Degustácia trate 142 do Radošiny

9.7.2025 8:00 Jaro Vybo

Ako je to s jej zjazdnosťou? Mohla by sa na nej obnoviť osobná doprava? Alebo cyklodreziny? Aký je súčasný stav staníc? Čo rýchlosť? Výletné jazdy do Radošiny sa konajú každoročne. Reportáže z nich však na vlaky.net chýbajú, preto som sa ju podujal napísať, keďže sa mi tohto roku konečne podarilo zúčastniť. Na niektoré vyššie uvedené otázky tu hádam nájdete odpoveď.

Zbehli sme sa v Zbehoch

Potom, ako zlyhal plán začať moju jazdu v Radošine, som sa ocitol na stanici Zbehy. Čakala tu už dvojica “mandarínka” 811007-4 a prívešák Blm Spoločnosti Považskej Dráhy. Okolo sa nemotalo ani tak veľa ľudí, takže postupne zaháňam moje obavy z toho, že jazda bude pripomínať pojazdnú škôlku, či obavy z preplnenia, ktoré vyplývajú z dávnej traumy, keď som sa nedostal do motoráku do Vrbového – a už sa tam ani nikdy nedostanem.

Mandarínka pri obiehaní Blm v Zbehoch © Jaro Vybo, 5.7.2025

Stanica v Zbehoch je na slovenské pomery veľmi osobitá – budova pripomína skôr akýsi bufet na roľníckom družstve uprostred polí ako dopravnú kanceláriu. O kvetinovú výzdobu je tu dobre postarané, no ani tá neprekryje celkovú ošumelosť, hrdzu a rozpadajúci sa betón všade naokolo.

Zastavujú v nej aj rýchliky a popri Novej Bani či Žarnovici je jednou z tých, kde dovolenkoví cestujúci kolieskami na svojich veľkých kufroch rozrývajú štrk na uzučkých, prepytujem, nástupištiach. V Zbehoch máme možnosť vychutnať si obiehanie 811ky okolo prívešáka, potom už nastupujeme. Vyberám si miesto práve v 811 a so mnou sa vezie asi len osem ľudí – medzi nimi jedna rodinka a fotograf z Česka. Od sprievodkyne v tričku Spoločnosti Považskej Dráhy dostávam lepenkový lístok s pripomienkou 115-teho výročia trate.

Spojenie 811 a Blm © Jaro Vybo, 5.7.2025

Spanilá plavba po koľajniciach

Zakrátko sa odpájame na trať 142, kolorit umocňuje mechanické návestidlo i tabuľka s číslom 10, ktorá naznačuje, aká „rýchla“ bude naša jazda. Pri tejto rýchlosti, ktorú sme možno ani nikde na trati neprekročili, cesta nadobúda charakter akejsi príjemnej vyhliadkovej plavby, pričom si môžete do sýtosti vychutnávať okolitú krajinu. Tá nie je nijak dramatická – tvorená zvlnenými poliami, dedinami a areálmi fariem a bývalých družstiev. Deti a ľudia vnímajúci každý detail (ako ja) si však aj tu vedia prísť na svoje: zaujímavý kostol v obci Čab, slnečnice, vedenie veľmi vysokého napätia z Jaslovských Bohuníc, splašené kravy na družstve, moderné detské ihriská, či most v Malých Ripňanoch v rekonštrukcii. Občas nám to spestria konáre stromov, ktoré sem-tam z oboch strán “líznu” náš motorák, ináč je ale trať pokosená.

Stojíme v dedinkách po trase, nástup cestujúcich je úplne minimálny, na niektorých zastávkach žiadny. Iba hlasité trúbenie motoráku pred priecestiami narúša úplný pokoj a ticho v dedinách na veľkú radosť vezúcich sa detí. Nenaplnila sa ani moja ďalšia obava z pojazdného skleníka – vetračky na 811 pri pohybe našťastie dokážu plniť svoj účel, hoci už pri párminútovej zastávke cítiť, ako vám vánok vetra chýba.

Jazdy v jediný deň v roku umožňujú aspoň zdokumentovať stav výpravných budov popri trati – od zarastených a zadebnených ruín a poloruín po moderne zrekonštruované rodinné domy. Hneď zo začiatku jazdy v niekdajšom priemyselnom areáli v Čabe prechádzame rozsiahlejšie no úplne zarastené nepoužívané koľajisko. Pobavenie vo mne vyvolávajú Behynce so svojou kovovou búdkou, v ktorej sa udomácnil už dosť rozrastený strom.

