Košice - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica je najdôležitejšou stanicou železničného uzla Košice. Tvoria ho železničné stanice Košice, Barca a Krásna nad Hornádom a zastávky Ťahanovce a Košice predmestie. Prechádzajú ním trate č. 180 do Žiliny, č. 190 do Čiernej nad Tisou, č. 169 do Hidasnémethi a č. 160 do Zvolena.
Súčasná výpravná budova bola odovzdaná do prevádzky 29.12.1973. Je postavená na mieste pôvodnej výpravnej budovy, ktorá bola odovzdaná do prevádzky v roku 1871. S menšími úpravami slúžila až do roku 1973.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Žiliny; vľavo, v smere od Čiernej nad Tisou, Hidasnémethi a Zvolena

Železničná stanica KOŠICE leží v km 98,771 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate Čop UZ – Čierna nad Tisou ŽSR – Košice – Kraľovany.

Je železničnou stanicou 1. kategórie

zmiešanou – podľa povahy práce

zriaďovacou a vlakotvornou – po prevádzkovej stránke

východovou – pre trať Košice – Plešivec a Košice – Kraľovany

konečnou – pre trať Čop UZ – Čierna nad Tisou – Košice

odbočnou – pre trať Barca St. 1 – Košice nákladná stanica ( po koľaji 101) a Barca St. 1 – Košice vchodová stanica ( po koľaji 102 )

dispozičnou – pre trate:
Košice – Čierna nad Tisou
Košice – Čaňa
Košice – Plešivec
Košice – Spišská Nová Ves
Košice – Červený Dvor – Humenné
Košice – Červený Dvor – Maťovce

Rozčlenenie stanice

Stanica sa člení na jednotlivé obvody:
 osobná stanica
 vchodová stanica
 nákladná stanica
 prepravný obvod
 Osobná stanica – delí sa na:
- skupinu dopravných koľají, - skupinu odstavných koľají
Dopravné koľaje slúžia pre vchody a odchody vlakov OD a vchody a odchody tranzitných vlakov ND nepárneho i párneho smeru. Koľaj 10, aj keď patrí do osobnej stanice, je určená tiež pre odstavovanie súprav vlakov osobnej dopravy. Na odstavné koľaje sa odstavujú vlaky OD, kde sa vykonáva čistenie, predkurovanie, plnenie vodou a predpísané úkony zamestnancov ZSSK Slovenska a ZSSK Cargo. Predkurovanie a plnenie vodou sa vzhľadom na technické vybavenie stanice vykonáva aj na dopravných koľajach, kde sú umiestnené technologické zariadenia.  Nákladná stanica – delí sa na :
- skupinu koľají odchodových ( 156 – 166 )
- skupinu koľají smerových ( 114 – 154 ), ktoré slúžia i ako odchodové pre nákladné vlaky smerom Barca St.1
- koľaj 102, ktorá slúži ako vchodová koľaj z nákladnej stanice do vchodovej stanice
- koľaj 101, ktorá slúži jako odchodová koľaj z nákladnej stanice pre smer Barca St.1
 Vchodová stanica – patria do nej skupiny vchodových koľají a odchodových koľají 14 až 32. Koľaj 14 je priechodovou koľajou pre nákladné vlaky v párnom i nepárnom smere. Koľaje 16 – 20 sú priechodovými koľajami pre nákladné vlaky smer Kostoľany nad Hornádom, ktoré vchádzajú do vchodovej stanice zo 102. koľaje. Koľaj 20 slúži zároveň aj pre končiace nákladné vlaky zo smeru Barca St. 1. Koľaj 16 sa používa v prípade potreby na odstavovanie súprav vlakov OD alebo odstavovanie vozňov po oprave. Na koľajach 14 – 20 sa u tranzitných vlakov ND vykonávajú výmeny vodičov HDV, prípadne technické prehliadky alebo preprahy HDV. Koľaje 22 – 30 sú vchodovými koľajami pre končiace vlaky ND, ktoré sa po spracovaní rozraďujú na zvážnom pahorku 2. Koľaj 32 je odchodovou koľajou pre východiskové alebo tranzitné vlaky ND z koľají 158 – 166 pre smer Kostoľany nad Hornádom.
 Prepravný obvod – delí sa na:

HORNÁD 1 – s koľajami 201, 202, 202a, 203, 203a, 204, 205, 205a, 206a. (koľaje 202, 203, 204 sú oddelené koľajovou spojkou B od koľají 202a, 203a, 205 a 206a, ktoré končia ako slepé v sklade

HORNÁD 2 – s koľajami 208, 208a, 209, 209a, 210, 210a , 211, 211a, 212b.

