrenie, kontrola technického stavu, údržba a opravy rušňov po návrate z výkonu na tratiach. V depe sa vykonáva zbrojenie rušňov palivom, olejom, pieskom a vodou pred ich nástupom do služby. V rušňovom depe sa odstavujú rušne v čase mimo prevádzky. Už v prvopočiatkoch vzniku železníc začali vznikať aj rušňové depá. Tie prvé depá vznikali, ako inak, pre parnú trakciu, ktorej bez pochýb patrí prvá storočnica existencie železníc.
Košické depo na historickej snímke; zdroj: Facebook
Pochopiteľne, že parné rušne zostali v prevádzke ešte dlhé roky, ale po tomto období sa začali v prevádzke objavovať už aj elektrické a motorové rušne, a motorové, či elektrické vozne a jednotky. Rozsah činností vykonávaných v depe a veľkosť depa závisela od veľkosti a charakteru stanice, v ktorej depo bolo vybudované. V závislosti od druhu trakcie by sa depá dali rozdeliť na rušňové depá pre parnú trakciu, rušňové depa pre elektrickú trakciu a depá pre motorovú trakciu.
V košickom depe parnú mašinku nájdeme ešte aj dnes © Milan Weinwurm
Väčšina diep, ktoré pôvodne vznikli pre parnú trakciu, sa neskôr postupne vzhľadom na prevádzkové potreby prispôsobovali, prestavovali a upravovali pre rušne inej trakcie. Niektoré novšie depá však boli vybudované pre elektrickú alebo motorovú trakciu. Aj Košické RD začínalo s parnou trakciou,ešte aj dnes sa tam najdú stopy starej slávy parnej trakcie. Rušňové depo Košice sa nachádza priamo za železničným priecestím, pri malom autobazáre, po prejdení priecestia sa dá dostať do depa cez železnú lávku ponad vodný kanál.
Hlavný vstup do RD Košice © Milan Weinwurm
Vpravo sa nachádza hlavné parkovisko pre autá zamestnancov, po ľavej strane je budova logistiky a hlavná budova prevádzky, v ktorej je prednosta celého rušňového depa. Smerom cez koľaje vpravo je vidno výhybkárske stanovište číslo 2, vľavo je smer k hranici depa. Po rušňovej koľaji vchádzajú a vychádzajú mašiny, po telefonickom dohovore s hranicou depa a výhybkárskym stanovišťom č. 2 (ako ukazuje moje video). Ďalej vidno poukladané koľajnice, zrejme sa budú meniť. Prichádzam na prístupovú cestu do rušňového depa od hranice depa, vľavo vidno búdu, v ktorej majú náradie ženy upratovačky.
Točňa s rotundou © Milan Weinwurm
Pomaly sa blížim k točni pred rotundou, ktorá kedysi slúžila ako dieselová opravovňa, teraz je to skôr múzeum. Poblíž točne stojí zauhľovací žeriav, pri ktorom sú postavené mechanické hlavné návestidlá. Priestor smerom k hranici depa je na odstavenie panťákov radu 460, prázdné betónové ochoty sú pozostatky z dôb parnej trakcie, tam všade bolo uhlie a potom kremičitý piesok. Idem ďalej, vpravo je prevádzková budova, v ktorej je strojmajster, zapisáreň pre mašinistov. Dole je WC, šatne a umyváreň. Už z diaľky vidno komín kotolne; boli časy keď mašinista, ktorý urobil prieser, išiel na mesiac za trest do kotolne kúriť.
Zauhľovací žeriav s kotolňou v pozadí © Milan Weinwurm
Pred kotolňou je budova skladu a vedľa novo postavený vodný odpor na nastavenie motorov. Posledné je výhybkárske stanovište číslo 1, odtiaľ doprava vedie rušňová koľaj do Konga, doľava do depa a popod čuzdu je koľaj, ktorá spodom obchádza depo a rušne môžu ísť na výhybkárske stanovište číslo 2 a hranicu depa. Ja so sa pustil dole schodmi. Oproti je vidieť časť kotolne, prešiel som doľava pred stojace mašiny. Za nimi je dieselová dielna, vpravo vidno vodárenskú vežu a výhybkárske stanovište číslo 2, ktorého výhybkár púšťa mašiny alebo panťáky na voľnú koľaj.
Potom som sa pustil cez koľaje tam, kde sa nachádza nová čerpačka na zbrojenie nafty, za ňou po železných schodoch je pracovisko elektronikov. Kúsok ďalej je zakrytý kanál, kde sa kontrolujú celé súpravy s kotúčovými brzdami. Ďalej som išiel smerom k novej hale, v ktorej sa prevádzajú všetky opravy závislej trakcie. V minulosti za novou halou šrotovali elektrické jednotky radu 460, a to tak, že ich rozstrihali špeciálnymi nožnicami. V časti novej haly je vyhradený priestor, kde sa prevažne robia opravy E-0.
- Depo - Wikipédia
- Rušňové depá (1.) – depá pre parné rušne (lokomotívy)
- Rušňové depo Košice na OpenStreetMap
- Železničná stanica Košice - Wikipédia
- Železničná trať Košice – Zvolen (trať č. 160)
- Železničná trať Košice – Hidasnémeti (trať č. 169)
- Železničná trať Košice – Žilina (trať č. 180)
- Železničná trať Košice – Muszyna (trať č. 188)
- Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou (trať č. 190)
Galéria
Súvisiace trate
Súvisiace odkazy
- Ako prebieha rekonštrukcia železničnej stanice Košice, 19.5.2015 8:00
- Ako som bol „Katku“ prebúdzať, 1.5.2015 8:00
- Prvé tohtoročné zakúrenie „Katky“ odhalilo aj novinky „Rušňoparády 2015“, 15.4.2015 8:00
- Ako sa „Katka“ zvykne prebúdzať, 16.3.2015 8:00
- Železničná stanica Košice, ako ju oko cestujúceho väčšinou nevidí, 20.2.2015 8:00
- Rušňové depo Košice v premenách času, 14.12.2014 8:00
- Košice v premenách času, 7.12.2014 8:00