Každý zvlášť: cesta plná viery a nádeje

18.1.2026 8:00 Adrián Šperka

Každá cesta má svoje limity a každý výlet svoju dĺžku. Ak cestovateľ zároveň narazí na svoje limity vie, že ďalej ako za istý dosiahnutý cieľ sa už nechce dostať, pretože by sa to odrazilo na jeho fyzickom alebo psychickom zdraví. A presne o takejto ceste a výlete je aj prvý cestopis v roku 2026. Neveril som, že táto cesta sa uskutoční vo verzii, v akej sa uskutočnila, resp. som predpokladal, že sa neuskutoční vôbec. Ale navzdory všetkým okolnostiam sa uskutočnila a myslím, že všetky zúčastnené strany prišli k záveru, že druhýkrát by sa už uskutočniť nemala, a teda môžem povedať, že bola jedinečná.

Plánovať tento výlet sme začali ešte v lete úplne spontánne. Moja žena mi povedala, že by chcela opäť raz vidieť Londýn a tak sme neváhali a za veľmi výhodných podmienok sme si v termíne od 29. 12. 2025 do 2. 1. 2026 zarezervovali ubytovanie v malom hoteli 7 km od centra Londýna. Suma neprevyšovala 330,-€ pre dvoch a teda obaja sme boli veľmi spokojní. Moja žena (a za toto ju nesmierne obdivujem / si ju nesmierne vážim) zároveň súhlasila, že kým ona pôjde priamou leteckou linkou Košice – Londýn (na letisko Stansted), ja sa pokúsim do Londýna dostať vlakom. A práve o tejto ceste plnej viery a nádeje je prvá časť cestopisu Každý zvlášť.

Košice – Praha hl. n. (CZ) – Berlin Hbf (D) – Amsterdam Centraal (NL) – London St Pancras International (GB)

Pôvodne mala tá trasa byť trochu iná, teda malo tam byť menej prestupov. Oveľa štandardnejší sa mi pozdával spôsob využitia relatívne nového dopravcu European Sleeper na trase Praha – Amsterdam Centraal. V čase, kedy som začal riešiť cestovné lístky to už ale nebolo možné, pretože miesta na sedenie boli v rezervačnom systéme dopravcu vypredané. A keďže lôžko ani ležadlo som nechcel, pretože by to pre mňa zbytočne cestovné predražilo, rozhodol som sa hľadať iné alternatívy.

Večer 28. 12. 2025 som odchádzal do Prahy spojom RJ 1020 a v Prahe som mal mať pri ideálnych podmienkach na prestup 45 minút. Súprava sama o sebe sa v ten večer skladala z asi 16 vozňov, čo bol problém, pretože v určitých staniciach sa posledné vozne skrátka nevošli k nástupišťu. A navyše cesta trvala presne iba po príchod do stanice Poprad-Tatry, kde podľa Maťových slov, ktorý mal v ten večer službu, prestal pracovať jeden trakčný motor. Takže sme na odchode zo stanice meškali 35 minút a meškanie sa do Prahy zvýšilo na 42 minút. Čiže zo 45 minútového prestupu bol trojminútový a nestáli sme oproti sebe (systém hrana – hrana). Doteraz nechápem ako som stihol prestúpiť na railjet smer Berlin Hbf, ktorý odchádzal zo 6. nástupišťa a vlak RJ 1020 prišiel na 2. nástupište. Bol to najhorší a zároveň najrýchlejší prestup v mojom živote.

Railjet 384 teda z Prahy odišiel načas a do Berlína sme prišli s meškaním 10 minút, to mi ale bolo vzhľadom na dĺžku prestupu, ktorý bol viac ako hodinu a pol jedno. A dokonca som tu aj niečo nafotil.

Railjet 384 po príchode do stanice Berlin Hbf vedený lokomotívou 193.981-8 © Adrián Šperka, 29. 12. 2025

V Berlíne sa celá situácia upokojila a ja som sa mohol v pokoji najesť, natiahnuť sa a dúfať, že po zvyšok cesty už bude všetko v absolútnom poriadku.

Vysokorýchlostná súprava ICE po príchode vlaku do stanice Berlin Hbf © Adrián Šperka, 29. 12. 2025

Páčilo sa mi, že súpravy rýchlovlakov ICE striedajú ešte stále funkčné aj staršie generácie. Tak, ako je to na nasledujúcej fotke.