M152 počas kyvadlovej jazdy v Behynciach © Patrik Pagáč

Zastávka

Veľkým prekvapením sú pre mňa Veľké Ripňany, kde úspešne podojili eurofondy a zo staničnej budovy je príjemné komunitné centrum Zastávka, ktoré ešte aj rešpektuje pôvodnú architektúru. Veru, chcelo by to aktualizáciu fotografií objektu stanice v traťových galériách na vlaky.net. Organizátori Radošinského expresu tu akosi pozabudli na cestujúcich v motoráku – po dlhšom státí najprv pozriem na cestovný poriadok, podľa ktorého sa máme pohnúť až o 15 minút, a keď vyzriem von oknom, vidím, že sprievodcovia si už pred budovou dávajú cigaretku. Ako prvý odvážlivec z nášho vozňa vychádzam, a malý chlapec obiehajúci vlak mi hneď zvestuje, že sa pohneme až o 12 minút.

Vo Veľkých Ripňanoch © Patrik Pagáč

Vchádzam teda do staničnej budovy, a vo vstupnej hale sa mi hneď venuje pán, ktorý mi predstavuje zrekonštruované komunitné centrum. Ukazuje aj plán na premávku cyklodrezín a zaháňa tak moje myšlienky o prebudovaní trate na cyklotrasu, podobne ako to nastalo medzi Poltárom a Rimavskou Sobotou. Priestor je naozaj veľmi príjemný, útulný, vidno, že sa mu venoval aj architekt. Dobre teraz padne aj klimatizácia. Ponuku nápojov či suvenírov tentoraz výnimočne nechávam na pokoji – skôr ma zaujme výstava fotografií a železničných artefaktov “Keď ešte jazdila para” od autora Ondřeja Řepku na poschodí. Po veľmi rýchlom prezretí už pre istotu nasadám späť do 811-ky.

V komunitnom centre Zastávka © Jaro Vybo, 5.7.2025

Na vlaky.net sa v článkoch o trati 142 popri každoročných takmer identických pozvánkach na tieto (vý)letné jazdy vyníma článok J. Gulíka z roku 2016. Zdokumentoval záblesk nákladnej dopravy - nakládku obilnín do vozňov Transcereales práve vo Veľkých Ripňanoch. Aj z jeho dokumentačných fotiek máte možnosť vidieť niekdajší zúfalý stav výpravnej budovy, hoci už s novou strechou.

Osobne ma veľmi teší, že sa nájdu ľudia, ktorí nezostanú len pri smútení za starými zlatými časmi (asi viac starými ako zlatými) a so súčasnými možnosťami dokázali s týmto miestom pri trati niečo pozitívne spraviť. Pozrime sa pravde do očí - ak na tejto trati nie je dopyt po nákladnej doprave, tak kvôli pár osobákom sa sem jednoducho nikomu neoplatí investovať. Trať by potrebovala prakticky úplnú “výmenu”, aby si ľudia pri ceste všimli, že už 25 rokov žijeme v 21. storočí. Cestujúcich totiž podstatne lacnejšie a modernejšie poberie aj zopár autobusov.

Vitajte v Radošine

Po trochu nudnej poľnohospodárskej krajine sa už vpredu približujú kopce Považského Inovca a po záverečných 15 minútach jazdy prichádzame do Radošiny. Atmosféra je okamžite rušná – priamo na stanici sa totiž koná zraz veteránov i výstava “stabilákov”. Nechýba tradične dlhý rad pri stánku s gulášom, klobásou a nápojmi a na niekdajšej nákladnej rampe sa práve pripravuje country kapela. Budova stanice nie je prístupná - slúži ako zázemie a sklad pre usporiadateľov.

M152 mieri na čelo súpravy © Jaro Vybo, 5.7.2025

K súprave sa pripája tretí vozeň – motorák M152, ktorý predtým čakal na bočnej koľaji. Dva motoráky a medzi nimi vložený prívešák sú tak pripravené na svoju poslednú jazdu v tento deň až do depa v Trenčianskej Teplej, odkiaľ skoro ráno vyrazili. Na stanicu práve doráža pomerne dlhý konvoj automobilových veteránov, ktorý postupne zaparkuje a vyplní takmer celé pomerne rozsiahle nákladisko pozdĺž staničných koľají.