Styk dráh s vlečkami

MEOPTIS, s. r. o. Vlečka začína na spojovacej koľaji 2c, výhybkou M1, v úrovni km 101,078 dvojkoľajnej
trate Košice – Kraľovany.

ZBERNE SUROVÍN ŽILINA, a. s. Vlečka odbočuje z vlečky MEOPTIS, s.r.o. pokračovaním koľaje 4 tejto vlečky ( od km 0,946 koľaj 4).

ING. PETER RUSNÁK – RUSING, koncesovaná živnosť. Vlečka odbočuje z vlečky MEOPTIS, s.r.o. pokračovaním koľaje 2 tejto vlečky (od km 0,816 koľaje 2) a z vlečky ZBERNE SUROVÍN ŽILINA, a. s. pokračovaním koľaje 1V
tejto vlečky (v km 0,208 koľaje 1V).

STAVIMAX, s.r.o. Vlečka odbočuje z koľaje 4 vlečky MEOPTIS, s.r.o. výhybkou S1.

PALIVÁ A STAVEBNINY, a. s. Vlečka odbočuje z koľaje 46 výhybkami 279XA a 286XB.

TEPLÁREŇ KOŠICE, a. s. Vlečka odbočuje z koľaje 160a výhybkou V1.
FRUCONA KOŠICE, a. s. Vlečka odbočuje z vlečky TEPLÁREŇ KOŠICE, a. s. výhybkou E1. .

PROFITUBE, spol. s r. o. Vlečka odbočuje z koľaje 1 vlečky FRUCONA KOŠICE, a. s. výhybkou D1.

MECHANIZÁCIA TRAŤOVÉHO HOSPODÁRSTVA - RENOVA,s. r. o. Košice. Vlečka začína pokračovaním koľaje 46a ( od vstupnej brány vlečky ).

KOVMETAL, s.r.o. Vlečka odbočuje z koľaje 36 výhybkou 232.

SLOVENSKÁ KOMBINOVANÁ DOPRAVA INTRANS, a. s. Vlečka odbočuje z koľaje 211 výhybkou 93.

Zastávky až k susedným staniciam

Zastávka Košice – predmestie leží v km 97,070 medzi stanicami Barca St.1 – Košice. 
Zastávka Ťahanovce leží v km 102,746 medzi stanicami Košice – Kostoľany nad Hornádom.

NástupištiaA. V stanici sú 3 kryté a 1 nekryté nástupište, a to :
Ia. nástupište - pre koľaj 15; je jednostranné, kryté a vyvýšené - dĺžka nástupišťa je 120 m šírka 4,15 m a nachádza sa vpravo od staničnej budovy.
I. nástupište - pre koľaje 13 a 11; je kryté a vyvýšené - dĺžka nástupišťa je 393 m a šírka 5,90 m, pričom od zarážadla koľaje 13 sa rozširuje až po staničnú budovu.
II. nástupište - pre koľaje 7 a 9; je kryté a vyvýšené - dĺžka nástupišťa je 405 m a šírka 10,80 m.
III. nástupište - pre koľaje 5, 3a, 1, 2, 4, 6, 8; je nekryté a medzi koľajami 5 – 1b a 5 – 3a je vyvýšené. Šírka nástupišťa medzi koľajami 5 – 3a a 5 – 1b je 8,25 m a medzi koľajami 5 – 1 je 14,10 m - dĺžka celkového nástupišťa je 420 m. - dĺžka jednotlivých úsekov je medzi koľajami 5 – 3a 160 m, medzi koľajami 5 – 1 je 120 m a medzi koľajami 5–1b je 140 m. Medzi koľajami 3a – 1 je vyvýšené nekryté nástupište v dĺžke 300 m a široké
2,75 m. Medzi koľajami 1 – 2 je vyvýšené nekryté nástupište v dĺžke 270 m a široké 1,80 m. Medzi koľajami 2 – 4 je vyvýšené nekryté nástupište v dĺžke 270 m a široké 3,65 m. Medzi koľajami 4 – 6 je vyvýšené nekryté nástupište v dĺžke 270 m a široké 1,80 m. Medzi koľajami 6 – 8 je vyvýšené nekryté nástupište v dĺžke 242 m a široké 1,35 m. Príchod cestujúcich na nástupištia je povolený príchodovým podchodom. Príchod a odchod
cestujúcich na všetky nástupištia medzi koľajami 1 – 6 je zásadne povolený iba cez prechodové mostíky, ktoré vyhovujú kapacitne aj počas špičkovej frekvencie.