A tu je staršia generácia... © Adrián Šperka, 29. 12. 2025

Nemenej dôležitou súčasťou nemeckej železnice je aj regionálna doprava. Tá je na najvyťaženejších linkách tvorená dvojpodlažnými súpravami.

Regionálna doprava vo farbách DB. © Adrián Šperka, 29. 12. 2025

Keďže som mal dosť času, vybehol som na malú chvíľu aj pred stanicu a pozrel sa na typické žlté sfarbenie MHD.

Linka 12 pred berlínskou hlavnou stanicou. © Adrián Šperka, 29. 12. 2025

Najvyššie podlažie hlavnej berlínskej stanice patrí legendárnemu systému S-Bahn. Tento systém sa v Nemecku osvedčil a Berlín nie je jediným mestom, kde S-Bahn funguje.

Pohľad von zo stanice pod strechou. © Adrián Šperka, 29. 12. 2025

Neodmysliteľnou súčasťou S-Bahn Berlín sú aj elektrické jednotky 481/482, ktoré sú najpočetnejšími vozidlami v tejto sieti.

Vlak systému S-Bahn v Berlíne © Adrián Šperka, 29. 12. 2025

Pomaly, ale isto nastal čas pokračovania mojej cesty. Vlak prišiel presne, predpokladal som, že tak, ako z Berlína, príde presne aj do Amsterdamu...

ICE 144 do Amsterdamu sa nezadržateľne blížil... © Adrián Šperka, 29. 12. 2025

V Amsterdame som mal na prestup 40 minút a až po Deventer šlo všetko hladko. Keď sme zastavili v stanici Deventer, hlásenie sprievodcu ma značne znepokojilo, pretože vzhľadom na technickú poruchu infraštruktúry musel ísť vlak odklonom cez Zwolle. Cestujúci do staníc Apeldoorn, Amersfoort a Hilversum museli prestúpiť na regionálne vlaky a možno aj na náhradnú autobusovú dopravu, no a my sme išli spomínaným odklonom. Keď som sa po nejakom čase opýtal vlakvedúcej, ako je to s čakaním na prípoj do Anglicka, oznámila mi, že vlak síce stihne prísť do odchodu vlaku EST smer Londýn, no už vplyvom meškania, ktoré sa vytvorí, nestihneme prejsť pasovou a colnou kontrolou. Tí, čo ideme do Londýna (a nebolo nás málo) si máme nájsť hotel v Bruseli, lebo v Amsterdame vraj už v hoteloch nie je miesto (čo bola podľa mňa blbosť) a máme si zmeniť lístky na zajtrajší prvý vlak, keďže tento vlak už bol posledný toho dňa. Moja manželka už medzičasom priletela do Londýna a čakala ma na ubytovaní, takže keď som jej oznámil, čo sa deje, neostávalo nám nič iné, iba sa modliť. A predstavte si, že ICE 144 prišiel do Amsterdamu iba s meškaním 10 minút, takže sme utekali celou stanicou a normálne nás v pohode stihli odbaviť. Viete, keď vám niekto po dvadsiatich hodinách cesty povie, že sa už ďalej veľmi pravdepodobne nedostanete, keď sa ďalej dostanete, všetko na vás doľahne a vy sa zložíte. A to isté sa stalo v mojom prípade, teda som sa, ako ja zvyknem hovoriť, poskladal od šťastia/únavy a zúfalstva do štvorca. Aby som to skrátil, 18:40 sme vyrazili vlakom do Londýna a niečo po desiatej večer londýnskeho času som vystupoval na stanici v Londýne. Niečo málo po jedenástej v noci sme sa objali s manželkou a ja som si vyčerpaný, s pocitom Odysea, ľahol a tvrdo zaspal až do rána.

Itinerár

Pre čo najlepšiu predstavu (a vlastne neviem či nie aj trochu výstrahu) prikladám plán cesty tak, ako som ho absolvoval.

