Železničná exotika – Čierna nad Tisou
Hovorí sa o nej minimálne. V médiách nájdete iba zopár doslova exotických novinárskych “cestopisov”. Navnadilo ma to, a tak som si v jeden letný slnečný deň spravil aj ja dobrodružný výlet nie do turistickej, ako skôr do železničnej destinácie: Vitajte v Čiernej nad Tisou.
Čierna nad Tisou je významný bod na slovenskej železničnej sieti, známy každému kto sa aspoň trochu venuje slovenskej železnici. Tunajším čitateľom asi netreba nutne predstavovať reálie a históriu tohto mesta, preto len stručne: založené bolo až v roku 1947, keď vzniklo aj prekladisko tovaru na železnici – na styku širokorozchodnej siete bývalého Sovietskeho zväzu a normálnerozchodnej siete Československa. Železničného cestovateľa či fanúšika tak môže zaujať samozrejme rozsiahle prekladisko, samotná budova železničnej stanice a tiež niektoré objekty v meste, pripomínajúce akúsi účelovosť celého mesta a jeho previazanosť so železnicami: napríklad parná lokomotíva ako pamätník, bývalý dom Československých štátnych dráh, bývalý Klub železničiarov, vodojemy a podobne. Okrem založenia mesta a prekladiska je jediným historickým míľnikom neslávne stretnutie Alexandra Dubčeka a Leonida Brežneva v roku 1968. Rokovania vtedy prebiehali priamo v železničných vagónoch. Ako to dopadlo, poznáme všetci.
Môj výlet aj článok je poňatý viac architektonicky. Impulzom k mojej ceste na najvzdialenejší východ bola správa, že ŽSR chystajú modernizáciu staničnej budovy aj s priloženou vizualizáciou. O plánoch a termínoch stavieb na slovenskej železnici si nerobím veľké ilúzie, no v tomto prípade pre istotu vyrážam vychutnať si ešte jedinečný súčasný stav.
Prázdna staničná hala, 12. 8. 2025 © Jaro Vybo
Keďže som si na mojom výlete chcel pozrieť aj samotné mesto a tušil som, že to bude naozaj netradičný zážitok, úmyselne som si nerobil na internete veľký prieskum, aby som všetko videl až na vlastné oči. Žiaľ, kvôli tomu som prehliadol nadchod ponad koľajisko, a tak v mojej fotogalérii chýba ikonická fotka obrovského množstva železničných vozňov z vtáčej (či vlastne nadchodovej) perspektívy.
Z 1520 mm. na 1435 mm.
Popis vzniku a parametre postupne rozrastajúceho sa prekladiska sú pekne opísané v publikácii Dejiny železníc na území Slovenska od autorského kolektívu pod vedením Ing. Jiřího Kubáčka. V roku 1947 tu bola jedna širokorozchodná a jedna normálnerozchodná koľaj vedľa seba. Rýchlo, najmä ešte v päťdesiatych rokoch, pribúdali ďalšie a budovalo sa aj technické zázemie vrátane prekladacích rámp, neskôr prečerpávacej stanice, rozmrazovne rúd a podobne. (Úprimne, neviem presne ako si predstaviť rozmrazovňu rúd, príležitosť na doplnenie informácií je v diskusii.) Koľajisko sa tak postupne rozrástlo až na sedem rozsiahlych koľajových skupín s celkovou dĺžkou koľají okolo 160 km.
V reportáži denníka Trend z roku 2021 je aj na fotkách zachytená novšia technická vychytávka v podobe rotačného výklopníka, kde je širokorozchodný vozeň fyzicky otočený a ruda či uhlie sa tak presýpa namiesto prekladania bagrami. Pre viacerých technických fanúšikov by mohlo byť atraktívne vidieť to na vlastné oči. Neviem však, či sa sem bežne na nejakú exkurziu dá dostať. Ak má prípadne niekto o takýchto možnostiach bližšie informácie, podeľte sa o ne prosím v diskusii.
Architektonická železničná exotika
Hlavným cieľom, pokiaľ ide o železnice, bola pre mňa prehliadka samotnej staničnej budovy. Každý návštevník mesta, ktorý sa tu niekedy zastaví, ju okomentuje asi rovnakými slovami – že v budove sa zastavil čas. A ja mám také veľmi rád. Krátko po vystúpení z osobáku z Košíc sa tak ocitám v úplne prázdnej, impozantnej hale a jedinečnej atmosfére v podobe kachličiek, dobových dverí, prázdnych, zadebnených, či zamrežovaných výkladov zatvorených prevádzok.
