Cesta k Ochridskému jazeru alebo Macedónsko 2007 – II. Časť (10. – 16.10.2007)

26.11.2007 9:05 František Halčák

Cesta k Ochridskému jazeru alebo Macedónsko 2007 – II. Časť (10. – 16.10.2007)

3. deň – 12.10.2007 piatok. Zo Skopje odchádzam vlakom Motoren 6902 o 16.45 hod. do Kičeva. Vlak má dva vagóny a ťahá ho rušeň 661-238 MŽ. Hneď za Skopje začíname stúpať do hôr. Po pravej strane trať lemujú dvaapóltisícové Šárske vrchy (Šar planina), za Tetovom na albánsko-macedónskych hraniciach pohorie Korab, s rovnomenným najvyšším vrchom Macedónska, ktorý meria 2754 m.

Práve v týchto horách nad Tetovom sa v roku 2001 zvádzali albánsko-macedónske boje, ktoré vyriešilo až prímerie dohodnuté Európskou úniou. Dnes je už situácia stabilizovaná. Prechádzame cez Gostivar, trať (pruga) je jednokoľajná, neelektrifikovaná s viacerými tunelmi, zastávky a stanice sú v zlom stave. O 18.52 hod. prichádzame do Kičeva. Je už tma, v staničnej budove je jedna pokladňa, pred ktorou je kaluž vody, zo stropu kvapká voda. Pýtam sa na autobus do Ochridu a pokladník ma posiela o 100 metrov nižšie od stanice na svetelnú križovatku, tam určite nejaký autobus pôjde. Všade tma, nikde žiadna zastávka, len niekoľko dotieravých taxikárov ma presviedča, že určite už žiadny autobus nepôjde a či mám chuť tu tvrdnúť do rána. Vraj len oni ma môžu rýchle a spoľahlivo odviesť kam potrebujem. Zvádzam vnútorný boj sám so sebou, neviem čo spraviť. Zrazu príde chlapík s piatimi igelitkami, postaví sa do blata vedľa cesty a upokojuje ma, že aj on čaká na autobus a určite pôjde, len nikto nevie kedy, treba len čakať. O 20.00 hod. prichádza autobus, ktorý však ide do Strugy. Nevadí, nasadám, kupujem si lístok za 180 MKD (100 Sk). V autobuse sa dávam do reči s jednou pani, ktorá mi ponúka apartmán priamo v Ochride za 10 €/noc. Neváham, beriem. Na križovatke pred Ochridom vystupujeme, o chvíľu prichádza jej manžel s autom a ideme do Ochridu. Ubytujú ma v jednoizbovom moderne zariadenom apartmáne s kúpeľňou a kuchyňou na 5. poschodí. Oni bývajú o tri poschodia nižšie a na privítanie musím isť ešte k nim na kávu a rakiju (pálenka). Najkrajšie na tom všetkom bolo to, že asi o 20.00 hod. som ešte prestupoval v Kičeve na križovatke, v tme, blate, za nevľúdneho počasia, keď sa ma už zmocňoval pocit úzkosti, kde vlastne budem spať a o 22.00 hod. si už dávam teplú sprchu v novučičkom apartmáne. Dobrodojdovte vo Ohrid! (Vítajte v Ochride!).

4. deň – 13.10.2007 sobota.

 

Ráno ma opäť volajú na raňajky a kávu. Navrhujem im, či by ma autom nepovozili okolo Ochridského jazera s tým, že zaplatím benzín. Bez váhania súhlasia a o 10.00 hod. vyrážame. Ideme do kláštora Sv. Naum, ktorý leží na albánsko-macedónskych hraniciach. Cesta vedie popri Ochridskom jazere s pekným výhľadom na albánske hory na druhej strane jazera. Po ľavej strane sa dvíhajú prekrásne vrchy Národného parku Galičica. Pobrežie okolo jazera je lemované mnohými letoviskami s penziónmi, plážami a všetkým čo patrí k turizmu. Ideme cez dedinky Sv. Štefan, Peštani, Trpejča a Ljubaništa. Všade sú pútače s ponukou ubytovania (sobe). Prichádzame do Sv. Nauma, je to pútnické miesto s prameňom svätej vody. Je tu veľa stánkov so suvenírmi, malý prístav s hrádzou, na ktorej je plno rybárov. Sv. Naum (z Preslavu) a sv. Kliment (Ochridský) žili v 9. - 10. stor. a boli žiakmi sv. Cyrila a Metoda (Sedempočetnici, Siedmi svätí – Cyril, Metod, Gorazd, Kliment, Naum, Sáva, Angelár). Po vyhnaní z Veľkej Moravy (r. 885) sa usídlili v Ochride, kde sa spolupodieľali na založení strediska slovanskej bohoslužby. Kláštor dnes slúži ako luxusný hotel. V kostole zo 17. stor. je náhrobok sv. Nauma, z ktorého sa ozýva nepravidelné búšenie, vraj je to bijúce srdce sv. Nauma. Od kostola je nádherný výhľad na priezračnú hladinu Ochridského jazera, ktorú brázdia člny s výletníkmi. Kúsok oproti je albánske kúpeľné mestečko Pogradec. Ochridské jazero s hĺbkou 288 m je najhlbším jazerom v Európe a jedným z najstarších jazier na svete. Jeho čistá voda láka turistov z celého sveta, v okolí je viacero kempov a pláži na kúpanie. S Prespanským jazerom je spojené podzemnou tzv. ponornou riečkou, ktorá ho zásobuje vodou. Poobede sa vraciame do Ochridu, ktorý je zapísaný v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Do starého mesta, obohnaného hradbami vstupujeme kamennou bránou. Ideme ku kostolu Bogorodica Peribleptos z 13. stor. so vzácnymi freskami, ďalej prechádzame okolo 2000 rokov starého rímskeho divadla kde koncertoval aj taliansky tenorista Luciano Pavarotti. Potom stúpame do kopca k pevnosti bulharského cára Samuila (Samuilova tvrdina). Odtiaľto je výborný výhľad na jazero a mesto Ochrid s okolím.

 

Ďalšou pozoruhodnou pamiatkou na kopci Plaošnik v starom meste sú pozostatky ranej kresťanskej baziliky z 5. stor. Nachádza sa v areáli archeologických vykopávok a všade je prísny zákaz fotenia (slikati zabranjeno), ktorý v plnej miere porušujem. Izvinite (prepáčte). V areáli vykopávok prebiehajú práce v plnom prúde. Lopaty, fúriky, množstvo robotníkov. Povedľa stojí kostol Sv. Pantelejmona – symbol Ochridu, v ktorom je pochovaný sv. Kliment Ochridský. Chodníkom cez les schádzame ku skalnému útesu nad jazerom, kde sa nachádza kostol Sv. Jovana Kanejského. Prehliadku starého mesta zakončíme v kostole Sv. Sofie, kde sú vzácne fresky z 11. stor. Cestou späť ideme po pešej zóne s množstvom zlatníckych obchodíkov a kaviarní. Zastavujeme sa na bazáre, kde moji hostitelia robia nákupy na večernú párty, na ktorú som pozvaný. A teraz už hajde, hajde do kuče (domov) na hostinu, za celý deň poriadne nachodení.

Galéria

Súvisiace odkazy