Bratislava - Rača

2.2.1883 bola otvorená spojka medzi dnešnou bratislavskou hlavnou stanicou a Račou, ktorá ležala približne v mieste dnes existujúcej trate Bratislava hl. – Bratislava - Rača, t.j. na strane karpatského úbočia.V tom istom roku bola na už dávnejšie jestvujúcej spojke Rača – Vajnory dobudovaná veľká zriaďovacia stanica (dnes Bratislava - východ) s výhrevňou, umožňujúca oddeliť v bratislavskom uzle nákladnú a osobnú dopravu.

Dnes je ŽST ovládaná diaľkovo z Východnej stanice. Slúži poväčšinou na deponovanie súprav pre osobné vlaky. Je obsadená iba vonkajším výpravcom.

V týchto dňoch sa stanica pripravuje na prestavbu koľajiska v rámci výstavby V. koridoru.

Obec Rača

Rača bola do roku 1946 samostatnou obcou známou pod menom Račišdorf. Leží na východnom úpätí Malých karpát. Ako Villa Racha sa spomína už v roku 1237, no najstaršie dôkazy o osídlení pochádzajú už z konca 8. storočia. Pôvodnými obyvateľmi boli Slovania. Po vpáde Tatárov sem od 13. stor. prichádzajú nemeckí kolonisti, v 16. stor. zas Chorváti. Od roku 1647 má Rača výsady zemepanského mestečka. Rača má taktiež veľmi významné a bohaté vinohradnícke tradície, od 18. stor. ju charakterizuje červené víno Frankovka. Nachádzajú sa tu aj veľmi vzácne architektonické pamiatky.
Najvýznamnejšou z nich je katolícky farský kostol, ktorý sa spomína už v roku 1306 a budova fary, ktorá je situovaná pri kostole.