169.001/184.5
Diskuze o lokomotivach rady 169/184.
________________________________________________________
Rušeň 169.001 (85E0-ATM) bol vyrobený podnikom Škoda Plzeň v roku 1987 ako prototyp nových vozidiel tretej generácie.
Pôvodné, v tej dobe svetovo ojedinelé, prevedenie s pomalobežnými motormi priamo na nápravách sa počas prototypových skúšok neosvedčilo kvôli nízkemu záberovému momentu a s tým súvisiacimi ťažkosťami pri pohýňaní.
Po dosadení alternatívnych podvozkov s rýchlobežnými motormi a prevodovkami sa tento jeden problém odstránil, no rušeň stratil hlavný primát sľubovanej bezúdržbovosti.
Vozidlo do určitej miery vzbudzovalo nedôveru u ČSD, ktoré sa napokon rozhodli pre nákup ďalších sérii (98E, 99E) vtedy už osvedčených rušňov radu 162/163. Stroj 169.001 po páde železnej opony a otvorení západného trhu, predovšetkým s technológiami výkonovej elektroniky, sa stal v tom okamihu, hoc nový, no technicky zastaralý aj po stránke elektrickej.
Počiatkom 90-tych rokov (v ére GTO tyristorov a IGBT štruktúr) bolo už zrejmé, že koncepcia asynchrónného rušňa s prúdovým striedačom a impulzovým meničom (ktorú si vyžiadala s ohľadom na použitie klasických tyristorov) bola slepou uličkou vývoja, preto rušeň (najmä po elektrickej stránke) nemal a už ani nikdy nebude mať pokračovateľa alebo sériu.
Do histórie československého rušňového priemyslu sa nepochybne navždy zapíše ako unikát s desiatkami patentov na inovačné technické celky, ako jedinečný prototyp rušňov tretej generácie, ale zároveň aj ako ukážka a príklad toho, kde cesta konštrukcie vozidiel s asynchrónnym pohonom neviedla.
Pri neúspešnom pokuse o jeho prestavbu na rad 380 bol rušeň rozložený a dnes sa torzo jeho skrine nachádza v areáli firmy Škoda.
(362.001)
________________________________________________________
Lokomotiva rady 184.5 se provozuji v Sokolovsko - Mostecke panvi, kde jsou tepelne elektrarny Tusimice a Prunerov. Vice o techto lokomotivach napsal Ing. Martin Balkovsky na tema ''Ponorky na kolajniciach''
Fotka lokomoitvy rady 169 je stahla z internetovych stranek http://elektricke.atlaslokomotiv.net/169/index.html
A ostal som nemilo prekvapený. Namrzený, až doslova nasratý.
Zrejme nedostatok strojárenského talentu, ale čumením do výkresu mi nejak prestávajú byť jasné detaily, ktorých súčinnosť chápem principiálne, v globálnom meradle.
Napr. priečne hompáľanie sa podvlečeného priečniku voči vodorovným unášačom, rozumej stláčanie sekundárnych skrutkovíc. Uniká mi tu evidentne nejaký veeeľmi podstatný detail. Poďme postupne. Tie vodorovné unášače sú spojené so spodným viekom otočného čapu pevne. Vieko otočného čapu je k stenám podvlečeného priečnika prišrobované (na tom výkrese otočného čapu, v priečom reze, dva páry šróbov). Potom ale dosť dobre nechápem, jak môže zasraný podvlečený priečnik pohupovať bokmi na pružinách, jak Naomi Cambell na výstavnom móle.
Kde je medzi priečnikom kolísky a unášačom vôľa, ak sú vzájomne prišrobované? Jediné čo tu vidím je kĺb unášača a na to radšej nemyslím. Toto mi vysvetli, lebo j*bnut ma ide.
Takže. 184-ka má v podstate peršingové podvozky, až na zopár detailov (obojstranné obrzdenie, spomenutá zväčšená vôľa atď.) ich môžme v princípe považovať za identické. Trochu sa ale nechápeme. Obrázok síce neobsahuje všetko, čo má mať, išlo mi iba o grafické zvýraznenie súčastí podieľajúcich sa na mojej poslednodobovej nespavosti. Keďže máš ešte tie výkresy 69E5 u seba, skúsim tak trochu nasucho a naslepo poteoretizovať, Ty to čítaj s lajstrom formátu A0 v paprčiach, samozrejme. Vodorovný unášač je jedným koncom upevnený ku spodku (presnejšie zboku) kolísky sekundárneho hompľúženia a druhým ku spodnej časti veka skrine otočného čapu, ktoré je súčasťou podvlečeného priečníka. Tento celok je (tuším 8 skrutkami?) v pätkách upevnený k pozdĺžnikom skrine a teda je voči skrini nepohyblivý. Ten je položený na sekundárnych perách, ktoré prostredníctvom závesu visia na ráme podvozku. Keďže sekundárne pružiny nemajú vo svojom vnútri valcove vodiace čapy, ako je tomu na primarných "skrutkoviciach" (tam je inštalovaný práve náš kolotočový záves), nebola by zaistená stála poloha spodku pružiny - kolísky voči podvlečenému priečniku. Vznikla by totiž možnosť torznej deformácie pružiny, ktorú využíva o.i. aj "spolumajiteľka" našej ctenej diskusnej témy; urodzená asynchrónka rady 169; my však na našom rodnom peršingu predsa žiadny trápny flexicoil nechceme, no nie?
