Zámorské uhlie putuje naprieč Poľskom až na východ Slovenska

14.10.2021

Používanie uhlia na vykurovanie domácností a výrobu elektriny odchádza v Európe do zabudnutia. Prepravy uhlia po železnici však nie. Čierne uhlie je esenciálnou komoditou pre mnohé produkty ťažkého priemyslu; bez neho by nevznikli komponenty potrebné na výrobu áut, domácich spotrebičov, mobilných telefónov, na stavbu budov a mnoho iných vecí našej dennej spotreby. ZSSK CARGO, vďaka pravidelným vlakom nakladaným na pobreží Baltského mora, zabezpečuje prísun uhlia nielen pre potreby Slovenska, ale aj na ďalšiu distribúciu do celého sveta.

Napriek obavám z dopadu koronakrízy na priemyselné objednávky, sa negatívne predpovede nenaplnili. Po odznení prvých vĺn pandémie sa prudko zdvihol dopyt po stavebných materiáloch: od dreva, po polystyrén a cement. Súčasťou nárastu dopytu a následne aj rastu cien bola pochopiteľne oceľ, ktorej výrobnou baštou na Slovensku sú už tradične Košice. K tomu, aby výroba dokázala pokryť dopyt, je potrebný stabilný prísun surovín. V oceliarstve je to predovšetkým železná ruda, ktorá prichádza z Ukrajiny a Ruska. Následne je to vápenec, dopravovaný do Košíc z neďalekého Gemera. A v neposlednom rade je to uhlie, ktoré je potrebné na výrobu koksu. Tieto tri základné suroviny udržujú všetky železiarne v pohybe.

Útlm z Ostravska – uhlie zo zámoria

V minulosti boli prepravné toky nastavené ideálne: vozne ložené železnou rudou smerovali z východnej Európy aj do železiarní na Ostravsku. To zas ťažilo z vlastných bohatých zásob čierneho uhlia a tak sa rovnaké vozne využili na vozbu uhlia opačným smerom – do Košíc. Ale ani tento ideálny logistický cyklus netrval večne. S útlmom ťažby v OKD bolo potrebné inak zabezpečiť prísun viac než milión  ton uhlia do železiarní v metropole východu.

Riešením sa ukázal byť dovoz uhlia zo zámoria. Čierne uhlie dnes využívané vo vysokých peciach v Košiciach má svoj pôvod v takých exotických destináciách, ako je Juhoafrická republika, Kanada, či Mozambik. Svoju cestu po planéte absolvuje vyťažené uhlie v obrích námorných lodiach, ktoré putujú Atlantickým oceánom. Na ich palube sa s každou plavbou vezie 70 až 100 tisíc ton uhlia. Po tom, čo lode prejdú popri pobreží Dánska a prielivom Øresund, oddeľujúcim túto krajinu od Švédska, vplávajú do Baltského mora. Tu ich čaká posledných štyristo kilometrov plavby, kým zakotvia pri jednom z dvoch poľských prístavov ležiacich len 20 kilometrov od seba – Gdynia a Gdansk. Bližšie to už loďou k vnútrozemiu Európy nejde a tak prichádza na rad železnica.

Sedemdesiat ton v jedinej lyžici

Naši partneri v prístavoch sa následne postarajú o vykládku desiatky tisícov ton uhlia, jeho uloženie/uskladnenie a bezpečné naloženie do železničných vozňov. Nejde pritom o jednoduchý proces, keďže aj samotného čierneho uhlia je 7 – 8 druhov a kupujúci robia pri nakládke priebežné objednávky a odvolávky na aktuálne potrebné druhy.