Z dvoch dominánt v hale tu už zostala iba jedna. Obrovská palma v kvetináči, ktorá sa už stala známou ozdobou fotografií staničnej haly, sa tu už žiaľ nenachádza. Socialisticko-realistický obraz oslavujúci oslobodenie Československa Červenou armádou sa tak stal dominantným prvkom výzdoby tejto stanice.
Treba však dodať, že nejde ani zďaleka o jediné umelecké dielo zdobiace stanicu. Zaujímavé a hodnotné sú napríklad bezfarebné vitráže na oknách, zobrazujúce viaceré mestá Československa. Taktiež sa tu nachádzajú ďalšie dva veľké obrazy a vonku, pri prvom nástupišti, sa vyníma veľký kamenný štátny znak Československa – bohužiaľ v nie veľmi lichotivom stave.
Po veľmi príjemnom a pokojnom preskúmaní budovy stanice sa vydávam do mesta. Hneď pri staničnej budove sa nachádza pamätník v podobe parnej lokomotívy 310.443. V článku od Zbyňka Zlinského z roku 2010 sa môžete dočítať viac o rade 310.4 aj o nejasnom pôvode tejto konkrétnej lokomotívy. V galérii k tomu článku veľmi potešili fotografie železničiarov, ktorí sa o ňu vzorne starajú.
Parná lokomotíva – pamätník pred staničnou budovou, 12. 8. 2025 © Jaro Vybo
Urbánna legenda hovorí, že v úplných prvopočiatkoch slúžili na vykurovanie mesta dve parné lokomotívy. Jeden článok z novinárskeho výletu hovorí o vykurovaní práve touto lokomotívou, no zdá sa mi to dosť pochybné a žiadne hodnoverné zdroje sa mi k tomu nepodarilo nájsť. Budem veľmi rád ak sa tu niekto z miestnych znalcov k tomu vyjadrí.
Úsvit alebo súmrak?
Rozsiahla budova Klubu železničiarov hneď oproti stanici je taktiež v rozpadajúcom sa stave. Ako neskôr zisťujem, v podobnom stave je prakticky akákoľvek verejná budova v meste. Nielen budovy, ale aj mestský park, či námestie dodnes nesúce názov Námestie pionierov pôsobia značne zanedbane.
Ak nerátam zopár zateplených bytoviek, tak v dobrej kondícii som objavil len budovu Budamar Logistics pri stanici a budovu kostola, ktorý vznikol prestavbou bývalej kotolne až po revolúcii v roku 1989. Vrchol postapokalyptickej prechádzky každý návštevník absolvuje pri (samozrejme bývalom) hoteli Úsvit. Takéto prechádzky by uživili aj zážitkovú cestovnú kanceláriu, niečo podobné len tak ľahko nenájdete. Každým krokom mojej prechádzky sa stávam čoraz väčším fanúšikom tohto miesta a viem, že keď doma zasadnem k počítaču, bude to na dlhé surfovanie a hľadanie súvisiacich informácií. Vyzdvihujem tiež ticho a kľud, ktorý tu všade panuje. Ak nie je pre Vás súčasný životný štýl plný možností, tak tu nenájdete žiadne nákupné centrá, žiadne zápchy (hlavná cesta sa pred hranicou stáča a na Ukrajinu nepokračuje), žiadne pohodené zdieľané kolobežky, žiadne SUV-čka, žiadne predražené kaviarne, žiadne predražené byty…
Súmrak hotela Úsvit, 12. 8. 2025 © Jaro Vybo
Cesta na ďaleký východ
Moju cestu až na tento kraj sveta som začínal v Košiciach, nastúpením na osobný vlak 8517, ktorý vychádza z Prešova a priamo pokračuje až do Čiernej nad Tisou po trati 190.
V Košiciach som si (ako cestujúci väčšinou medzi Bratislavou a Zvolenom) príjemne užil samotnú železničnú stanicu – taktiež ojedinelý počin na slovenských železniciach. Vychutnávajúc občerstvenie v príjemnej staničnej kaviarni na prízemí, sledujúc displej s odchodmi vlakov priamo od kaviarenského stolíka. Zároveň ma ale neminula ani príležitosť na opačný zážitok, keď sme sa predierali cez už legendárnu stavbu 3. nástupišťa okolo bagra. Tu ma čakalo veľké prekvapenie v podobe najnovšej generácie vozňov Bdteer.