Takže: úlohou vodorovných unášačov je práve zamedzenie priečneho a pozdĺžného putovania kolísky voči nepohyblivej skrini, napokon, pri pohľade na ich konštrukciu a kĺby umožňujúce iba 1 stupeň voľnosti aj sám pochopíš, že pružine umožnia iba zvislý pracovný pohyb po priamke, presnejšie po kruhovej krivke. Dúfam, že Ti je teraz jasne, že unášač voči skrine priečne neputuje, kým podvozok áno. Celý tento pohyb je práve vďaka unášaču obmedzený len a len na výkyv zvislých závesov. Otočný čap, zalisovaný do stredného priečníka rámu podvozku má na konci guľu (priemer tuším 23 cm??, no nechcem byť moc múdry...), ktorá spolu so svojím lôžkom zasahuje do najnižšej časti skrine - uníženého podvlečeného pričníka (dôvod uníženia som Ti ukazoval, ak pamätáš, ten príklad na vyrovnávanie nápravových tlakov, snahou je uložiť ot. čap čo najbližšie k TK) Táto guľa v olejovom kúpeli putuje útrobami podvlečeného priečníka spolu s podvozkom, avšak iba hore - dole a do strán s vymedzenou vôľou, tým, že je to guľa, umožní v obmedzenej miere aj výkyv podvozku voči skrini vo všetkých smeroch (princíp guľového čapu). Teda, podvl. priečník odoberá tejto sústave iba jeden jediný stupeň voľnosti a to v pozdĺžnom smere na zaistenie prenosu trakčých síl, ľudovo povedané, keď mašinka zaberie, aby jej podvozky neušli dopredu a pri brzdení dozadu.Ako vidíš, peršing má takisto podvozky výkyvné do strán, ako 184-ka, avšak tento výkyv je na našom miláčikovi oproti stred. podvozku 184-ky sčasti obmedzený gumokovovými dorazmi na vnútornej strane pozdĺžnikov skrine, to predsa vieš. Ak dačo nie je jasné, na vine je moja zlá plastická predstavivosť, nemám pred sebou okrem PC nič, len gebeňu na krku, s výkresom by mi to išlo nepochybne lepšie, dúfam, že si z toho povyberáš a prispôsobíš odpovede na Tvoje otázky.
Obrázkom som myslel iba to, že vychýlením skrine voči podvozku je tá nazad ťahaná vlastnou tiažou do stredovej - najnižšej polohy a keďže na trojpodvozkovej mašine stojacej v oblúku už nie sú podvozky v jednej osi a teda stredovej vratnej polohe, vznikajú aj v pokoji, keď sa mašina vôbec nehýbe, v závesoch prídavne odstredivé statické momenty, ktoré potom pri jazde v súčte s dynamickými momentami musia mať za následok zvýšené opotrbenie okolesníkov krajných podvozkov, či je to tak, to ma trápi!
A teraz še znovu kukni na moju čarbanicu, predumaj to a skús ešč
Keď ten stredný podvozok nie je posuvný iba vychyľujúci... Kvak kvak.
Ako to má, prosím pekne, riešenie spojenie spodnej časti otočného čapu a unášačov? Alebo tie unášače len visia na závesoch, ktoré sa nakláňajú pri prejazde oblukom lepšie než reťaze sedačiek na reťazovke?
Šak ja tomu vůbec nerozumím.
???
Čakám na odpovede, vďaka.
Takže, principiálne to funguje tak, že skrina je napevno spojená s podvlečným priečnikom. V ňom je uloženie pre guľový čap podvozku. Toto uloženie umožnuje priečny posuv podvozku voči skrini. Ale nedovoľuje pozdĺžny posuv, čo je z hľadiska prenosu trakčnej sily potrebné. Guľový čap, neumožnuje prenos tiaže skrine na podvozok. Preto sú tam závesky, na ktorých je skrina zavesená. Tieto závesky umožnujú prenos tiaže skrine na podvozok, ale umožnujú aj priečny posuv podvozka voči skrini svojím vychýlením.( V podstate závesky umožnujú vychýlenie všetkými smermi, tj. aj pozdĺžny aj priečny. Pri podzĺžnom sa ale nemôžu vychýliť závesky oboch strán tým istým smerom. Obmedzuje ich guľový čap. To znamená, že ak otočíme podvozok okolo zvislej osi, tak sa jedna záveska vychýli do jednej strany a druhá do druhej) Vodorovné unášače sú spojené s podvlečným priečnikom pevne a držia pružinu, aby sa pri vychýlení závesky nedeformovala. Keby tam neboli, mali by sme z pružín flexicoil. Čiže vychýlenie nemá na pružiny vplyv, sily, ktoré by deformovali pružinu, odvedie unášač.
Na priloženom obrázku je principiálne nakreslený stav maximálneho vychýlenia podvozka. Vidno tam čo všetko sa sa prispôsobí pri vychýlení.