Babiná - Nákladisko / Zastávka

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Umiestnenie na trati

Koľaje v objekte

Dopravné: 1    Manipulačné: 1   

Rozchody koľají

1 435 mm   

Ďalšie informácie

Železničná zastávka s nákladiskom Babiná  leží na jednokoľajnej trati ŽSR č. 153 Zvolen - Čata. Osobná doprava bola na trati bola zastavená v roku 2003.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Zvolena

Projekt železničnej trate vypracoval Ing.A.Zdráhal. Konečná trasa novej železnice bola stanovená na základe niekoľkých variant, ktoré vypracovala železničná stavebná správa. Trať v dĺžke 33,796 km musela pri prekonávaní rozvodia riek Neresnice a Krupinice na zvolenskej rampe stúpať priemerným stúpaním 7,2‰ a klesať na krupinskej 13,3‰, s najmenšími polomermi oblúkov 300 m. Pretože územie je dosť členité, na vhodné vedenie trasy boli postavené dva tunely. Tunely boli razené v netlačivom tufovitom andezite, v oblúkoch s polomerom R = 300 m.

Stavebné práce zadané vo verejnej súťaži 5 firmám začali 3.1.1923, boli presne podľa stavebného programu dokončené v zime 1924.
Trať bola odovzdaná verejnej doprave 15.1.1925 za účasti ministra železníc J.Stříbrného, ministra pre správu Slovenska Dr.J.Kállaya a ďalších predstaviteľov štátnej správy a miest Krupina a Zvolen. Stavebné náklady predstavovali 76 mil. Kč.

Babiná. Etnografické a historické hodnoty: 

Prvé dôkazy existencie sídla sa datujú v období okolo roku 700 pred Kristom (nález črepov a bronzového materiálu).
Obec dostala v roku 1254 mestské výsady od panovníka Bela IV. ako banské mesto spolu s Dobrou Nivou. V 16. storočí uhorskí panovníci potvrdzujú Babinej mestské privilégiá. Mestečko Babiná sa postupne historicky rozrastalo a nadobúdalo charakter mesta. Rozvinulo sa na vyspelé stredoveké mestečko so svojou  samostatnou ekonomickou základňou. Pretože počas ďalšieho vývoja obec prestala hospodársky rásť a začala upadať, začiatkom 15. storočia bola poddanským mestečkom Dobronivského panstva. Babiná mala neustále spory s Dobronivským panstvom, najmä od 17. storočia pre narúšanie privilégií. V druhej polovici 16. storočia bola poplatná Turkom, ktorí ju viac krát prepadli. 19. storočie znamená úpadok, stratu mestského postavenia a Babiná ostáva dedinou. Toto panstvo preberá štát. Obec zasiahla silná maďarizácia. Počas SNP prebiehali v obci tuhé boje.
Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, nemeckí obyvatelia sa zaoberali baníctvom.
V obci Babiná bola 25.9.2000 vyhlásená pamiatková zóna.

Mapy a nákresy

JPG
JPG
378 kB
14.3.2009

Galéria objektu