Zvážny pahorok

Nákladná stanica je rozčlenená na koľaje vchodové, smerové a odchodové, ktoré spolu tvoria zriaďovací obvod stanice. Podľa pozdĺžneho profilu je tento obvod vodorovný s jednoduchým zriaďovacím systémom a kombinovaným rozložením koľajových skupín. V zriaďovacom obvode má nákladná stanica dva zvážne pahorky postavené proti sebe:
a) smerom od juhu k severu v km 2,210 je zvážny pahorok 1
b) smerom od severu k juhu v km 3,470 je zvážny pahorok 2
Zvážny pahorok 1:
Zvážny pahorok 1 je pomocným pahorkom, je na koľaji 130a, ktorá je výhybkou 16 napojená do výťažnej koľaje 156a. Ukončenie slepej výťažnej koľaje 156a zarážadlom je v km 1,310 a po tejto koľaji sa prisunujú vozne na pahorok 1.
Zvážny pahorok 2:Zvážny pahorok 2 je hlavným zvážnym pahorkom. Je na koľaji 26a a je vybavený spádoviskovým zariadením II. stupňa. Je opatrený koľajovými brzdami, nemá výťažnú koľaj. Vozne na zvážny pahorok 2 možno tlačiť z koľají 20 až 32 vchodovej stanice ( z koľaje 32 však bez prenosu návestí spádoviskového návestidla Sp2 na posunujúce HDV opatrený návestným opakovačom ). Z ostatných koľají vchodovej stanice sa musia vlaky určené na spracovanie najskôr prestaviť na niektorú z koľají 20 až 32.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

Košice ( osobná a vchodová stanica ) má zabezpečovacie zariadenie 2. kategórie – prechodné zabezpečovacie zariadenie, kde hlavné návestidlá sú závislé na polohe všetkých prechádzaných a odvratných výhybiek a výkoľajok a sú ním vylúčené všetky súčasne zakázané vlakové cesty. Stavadlá 3, 4, 5, 6 sú vybavené prechodným zabezpečovacím zariadením. Stavadlo 2 je vybavené reléovým zabezpečovacím zariadením s individuálnou obsluhou výmen.
Košice nákladná stanica má zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie – hlavné a zriaďovacie návestidlá sú závislé na polohe všetkých prechádzaných a odvratných výhybiek a výkoľajok aj na voľnosti jazdnej cesty a sú ním vylúčené všetky súčasne zakázané jazdné cesty. Stavadlo 1 je vybavené reléovým zabezpečovacím zariadením cestového systému. Stavadlo 2 je vybavené reléovým zabezpečovacím zariadením s individuálnou obsluhou výmen. Zvážny pahorok 2 je vybavený automatickým zabezpečovacím zariadením s programovým
stavaním posunových ciest s dvoma sledmi koľajových bŕzd. Výmeny sú prestavované rýchlobežnými  elektromotorickými prestavníkmi

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

Dvojkoľajný medzistaničný úsek Košice – Kostoľany nad Hornádom je vybavený traťovým zabezpečovacím zariadením 3. kategórie ( trojznakový automatický blok pre obojsmernú prevádzku s permisívnym významom návesti „ STOJ “ na oddielových návestidlách ).
Dvojkoľajný medzistaničný úsek Košice – Barca St.1 je vybavený traťovým zabezpečovacím zariadením 3. kategórie ( trojznakový automatický blok pre obojsmernú prevádzku s permisívnym významom návesti „ STOJ “ na oddielových návestidlách ).
Dvojkoľajný medzistaničný úsek Košice nákladná stanica – Barca St. 1 ( traťové koľaje 101 a 102 ) je vybavený traťovým zabezpečovacím zariadením 3. kategórie ( trojznakový automatický blok pre obojsmernú prevádzku s permisívnym významom návesti „ STOJ “ na oddielových návestidlách ).

