Rím turisticky

10.6.2026 8:00 Juraj Földes

Pred rokmi sme už boli s manželkou v Ríme, v rámci okruhu severnou časťou Talianska. Cestovali sme vtedy vlakmi a väčšími ruksakmi, aj aby sme ušetrili pri kupovaní potravín. Tento rok začali dve spoločnosti lietať z Bratislavy denne do Ríma a to nás inšpirovalo pozrieť tamojšie pamiatky ešte raz a tie, čo sme vtedy nestíhali, pozrieť po prvý raz. Chceli sme letieť ešte na jar, ale po prílete sme mali dojem, že v máji už plynie plná sezóna.

Ceny leteniek z Bratislavy pri dobrom výbere termínov sa približne rovnajú najnižšej cene cesty nočným vlakom (15h, jeden prestup), respektíve tretine ceny denného spojenia (14h, minimálne 2 prestupy). Priamy let trvá 1h 40minút a dopriali sme si aj službu Smart, umožňujúcu zobrať si na palubu kufrík na kolieskach a prioritné odbavenie pri nástupe.

Ubytovanie sme našli až po kúpe leteniek, s návratom v siedmy deň pobytu a vybrali sme si ponuku izby v štvrti Trastevere, neďaleko pozostatkov mestských múrov a zastávky električiek aj jednej autobusovej linky. Od ubytovateľa sme dostali aj návod, ako sa k nim dovezieme verejnou dopravou.

Letíme domov nad pobrežím Jadranského mora, 27.5.2026 ©Juraj Földes

Odlietali sme z Bratislavy vo štvrtok o 10,35 za pekného počasia, ktoré nás čakalo aj v Ríme, kde sme pristáli krátko po dvanástej. Hlavová stanica železnice Fiumicino je nad úrovňou cestných komunikácii a prístup k nej, čiastočne aj pohyblivými rampami, bol dobre vyznačený. V automate sme si kúpili lístky na regionálny vlak, malé zdržanie nastalo pri validátoroch, ten niekedy totiž vypisoval po taliansky že alineare biglietto a sinistra, čomu zrejme všetci nerozumeli a po opätovnom zasunutí lístka na ľavý okraj otvoru potom už pečiatkoval. Za validátormi stáli kontrolóri a nepúšťali ľudí bez označeného lístka (naše za 8 €) ďalej. Odviezli sme sa pohodlne regionálnou súpravou, nakoľko Leonardo express na stanicu Termini nezastavuje na Trastevere.

Fiumicino, stanica na letisku, regionálny vlak ETR 621 na linke FL1, 27.5.2026 ©Juraj Földes

Na stanici Trastevere sme si u pokladníčky kúpili 72-hodinové lístky na mestskú dopravu firmy ATAC, platné na území celého mesta, nie však na vlaky Trenitalia – FS. Podľa zaslaného návodu sme nastúpili do električky linky 3, ktorá má slučku pred stanicou a vystúpili na tretej zastávke.

Rím, Pza. F. Biondo, pred stanicou Trastevere, 27.5.2026 ©Juraj Földes

Po krátkych telefonátoch sme sa uspokojivo ubytovali na šiestom poschodí domu v izbe s kúpelňou a výhľadom na severozápadnú dvornú stranu. Potešila nás aj chladnička a varič v spoločnom vstupnom priestore. K dispozícii bolo aj WIFI moderný televízor, ktorý ponúkal výlučne talianske programy.

Rím, Viale di Trastevere, električka Alstom Cityway Roma I, 23.5.2026 ©Juraj Földes

Ako prvú cestu do centra sme si vybrali pri dome zase električkou linky 3, ktorá nás previezla okolo Piramídy, Fór a Kolosea k Porte Maggiora, kde sme z nízkopodlažnej obojsmernej 3-ky prestúpili do staršej kĺbovej jednosmernej vysokopodlažnej Stangy idúcej ku stanici Termini. To bola naša jediná cesta skoro prázdnou električkou za celý čas. Mohlo to súvisieť aj s konkurenčnou trasou metra A, ktorá šetrí čas.

