Z Prešova na Sigord

Dostať sa z Prešova na Sigord vlakom znie pre mnohých ľudí neskutočne. A znelo to neskutočne aj pre mňa, keď som sa ešte ako školák cez leto vybral s rodičmi na priehradu Sigord, ktorá je rekreačnou oblasťou Prešova. Bolo to na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Pri bufete som objavil zo zeme trčiace koľajnice. Čo tu robia? „Toto bola stanica pionierskej železnice. Sem chodili vlaky,“ bola odpoveď mojich rodičov. Pre mňa to bola fantastická informácia. Dlho som si to nedokázal predstaviť.

Dnes vám chcem predstaviť knihu, ktorá mne, a verím, že aj vám, pomôže detailnejšie spoznať dobrodružstvo jednej malej železnice v lone Slanských vrchov. V súčasnosti to mohla byť technická pamiatka a turistická atrakcia, po ktorej sa však akoby zľahla zem.

S autorom knihy som sa stretol prvý raz asi v roku 2002. Dohovorili sme si stretnutie symbolicky na „malej stanici“ v Prešove. Témou nášho rozhovoru mala byť naša spoločná záľuba - železnice. Vtedy som sa ešte aktívne venoval histórii predchodkyne pionierskej železnice - Delnianskej lesnej dráhe, a Slavo bol zvedavý na to, čo všetko o nej viem. Dnes som sa z jeho knihy veľa nového dozvedel i ja.

Vonkajšia podoba knihy

V predhovore sa autor venuje analýze vzniku pionierských železníc v kontexte doby. Ďalej píše o vzniku myšlienky vybudovať Prešovskú pioniersku železnicu, o voľbe rozchodu, o jednotlivých etapách výstavby železnice, o rôznych nečakaných komplikáciách, o hľadaní vhodného vozidlového parku, o otvorení prevádzky, ale neskôr aj o trápení s udržiavaním železnice, a napokon zastavení prevádzky a zániku pionierskej železnice. Čitateľ knihy sa veľa dozvie nielen o Prešovskej pionierskej železnici, ktorá bola mimochodom svojou dĺžkou takmer 12 kilometrov  najdlhšou pionierskou železnicou v Československu, ale aj o jej predchodkyni - lesnej železnici, ktorá viedla z Prešova na Sigord a potom ďalej až do sedla medzi vrchmi Dubník a Tancoška. Táto železnica slúžila hlavne na dopravu dreva pre Solivar. Kniha však ide ešte hlbšie. Nájdeme v nej informácie aj o predchodkyni lesnej železnice - o technicky unikátnom vyše 11 km dlhom splavovacom kanáli z roku 1821, ktorým sa dopravovalo drevo do Solivaru, a ktorý v teréne išiel po rovnakej trase ako lesná a pionierska železnica.

Kniha má 352 strán, 364 obrázkov, medzi nimi aj zaujímavo upravené plány a mapy. Nájdete v nej rozprávanie pamätníkov i dobové novinové články. Knihu lektorovali Zdeněk Hrdina, Karel Just a Zdeněk Maruna.

Jeden z najpôsobivejších úsekov Delnianskej lesnej dráhy sa tiahol medzi obcou Zlatá baňa
a nákladiskom železnice v sedle Pusté Pole (reprodukcia z knihy)

Ako bonus autor pripája rozprávanie o piatich úzkorozchodných železniciach, ktoré sú naďalej v prevádzke a ktoré umožnia čitateľovi lepšie si predstaviť, ako by vyzeralo údolie Delne, keby v ňom dodnes premávala úzkorozchodná železnica. Sú to Čiernohronská železnica (Čierny Balog), Bieszczadská železnica (Cisna-Majdan, Poľsko), Lillafüredská železnica (Miskolc, Maďarsko), Pálházska železnica (Pálháza, Maďarsko) a Košická detská historická železnica.