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Skladiská:
Skladištné priestory pre podaj, výdaj a prekládku vozňových zásielok, ktorých povaha nedovoľuje manipuláciu na otvorenom priestranstve sú na koľaji 202a v areáli prepravy na Palackého ulici 21. V sklade na koľaji 205 a 206a sa manipuluje s prepravnými pomôckami.

Rampy:
Pri koľaji 201 sa nachádza bočná rampa ( Hornád ) v dĺžke 200 metrov, ktorá slúži pre manipuláciu s vozňovými zásielkami. Vykonáva sa tu tiež úprava nákladov. Čelná nájazdová rampa pre nakládku a vykládku osobných automobilov je umiestnená na koľaji 311a. Má dĺžku 22,1 metrov. Prístup osobných automobilov k rampe je z Bencúrovej ulice.

Manipulačné priestory:
Pri všeobecných nakládkových a vykládkových koľajach nie je trakčné vedenie v celom areáli Hornád 1 a Hornád

Zložiská:
Pre prechodné zloženie zásielok na nakládku alebo vykládku možno používať iba manipulačné priestranstvá na miestach určených prednostom stanice.

Koľaje:
Na úpravu a prekládku vozňových zásielok z technických príčin sa používajú časti koľají 201 a 202. Napojenie prepravného obvodu Hornád 1 a Hornád 2 do koľají nákladnej stanice je uskutočnené prostredníctvom spojovacej koľaje 91 cez výhybku 403a,b.

Košice

Mesto Košice sa svojim významom a veľkosťou radí hneď za hlavné mesto Slovenska Bratislavu. Nachádza sa vo východnej časti Slovenska, neďaleko hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km). Výhodná poloha urobila v minulosti z Košíc dôležitý bod na obchodných cestách, dnes je kľúčovou hospodárskou aglomeráciou, ale aj križovatkou dopravných trás, k čomu prispieva železničný uzol a medzinárodné letisko.

Košice sú prvým európskym mestom, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu. V roku 1369 ju panovník Ľudovít Veľký udelil po prvýkrát právnickej osobe - mestu Košice. Ďalšie prvenstvo sa spája so športom - v Košiciach v prvú októbrovú nedeľu štartuje najstarší európsky a druhý najstarší svetový maratón - Medzinárodný maratón mieru (založený v roku 1924). Dóm sv. Alžbety je najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe. Historické centrum je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Slovenskej republike. Najstaršia stredná škola v strednej Európe bola založená takisto v Košiciach - v roku 1872 Stredná priemyselná škola strojnícka. Na území mesta je rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe (288 hektárov) a rozlohou najväčšia slovenská botanická záhrada s najväčšou zbierkou kaktusov v bývalom Československu. Detská železnica v Čermeľskom údolí je najstaršou a jedinou na Slovensku.

Mesto leží v Košickej kotline v širokom údolí rieky Hornád, ohraničené na západe výbežkami pohoria Slovenské rudohorie. Centrum mesta sa nachádza v nadmorskej výške 208 metrov. Podnebie v Košiciach je mierne teplé s priemernými teplotami 19° C v júli a - 3° C v januári.

Vo svojich administratívnych hraniciach má mesto rozlohu 244 km2, žije v ňom 235 281 obyvateľov (r. 2003). Hustota obyvateľov dosahuje 964 osôb/km2. Je sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky a sídlom Košického samosprávneho kraja. Ako samostatný právny subjekt sa člení na 22 mestských častí.

Priemerný vek obyvateľov mesta je 35,13 roka. Košiciam preto patrí prívlastok mesto mladých. Vo svojej správe má viac ako 40 základných škôl. Sieť stredných škôl tvoria gymnáziá, stredné odborné školy a učilištia, obchodné akadémie, zdravotnícke a umelecké školy. Najvyšší stupeň vzdelania zabezpečuje 9 fakúlt Technickej univerzity Košice, 4 fakulty Univerzity P. J. Šafárika, Univerzita veterinárneho lekárstva a ďalšie pracoviská slovenských vysokých škôl.

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

648 kB

15.2.2009