Rím, Viale di Trastevere, Piazza di Porta Maggiore, električka Stanga aj regionálny vlak v zelenom, 21.5.2026 ©Juraj Földes

Pred stanicou je stavenisko, ktoré sme obišli a pozreli sme si zachovalú baziliku Santa Maria Maggiore z 5. storočia. Vzhľadom na poobedňajší čas nebolo pred vstupom už treba vyčkávať.

Rím, Santa Maria Maggiore od námestia Esquilino, 21.5.2026 ©Juraj Földes

Tak, ako aj v ostatných bazilikách ani tu sa za vstup neplatí. V chráme je pochovaný aj nedávno zomrelý pápež František.

Rím, Santa Maria Maggiore, s pôvodnou výzdobou, 21.5.2026 ©Juraj Földes

Rím, Santa Maria Maggiore, tomba pápeža Františka, 21.5.2026 ©Juraj Földes

Peši sme pokračovali menej frekventovanými uličkami okolo Trajánovho stĺpa na oplotenú a rozostavanú Piazza Venezia, odkiaľ už posledné roky jazdí električka linky 8 cez Trastevere a je plánované aj predĺženie trate na Termini.

Výrez mapky dennej dopravy ATAC, išli sme na Viale Trastevere električkou

Veľké stavenisko súvisí s predĺžením najnovšieho metra C a očakáva sa, že hotovo tu bude v roku 2033. Pri čakaní na električku sme videli jediný hybridný trolejbus počas nášho pobytu na linke 60. Okrem nej sú v meste od r. 2005 ďalšie dve linky. Plnou električkou sme sa odviezli na záver dňa na Viale di Trastevere. Kúsok od nás bola pizzeria s typicky talianskou ponukou, kde sme si večer ešte niečo zajedli.

Rím, Piazza Venezia, pamätník Viktora Emanuela II, 21.5.2026 ©Juraj Földes

Na piatok sme si ešte doma predplatili vstup do Vatikánskeho múzea. Agentúra nás žiadala prísť 15 minút pred zakúpeným vstupom o 12,00 k múzeu. Na zastávku ráno došla skôr električka 3-ka, odviezli sa s ňou k Tiberu a za mostom Sublicio sme hľadali autobus, ktorý by nás doviezol na okraj Vatikánu. Autobusy sú nízkopodlažné, z časti hybridné aj elektrické, najčastejšie však 12-metrové a jazdia v nie príliš hustých intervaloch. O ich príchode sme sa na frekventovanejších zastávkach mohli dočítať z obrazoviek. Popri Tiberi sme sa odviezli po Via della Conziliazione a keď sme pri Berniniho kolonáde uvideli dlhočizný rad čakajúcich na vstup do baziliky, tak sme sa otočili k Anjelskému hradu, aby sme potom stihli predplatený termín na obed do múzea.

Rím, Viale della Conciliazione s chrámom svätého Petra, 22.5.2026 ©Juraj Földes

Anjelský hrad, pôvodne Mauzóleum cisára Hadriána z roku 139 n.l. bol v histórii od 3. a 4. storočia predovšetkým vojenským objektom ako strážna bašta.a nejaký čas väzením, alebo aj útočiskom pápeža počas pustošenia Ríma. Pekné vyhliadky sú z terás, kam vedie od vstupu aj 125 m dlhá vnútorná vinutá rampa po obvode hradu a za ňou pokračuje široké schodisko s dlhými schodmi až na 3. poschodie. Odtiaľ bol perfektný výhľad na Tiber, aj na Vatikán.

Rím, Anjelský hrad, pohľad od Vatikánu, 22.5.2026 ©Juraj Földes

Nábrežie na tomto úseku a staroveký most Anjelov sú pešou zónou. Pod hradom je stavenisko budúcej stanice predĺženej trasy metra C od San Giovanni, ktoré svojou trasou prepojí aj množstvo cieľov turistického ruchu.