Lode sa vykladajú pomocou žeriavov, ktorých drapák na jeden krát zoberie až 70 ton, čiže váhu približne troch kamiónov naraz. Po vyložení na kopy je čierne uhlie poprášené bielou práškovou celulózou, aby nedochádzalo k rozfúkaniu čierneho prachu do okolia v husto obývanej oblasti takzvaného Trojmestia (Gdansk, Sopot, Gdynia). Pri vykládke lodí pritom musia spoločnosti, ako je napríklad HES Gdynia Bulk Terminal, dbať aj na to, že pokiaľ v prístave kotví jedna z výletných lodí plaviacich sa po Baltskom mori, vykládka uhlia v tom čase nemôže prebiehať – taká je dohoda s mestom. Neskôr je uhlie prevážané na sklady, kde na kopách leží 50 – 80 tisíc ton uhlia pripraveného na nakládku do železničných vagónov. Vozne radu Eas sú v Gdansku (alebo Gdyni) naložené a pri dvoch koľajových váhach je ich hmotnosť a rozloženie nákladu prípadne upravené menším drapákovým nakladačom. Súpravy sú následne skompletizované a odovzdané v stanici, kde štafetu preberá ZSSK CARGO.

Inter Cargo v tandeme so  ZSSK CARGO

Fungovanie na poľskom trhu zabezpečuje ZSSK CARGO prostredníctvom spoločnosti Inter Cargo, spoločne vlastnenej cez BULK TRANSSHIPMENT SLOVAKIA (BTS). Inter Cargo má ako dopravca za úlohu koordináciu pohybu vlakov po území Poľska: tie sú vedené rušňami radu 183 (celkovo 22 kusov), alebo jednou zo štyroch dvojičiek, rušňov radu 131. Je potrebné zladiť celý dodávateľský reťazec, ktorý je neustále v pohybe, tak, aby oceliarne nezostali bez uhlia a na nábreží v poľských prístavoch sa, naopak, uhlie nehromadilo.

Naprieč Poľskom, cez Plaveč, aj Čadcu

Výhodou tejto spolupráce je vozba po celú cestu naprieč Poľskom – a ideálne aj Slovenskom – s jediným rušňom na čele celej súpravy. Tú tvorí 33 – 40 vozňov, v závislosti, či sa do čela uceleného vlaku s uhlím postaví rušeň radu 183, alebo 131. Rušne 183 prejdú 600 kilometrovú trasu Poľskom, aby ich na hraniciach vystriedala jedna z „dvojičiek“. Naopak, dvojičky dokážu zvládnuť celý úsek vo vlastnej réžii.

Trasovanie sa odohráva obomi prechodovými stanicami na severe Slovenska – Plaveč, aj Čadca. Kysucký prechod je viac priepustný a dvojkoľajný, no kratšia trasa je tá, ktorá vedie cez Šariš. V oboch prípadoch však pri slovenských hraniciach „narazia“ rušne na sklonovo náročný terén. Aj preto sú vlaky, ktoré sú vedené cez prechodovú stanicu Plaveč, delené v poľskej stanici Nowy Sącz na 2 – 3 časti, ktoré rušne „vytiahnu“ na slovenské územie po častiach.

Viac než 50 vlakov s uhlím mesačne

Každý jeden vlak váži takmer dvetisíc ton a mesačne ich v priemere putuje z poľských prístavov do Hanisky pri Košiciach 52. To sú v prepočte takmer dva vlaky denne, vrátane víkendov. Košické vysoké pece pritom zhltnú viac uhlia než týchto milión ton, ktoré prichádzajú z pobrežia Baltiku. Z poľskej šachty v Slawkowe neďaleko Katowíc pravidelne vyráža ďalších 32 vozňových súprav. A ani OKD neutlmilo ťažbu úplne a tak pravidelne jazdia aj súpravy, zložené paritne z vozňov ČD Cargo a ZSSK CARGO, aj z Ostravska.

Európa postupne smeruje k uhlíkovej neutrálnosti. Významne to ovplyvnilo vozby teplárenského hnedého uhlia. To, okrem dnes už výrazne nižšej vozby z českého Nového Sedla do teplárne v Žiline, sa z dominantnej komodity stalo marginálnou. No koks a čierne uhlie tu stále sú, keďže narastajúci dopyt po oceli vyžaduje, aby sa tok uhlia, aj ten z baltských prístavov na východné Slovensko, nezastavil.