Priestor stanice mi pripadá úplne rovnako ako kedysi pri jazde Túlavou v Brezovej pod Bradlom, ktorú som aj predtým poznal z filmu Konečná stanica. Scenár k nemu napísal Stanislav Štepka a hrali v ňom práve Radošinci – možno celý príbeh bol inšpirovaný práve touto prakticky rovnakou stanicou v Radošine.

Konečná stanica s výletným vlakom v Radošine © Jaro Vybo, 5.7.2025

Mňa čaká už len peší presun na autobusovú zastávku a jazda autobusom cez sedlo Havran do Piešťan a odtiaľ Považan do Bratislavy.

Logi(sti)ka – Keď v uzlovej stanici osobák nezastavuje

Dostať sa na túto akciu z Bratislavy verejnou dopravou sa ukázalo ako nie najjednoduchšia úloha. Pôvodne som chcel prísť do Radošiny, no zistil som, že frekvencia autobusovej dopravy z Piešťan pripomína noty na bubon.

Išiel som teda na to z opačného konca – zo Zbehov, no dostať sa tam vo vhodnom čase, aby som nemusel na stanici uprostred ničoho tvrdnúť viac ako hodinu, bol dosť problém. Napokon som sa odviezol REXom z Bratislavy – Nového Mesta až do Nitry. Aspoň som si trochu poobzeral vychýrenú úžasnú úroveň železničnej stanice v tomto krajskom meste. Ale od čias uzavretia vestibulu kvôli padajúcemu stropu je to predsa len trochu lepšie - drevené obloženie už nahradili obkladačky a je tu dokonca displej s odchodmi. Zaujalo ma, že zatiaľ čo hlásenie hovorilo o číslach koľají, na obrazovke boli uvedené ako čísla nástupíšť. Vychutnal (no dobre, zjedol) som hamburger z retrobufetu na peróne a s prekvapením som zistil, že ešte existuje aj telefónny automat. Potom som sa vracal osobákom (861 rovnako ako REX) do Zbehov.

A tu nastal pre mňa najprekvapivejší moment výpravy – osobák uzlovou rýchlikovou stanicou Zbehy iba prechádza. Trochu mi trvalo prekonať úžas a rozhorčenie, no napokon som sa so situáciou zmieril a kúpil si lístok do zastávky Zbehy obec, aby som dva kilometre prešiel popri trati pešo do stanice Zbehy, cez ktorú daný osobák podľa grafikonu iba prešiel. Budem rád, ak sa tu nájde niekto, kto mi dokáže objasniť túto vychytávku grafikonu.

Komunita

Krátko po akcii som pár fotiek pridal do fotoblogu na vlaky.net a hneď ma to inšpirovalo začať písať túto reportáž. Počas jej prípravy sa mi práve na základe fotoblogu ozval jeden s organizátorov akcie Patrik Pagáč a doplnil mi niektoré informácie. Napríklad, že počas kyvadlovej jazdy M152 medzi Radošinou a Veľkými Ripňanmi pre miestnych obyvateľov bolo úplne plno, až sa všetci jazdychtiví nepobrali. Tiež som sa takto dozvedel že Nitriansky kraj údajne rokuje s dopravcom Arriva o obnovení osobnej dopravy. Tu som ja síce viac skeptik, ale nechajme sa prekvapiť. Som rád že takáto akcia a zároveň stránka vlaky.net spája ľudí, ktorí sa ani nepoznajú. Vďaka tomu sa v tejto fotoreportáži objavilo aj niekoľko fotiek priamo od organizátorov.

A čo ďalšie akcie?

Ďakujem všetkým, ktorí sa o túto akciu a jazdu pričinili. V pozvánke zverejnenej aj na vlaky.net boli ako hlavný organizátori uvádzaní Vlaky Slovenska a Spoločnosť Považskej Dráhy. V tento istý deň vlakyneťáci natočili Túlavú do Čachtíc (natočili?) a cez leto sa plánuje kopa ďalších nostalgických železničných výletov po takmer celom Slovensku. Verím tak, že tento reportážny článok bude inšpiráciou aj pre ostatných, nielen na účasť na podobných akciách, ale aj na podelenie sa so svojimi dojmami s ostatnými čitateľmi vlaky.net. Myslím, že sa stále nájde dosť takých, ktorým občas k početným fotkám z akcií na sociálnych sieťach padne vhod aj sprievodný komentár.

Pozn. Niektoré fotografie v galérii boli robené cez okno motorového vozňa, preto ospravedlňte ich zníženú kvalitu.