Rím, pohľad na Vatikán z Anjelského hradu, 22.5.2026 ©Juraj Földes

Od hradu sme prešli popri múroch Vatikánu a popri siahodlhom rade čakajúcich bez predplateného vstupu do múzeí ku Café Vaticano, kde sme od pracovníkov agentúry prevzali vstupenky, ktoré nám umožnili prejsť k bezpečnostnej kontrole bez čakania. Kontrola bola obdobná, ako na letisku a vypýtali si aj občianske preukazy. Vo Vatikánskom múzeu je obhliadka organizovaná v princípe jednosmerne a zrejme hlavnou atrakciou bola Sixtínska kaplnka s Michelangelovou freskou posledného súdu.

Vatikánske múzeum, Sixtínska kaplnka, Michelangelova freska na čelnej stene, 22.5.2026 ©Juraj Földes

Medzi nádhernými antickými sochami zvlášť zaujme súsošie Laokoóna z 1. alebo 2. storočia p.n.l. Vatikánske záhrady nie sú prístupné verejnosti, len nádvorie aj s možnosťou občerstvenia.

Vatikán, pohľad z múzea, 22.5.2026 ©Juraj Földes

Z múzea sme sa peši prešli na kopec južne od Vatikánu, na stanicu Trenitalia - S. Pietro. Za 1€ sme dostali lístky po stanicu Trastevere, kam nás regionálna súprava CAF ETR 621 pohodlne doviezla za pár minút.

Rím, stanica S. Pietro, regionálna jednotka Hitachi ETR 621, 22.5.2026 ©Juraj Földes

Po krátkej sieste sme sa ešte vrátili opäť v kombinácii električkou po Tiber + plným autobusom linky 23 na námestie svätého Petra, kde sme sa zaradili do polhodinového radu čakajúcich pred bezpečnostnou kontrolou na pravej prednej strane kolonády.

Vatikán, námestie svätého Petra, 22.5.2026 ©Juraj Földes

Veľké svetelné tabule oznamovali veľké podujatie v sobotu, v predvečer Turíc. V chráme za vstupom na pravej strane je celozasklená kaplnka Michelangelovej Piety. V apside práve bola omša, ale baldachýn a bočné kaplnky ostali voľne prístupné.

Vatikán, bazilika svätého Petra interiér od vstupu, 22.5.2026 ©Juraj Földes

Vatikán, chrám svätého Petra, kaplnka Piety od Michelangela, 22.5.2026 ©Juraj Földes

Na spoplatnený výstup do kupoly sa už nechodilo, lebo v tom čase púšťali návštevníkov iba von. Spiatočná cesta na Trastevere bola horšia, ako dva príchody do Vatikánu v ten deň, lebo krátke autobusy odchádzali južne popri Tiberi plné na prasknutie.

Rím, Viale di Trastevere, električka Cityway Roma II ma linke 8, 22.5.2026 ©Juraj Földes

Na tretí deň, v sobotu sme mali z domu predplatený aj vstup do Kolosea, na Fóra a Palatín o 9,30, a pred agentúru sme mali prísť o štvrťhodinu skôr. V rannom čase voľného dňa sme sa cez Piazzu Venezia doviezli ešte pred týmto termínom, ale vopred pripravené lístky na naše mená udávali vstup do Kolosea až na 10.00, ktoré je hlavnou atrakciou pre turistov. Ani nás nepustili hneď k bezpečnostnej kontrole s odporúčaním, aby sme si ešte sadli na kávičku.

Rím, Forum Romanum, pohľad z Kapitolu, 23.5.2026 ©Juraj Földes

Skoro hodinu sme trávili radšej prechádzkou po Fórach (Augusta, Italico, Júlia Cézara, Nervu, Rímske a Trajána) vstupom od Títovho oblúka a potom ešte pred 10-tou sme mohli absolvovať bezpečnostnú kontrolu. Časť štandardnej obhliadky je na prízemí a druhá časť na vysokom „poschodí“, kde sa dá dokola absolvovať celý elipsovitý okruh.