Odchod z	Odchod o	Príchod do	Príchod o	Vlak	Čas na prestup
Košice	21:36	Praha hl. n.	5:46	RJ 1020	45 min.
Praha hl. n.	6:31	Berlin Hbf (tief)	10:28	railjet 384	108 min.
Berlin Hbf (tief)	12:16	Amsterdam Centraal	18:00	ICE 144	40 min.
Amsterdam Centraal	18:40	London St. Pancras International	21:57	EST 9167

Absolvované spojenie dňa 28./29. 12. 2025 na trase Košice - Londýn © Adrián Šperka, 12. 1. 2025

Celkový čas cesty bol 25 hodín a 21 minút. Ako som už na začiatku písal, Londýn vlakom je môj cestovateľský strop. Teda strop cestovania bez spánku. Na nasledujúcom obrázku prikladám aj mapu pre lepšiu predstavu.

Čo sa cestovného týka, mojou veľkou chybou bolo, že som si rovno nekúpil celoeurópsky cestovný lístok Interrail, lebo si uvedomujem, že by som ušetril. V každom prípade som si na tento krok spomenul, až keď som mal kúpené cestovné lístky na časti trasy. Tak, ako dovolila výplata a finančné dary od príbuzných som skladal postupne cestovné lístky, vlak za vlakom, spojenie za spojením.

Úsek	Cena	Ponuka	Dopravca
Košice - Praha	34,70 €	Low Cost	REGIOJET
Praha - Berlin	31,12 €	Včasná jízdenka DB	ČD/DB
Berlin - Amsterdam	145,49 €	Super Sparpreis Europa	DB/NS
Amsterdam - London	115,00 €	Standard	EUROSTAR
	326,31 €

Na všetky vlaky uvedené v tabuľke som mal aj miesto, čo sa vyplatilo hlavne pri vlaku 144, pretože je to evidentne obľúbená linka nemecko-holandského porozumenia. Kým som nakupoval cestovné lístky na vlaky dopravcov RJ a ČD/DB (teda až po Berlín), zdalo sa mi to relatívne lacné, no keď som si na stránke dopravcu DB zadal požadované spojenie, suma ktorú za cestovný lístok systém požadoval mi privodila mierne srdcové problémy. Rozumiem tomu, že pre priemerne zarábajúceho nemeckého (a typujem aj holandského) občana je úplne v poriadku, no ja som čakal až do posledného možného dňa dúfajúc, že cena spadne. A to mi akurát vtedy napadlo, že som si mohol kúpiť Interrail. O cenách dopravcu EUROSTAR radšej tiež pomlčím, na druhej strane, tam som vyslovene išiel po najlacnejšom možnom vlaku toho dňa.

Záver

Jedným slovom (teda vlastne dvoma) by sa cesta dala popísať aj ako fakt veľký a fakt dlhý zážitok. Ísť popod Eurotunel a vychutnávať si pritom kávu v bistre vysokorýchlostnej jednotky je niečo naozaj príjemné. Samozrejme až na fakt, že vplyvom tlaku, ktorý vznikne vám zaľahne v ušiach, no to sa dá prežiť. V každom prípade, obaja aj s manželkou sme boli veľmi radi, že sme sa stretli a na pár dní sme tak mohli „vypadnúť“ z našich malých životov a užívať si všetko, čo Londýn ponúka.

V nasledujúcich reportážach z Londýna sa budem venovať nasledovným okruhom:

London cable car & Docklands Light Railway
London Buses
London Overground.
London Underground

Určite nechcem k jednotlivým reportážam prikladať dátumy, pretože vzhľadom na pracovnú vyťaženosť a iné nepredvídateľné okolnosti sa môže stať, že sa trochu oneskorím, no určite vám chcem, milí čitatelia, priniesť reportáže, v ktorých sa niečo nové dozviete a budete mať možnosť prečítať si subjektívne hodnotenie jednotlivých systémov MHD v Londýne.

A ešte perlička: 30. 12. sa podľa dole priloženého odkazu v Eurotunely stala mimoriadnosť, ktorá mala za následok odrieknutia niekoľkých vlakov medzi Anglickom a pevninskou Európou. A v takýchto momentoch si uvedomíte, že vždy môže byť horšie...

Odkazy

Každý zvlášť: cesta plná viery a nádeje

Diskusia

Aktuálne diskusie

Novinky a reportáže

Užitočné odkazy

Tlačové správy