Záujemcovia zo Slovenska si môžu knihu kúpiť v Zákazníckych centrách ZSSK na železničných staniciach. Na dobierku je možné si knihu objednať cez internet  na stránkach Čiernohronskej železnice. V Českej republike je možné knihu kúpiť napríklad v Prahe v predajni Pragomodelu.

Na záver ešte ukážka z knihy:

Nápad sa teda ujal, hoci už po prvej obhliadke trate bývalej lesnej železnice bolo každému jasné, že až také rýchle a jednoduché to nebude: starý zvršok sa bude musieť skvalitniť a tenké koľajnice vymeniť za hrubšie, aby vyhovovali bezpečnostným požiadavkám na prepravu osôb. Technická prehliadka solivarskej lesnej železnice o rozchode 760 mm v úseku Prešov – Sigord sa uskutočnila 6. 8. 1957. „Pri miestnom šetrení bolo zistené, že začiatok pionierskej železnice by najlepšie vyhovoval v km 1,000 bývalej lesnej dráhy, kde by sa dala vybudovať stanica s príslušným koľajiskom a depom pre rušne,“ uvádza Správa o technickej prehliadke lesnej železnice. „Tiež je tam možnosť urobiť zastávku miestnej autobusovej dopravy.“

 
Ukážka z knihy

Je zaujímavé, že už na samom začiatku sa nástupná stanica PPŽ neplánovala v susedstve prešovskej stanice ČSD (zrejme za to mohlo komplikované železničné priecestie v priestore križovatky pri podniku ZVL), hoci ani poloha v km 1,000 DLD nepôsobí zle. Nástupná stanica pionierskej železnice by tu bola ešte celkom dostupná a viditeľná z hlavnej cesty Prešov – Košice, ako i z vlaku ČSD, čím by lákala k návšteve. Prešovská atrakcia by jednoducho bola na očiach. „Ďalej by pionierska železnica išla v trase lesnej železnice,“ pokračuje Správa o technickej prehliadke lesnej železnice. „V kilometri 2,777 je odbočujúca výhybka pre odbočku do bývalého depa v Solivare, ktorá sa odporúča zrušiť. V km 6,3–6,4 by sa vybudovala stanica Dulova Ves, ďalej v kilometri 7,9–8,0 by bola zastávka Kokošovce a v km 12,4–12,6 konečná stanica Sigord. Okrem toho sa môže zriadiť v km 9,4–9,5 zastávka podľa potreby s nástupišťom vzhľadom na to, že tu sa začína priaznivý terén pre turistiku a pio­nierske tábory.“

Ukážka z knihy

Hoci Krajská správa lesov v Prešove (so sídlom v Solivare) solivarskú lesnú železnicu pre nerentabilnosť a zlý technický stav (čo znamenalo vysoké obnovovacie náklady) zrušila až na konci roku 1954, keď sa vybudovala nová cesta do Zlatej Bane, od roku 1951 do roku 1953 sa drevo po železnici vozilo už len nepravidelne. Lesníci vtedy trať prestali zásadnejšie udržiavať, čo spôsobilo, že za ten čas výrazne schátrala. V teréne síce zostali koľajnice, no boli slabé a pre ťažšie vozidlá nevyužiteľné. Veľké množstvo podvalov prehnilo. Pre potreby prešovskej „pionierky“ (aj vzhľadom na osobnú dopravu) to znamenalo, že trať treba generálne zrekonštruovať. V tejto situácii preto bolo možné navrhnúť hneď dve alternatívy jej prestavby – pre rozchody 760 a 1000 mm. Obe alternatívy uvažovali o vybudovaní nástupnej stanice s tromi koľajami, výpravnej budovy a dvojkoľajného depa, celkovej výmene koľajníc, výhybiek a vybudovaní stanice pre potrebu križovania vlakov približne v strede trate, t. j. v km 6,3–6,4 (stanica Dulova Ves).