Rím, Koloseum, 23.5.2026 ©Juraj Földes

Podobne, ako sme to zažili vo Vatikánskom múzeu, sme pochopili, že bez regulácie počtu návštevníkov by sa nedalo normálnym krokom za vstupom ani pohnúť.

Rím, Palatín, zrúcaniny kúpeľov Septímia Sevéra , 23.5.2026 ©Juraj Földes

Po vyše hodine sme z Kolosea vyšli a z Via San Gregorio vstúpili do areálu Palatína, prepojeného s Fórami a prešli sme sa okolo konzervovaných a upravených ostatkov budov z cisárskych čias. Namierili sme popri Fóre Romanum tunelmi k Trajánovmu stĺpu pozdĺž vykopávok, ktoré sme zhora videli už prvý deň z Via dei Fori.

Rím, Trajánov stĺp pri Piazza Venezia, 23.5.2026 ©Juraj Földes

Už vyhladnutí sme peši išli k fontáne zvierat – di Trevi. Zastavili sme sa v jedálni, kde sme si dali ľahký obed, mali tu aj (jedinú) polievku minestrone, ktorá bola podstatne hustejšia, ako tá naša zeleninová. Okolo voľne prístupnej fontány bola zase tlačenica, schodami dole až k vode púšťali ľudí len za poplatok.

Rím, fontána Trevi v obliehaní turistov, 23.5.2026 ©Juraj Földes

Pri teplotách blízko 30 stupňom sa darilo aj predaju zmrzliny, aj ja som si dal jednu mohutnú kôpku pistáciovej za 2 €. Po korze, kde sa po nepríliš širokých chodníkoch hrnulo množstvo ľudí sme došli k úvraťovej konečnej zastávke linky 8, ktorá nás tento raz posediačky previezla k nášmu prechodnému pobytu. Odtiaľ sme sa ešte peši prešli po Piazza. S. Maria in Trastevere, kde sa množstvo miestnych chystalo na „Festivu“.

Rím, Pza. Di Porta S. Paolo, brána svätého Pavla, 26.5.2026 ©Juraj Földes

V nedeľu sme sa bez náhlenia vybrali električkou so zámerom prestúpiť pri bráne svätého Pavla na najstaršie metro B (od r. 1955) a odviesť sa ním k bazilike sv. Pavla za hradbami. Tento úsek metra vedie vo väčšej časti na povrchu a spolu Metrom di Mare je ich trať štvorkoľajná, elektrifikovaná napätím 1500 V s.s. Viezla nás súprava CAF MB 400 ktorá pokračovala do Laurentiny.

Rím, stanica Basilica S. Paolo, súprava metra CAF MB 400 linky B, 24.5.2026 ©Juraj Földes

Chrámový komplex z 5.st. n.l. je na pár minút chôdze od zastávky metra a nebol obliehaný davmi. Pred vstupom sa absolvovala bezpečnostná kontrola, kde mi prvý raz dovolili prejsť bránkou s opaskom a mobilom v ruke.

Rím, bazilika S. Paolo - sv. Pavol za hradbami zo 4. storočia, 24.5.2026 ©Juraj Földes

Na nádvorí je socha apoštola Pavla s mečom v ruke, nakoľko ako Riman bol popravený práve mečom. R. 1823 hlavnú loď druhej najväčšej baziliky Ríma zničil obrovský požiar a znovuvýstavbu dokončili v r. 1854.