Ako cestujúci južnou trasou môžem na Urpínoch či Gemeranoch o luxuse jazdiacom na osobákoch do Čiernej nad Tisou iba snívať. Do sýtosti si tak užívam výdobytky ako sedadlá v autobusovom usporiadaní za sebou, stredové opierky na ruky, rozkladacie stolíky, či dokonca…roletky na oknách! Nič také totiž na vyše trojhodinovej ceste Urpínom nemáte. Ťažko premáham slepú závisť.
Luxusný Bdteer, 12. 8. 2025 © Jaro Vybo
Ideme dvojkoľajným, elektrifikovaným koridorom, slúžiacim najmä intenzívnej nákladnej doprave, čiastočne vedúcim popri paralelnej širokorozchodnej trati. Prebiehajú tu rozsiahle modernizačné práce, takže prevádzka je na dosť dlhom úseku jednokoľajná.
Za Michaľanmi trať a okolie pre mňa naberá na exotike. Najprv ešte okolie skrášľujú kopce pri Sátoraljaújhely a na slovenskej strane vidno slnkom zaliate vinice okolo Malej Tŕne, vrátane známej rozhľadne v podobe suda na víno. Na tunajšie pomery pomerne honosne pôsobí zrekonštruovaná stanica Streda nad Bodrogom. Neskôr začína rozsiahla rovina tvorená poľnohospodárskou pôdou a veľmi riedkou zástavbou. V diaľke sa ešte vynoria Chlmecké pahorky s panelákmi Kráľovského Chlmca.
Stanica Pribeník slúži práve na výstup cestujúcich do Kráľovského Chlmca, pripravené sú pri nej aj autobusy. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov dokonca niesla názov Kráľovský Chlmec. Ako sa blížime k Čiernej nad Tisou, staničky a zastávky sú čoraz viac schátrané a postupne – od stanice Dobrá – sa začína objavovať rozsiahle koľajisko. Zastávky osobáku sa výrazne zhustia.
V cieľovej stanici vlak zastavuje, napriek rozsiahlemu koľajisku, naľavo od staničnej budovy. Prvú koľaj priamo pri prvom nástupišti neskôr využíva rušeň na obehnutie súpravy – nevystupuje sa teda na veľké kryté prvé nástupište. To asi stále zíva prázdnotou.
Obiehanie súpravy, 12. 8. 2025 © Jaro Vybo
Už len pohľad do mapy odhaľuje previazanosť tohto doslova kúta Slovenska so železnicami - obec Dobrá je napríklad ako ostrov zo všetkých strán obklopený koľajami, vrátane najnovšieho kontajnerového terminálu. Rieka Tisa tvorí len kratučkú časť štátnej hranice medzi Maďarskom a Slovenskom. Za ňou železničný spletenec pokračuje - v Maďarsku je to uzol Zahony a na ukrajinskej strane Čop.
Mapka ukazujúca rozsiahle koľajiská © Mapy.com, CC-BY-SA 4.0
Výlet na tento kút Slovenska odporúčam všetkým, ktorí okrem klasických turistických lákadiel a destinácií vedia oceniť aj technické pamiatky, architektúru a samozrejme vedia si užiť železnice so všetkým čo k tomu patrí!
Titulná fotografia: Socialistický realizmus v staničnej hale, 12. 8. 2025 © Jaro Vybo
Odkazy a zdroje:
https://www.trend.sk/spravy/pozrite-ako-ciernej-tisou-tocia-vagony-zeleznou-rudou
Galéria
Súvisiace trate
- ŽSR-190: Košice - Čierna nad Tisou - Čop (UA); Kalša - Trebišov; Sátoraljaújhely - Slovenské Nové Mesto
Súvisiace odkazy
- Železničná stanica ako cesta v čase, 6.1.2021 8:00
- K modernizácii trate Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, 6.10.2020 8:00
- Parní lokomotivy na našich kolejích: řada 310.4, 26.4.2010 8:00
- Železničné nehody na Slovensku: 4.8.1989, Dobrá pri Čiernej nad Tisou, 7.10.2008 8:00
- Z archívov čiernej kroniky - IX. časť: Čierna, a nad Tisou, 10.4.2007 11:40
Diskusia