Rím, bazilika S. Paolo - sv. Pavol za hradbami, 24.5.2026 ©Juraj Földes

Mozaika víťazného oblúka je pôvodná z 5. storočia. Nad hlavným oltárom je gotické cibórium postavené v r. 1285. Pri východe bol bufet s miernym cenníkom. Na stanici Basilica S. Paolo sme pod vplyvom skupiny dievčat, kde mi jedna potvrdila, že súprava ide do City, nastúpili do metra smerujúceho do stanice Cristoforo Colombo a tá je na konci Ostiense. Dievčatá sa na poslednú chvíľu hrnuli zase von, až sa jedna zasekla na chvíľu vo dverách. My sme sa zaviezli po EUR Magliana a tam sme sa aspoň kúsok poprechádzali po okraji kedysi reprezentatívnej štvrte zo 40. rokov minulého storočia. Hneď prvá stavba z pôvodného komplexu bola oplotená a slúžila pre potreby imigrantov. Radšej sme sa prešli parkom zase na stanicu a tento raz sme nastúpili do správneho vlaku metra B. Po prestupe na stanici Termini na podstatne hlbšie situované nástupište novšieho metra A (z r. 1980) sme sa ním doviezli na stanicu Spagna, teda k Španielskym schodom. Kvetinová výzdoba tam síce nebola, ale ľudí tam bolo až-až.

Rím, Piazza di Spagna - Španielske schody, 24.5.2026 ©Juraj Földes

Na hornej podeste schodov je kostol a viedla tu cesta k Ville Medici a vraj najkrajší park Pincio za ktorým sa nachádza východne areál Villy Borghese. Po prechádzke v tieni parku sme zišli z pahorku na Piazza del Popolo, uprostred ktorého je obelisk cisára Augusta a smerom do centra po oboch stranách Via del Corso dva zrkadlove súmerné mariánske kostoly.

Rím, Piazza del Popolo, 24.5.2026 ©Juraj Földes

Pod Piazza. del Popolo zastavuje tiež metro A, s ktorým sme sa zviezli po stanicu Manzoni Museo della Liberazione a po povrchu sme pokračovali „našou“ električkou linky 3. Opakovane som sa snažil lúštiť dvojjazyčný oznam o čiastočnej výluke našich električiek idúcich aj cez Trastevere od nasledujúceho pondelka, aj s možnosťami náhradnej dopravy.

Rím, Panteón Marcusa Agrippa z r. 29-19 p.n.l., 25.5.2026 ©Juraj Földes

V pondelok, keď nám ráno došla na zastávku 8-ka sme neváhali a odviezli sa na jej konečnú, odkiaľ sme išli ďalej peši po úzkych uličkách k Panteónu. Pred touto unikátnou pamiatkou z 1. st.p.n.l. sa už kľukatilo niekoľko radov, kde sme sa po krátkom prieskume rozhodli pre ten, kde sa platilo v hotovosti po 5 € a ocitli sme sa vo vnútri najzachovalejšej stavby antického Ríma. Po požiari r. 80 n.l. bol rekonštruovaný za cisára Hadriána. Grécke slovo pantheón znamená „najvyššie božstvo“. Premena na kresťanský chrám so súhlasom cisára sa uskutočnila v r. 609. Pokresťančenie ho zachovalo pred zničením, ktoré postihlo takmer všetky ostatné klasické pamiatky v Ríme. Výška chrámu a jeho priemer sú rovnaké – 43,40m. Nemá nijaké okná, iba cez 9m okulus na vrchu kupoly vchádza dnu svetlo a vzduch.

Od Panteónu sme sa prešli na neďalekú Piazzu Navona na ploche bývalého antického štadióna s jej tromi fontánami. Stredná fontána od Berniniho je fontánou riek, Dunaja, Nílu. Amazonky a Gangy a slúži ako podstavec obelisku z Maxenciovho cirkusu. Z viacerých možností sme si sadli na tienistej strane námestia a chvíľu sme tam relaxovali s výhľadom na fontány

Oddýchnutí sme sa vybrali na neďalekú zastávku autobusov a počkali sme si na spoj linky 628, ktorý nás mal doviesť na Piazza. del Popolo. Možno aj zastavil niekde v blízkosti námestia, ale potom pokračoval okľukami do olympijskej štvrte Flaminio, kam sme sa pôvodne plánovali zaviesť električkou.

Nechtiac sme sa takto pohodlne zviezli okolo stavieb poslednej olympiády až na jeho konečnú stanicu na veľkej voľnej ploche. Tu sme prestúpili do autobusu pred ním a za pár minút sme absolvovali zhruba rovnakú trasu okolo štadiónov až po Pza. del Popolo.

Z námestia sme sa peši vybrali po korze – Via del Corso, len s malým odbočením ktorá je len z časti pešou dominantou smerom k pamätníku Viktora Emanuela. V jednej z bočných ulíc sme natrafili na ľudovú jedáleň (aspoň tak som si ten názov preložil) a dopriali sme si niečo iné, ako bol sortiment v „našej“ pizzerii na Trastevere a po krátkom čakaní v tieni sme sa odviezli na Viale di Trastevere. V blízkosti našej zastávky bolo niekoľko malých predajní s potravinami, kde sme si dopĺňali zásoby, ale pri našich trasách po vnútornom meste sme nestretli nijaký supermarket. Jedinú vec okrem základných potravín, ktorá mi došla v Ríme, holiacu penu, som dostal kúpiť v lekárni.

Poobede, keď pomaly prestávalo intenzívne piecť slniečko sme sa vybrali k neďalekej priebežnej konečnej zastávke minibusu 115 a nakoľko ešte ostalo dosť času do jeho odchodu podľa displeja na zastávke sme si poobzerali staré mestské múry prerušované najmä novšími komunikáciami. Minibus nás viezol postupne stúpajúc úbočím pahorkom Giancolo po Via Garibaldi, kde sme vystúpili na priestranstve s fontánou a vyhliadkou na mesto. O kúsok nižšie stál pamätník padlým pre Rím v 19. storočí. Dole sme už išli touto prívetivou štvrťou peši.

V utorok, deň pred odletom sme sa vybrali aj pre denne stúpajúce teploty na Lido di Ostiense, k moru. Čakali sme dlhšie, ako obvykle, zrejme kvôli výlukám, na 3-ku a odviezli sme ňou na zastávku Piramide pri bráne sv. Pavla, kde je stanica Ostiense.

Pri pokladni som si pýtal lístky na Metro di Mare a dostal som obvyklé hodinové lístky „metrobus“ ATACu (1,50 €). Jednotkou metra CAF MB 300 sme sa odviezli až na 10. zastávku Stella Polare, odkiaľ sme pokračovali peši k moru. Prešli sme aj popri zeleninovo – ovocinárskom obchode, aký nám na Trastevere trochu chýbal.

Prístup na pláž je voľný, platí sa za slnečníky, lehátka, kabínky a ďalšie služby. Tmavší piesok bol už horúci, morská voda mohla mať okolo 20 stupňov, nelákala ešte veľmi na plávanie. K dispozícii bolo na strane cesty bistro a toalety.

Do skorého popoludnia sme vychutnávali kľud na pláži a pri odchode sme si všimli autobusovú zastávku a po chvíli zazreli aj blížiaci sa autobus so znakmi ATACu, s ktorým sme sa zaviezli cez centrum Ostiense do blízkosti stanice Lido Centro.

Spiatočná cesta z Ostie bola bezproblémová, na poslednú večeru sme zašli do „našej“ pizzerie a plný dojmov sme sa mohli duševne pripravovať na stredajší odlet. Izbu bolo treba uvoľniť do 10,00, čo sme stihli. Nasledovala cesta električkou na stanicu Trastevere, kúpa lístkov z automatu, ktorý ovládal asi 5 rečí a pokračovanie regionálnou jednotkou na letiskový terminál.

Lístky - trojdňový, hodinový a na regionálny vlak

Odlietali sme za teplého slnečného počasia aký nás čakal aj v Bratislave. Búrke nad Viedňou, ktorú hlásil kapitán sme sa úspešne vyhli, prilietali sme pozdĺž Dunaja popri gabčíkovskom kanále. Väčšina našich spolucestujúcich odchádzala z letiska autami, v trolejbuse linky 61 nás bolo spočiatku málo a po šťastnom príchode domov a vybaľovaní som už mohol prezeral svoje fotky.

Literatúra: