Do Bratislavy a severnejšie

Do tej doby som v Bratislave navštívil obe depá Bratislava východ, staré aj nové. Posledným chýbajúcim teda bolo to, ktoré patrí ZSSK a gorilám, Bratislava hlavné. Výletnú aktivitu som, ako už je zvykom, naplánoval na niektorý letný deň s výhľadom na pekné počasie a voľnom v práci. A niekedy v tej dobe som náhodou pri bezcieľnom blúdení po internete natrafil na príspevok na FB, kde boli fotografie točne prerastenej vysokou trávou a opustenej rotundy so zničenou strechou. Ruina ma ihneď zaujala a keďže autor príspevku nepatril k tým, ktorí si miesto fotenia nechávajú pre seba, tak pátrať dlho nebolo treba. Vykľula sa z toho celkom pôsobivá výhrevňa v Kútoch.

Aj takto vyzerali rýchliky do Bratislavy, a nie je to tak dávno, Zvolen, 7.6.2022

Na mapách Google však skoro nič vidno nebolo a tak bolo otázkou, či tam ešte niečo je. Preto ostali Kúty len ako záložný plán. Ako presne prebiehala cesta do Blavy si nepamätám, predsa len, jazda ako jazda. Spomínam si však na jednu z ciest do Bratislavy, kedy som vo Zvolene nastúpil do posledného vozňa rýchliku, ktorý bol na moje prekvapenie úplne prázdny. Až niekde uprostred cesty som si všimol neveriacky pozerajúceho chlapca a za ním stojacu matku. Vtedy som si v dverách vedúcich do ďalšieho vozňa všimol, že mostík je zdvihnutý a teda vozeň je prepravovaný bez cestujúcich, no nebol zamknutý ani inak na dverách označený. Takže v Bratislave som zistil, že dvere na strane nástupišťa sú zamknuté a kým som došiel k tým jediným otvoreným dverám, tak k súprave priposunovala žehlička. Takže nasledoval krycí manéver pred zelenými so šiltovkami a zaradenie sa do davu na náprotivnom nástupišti.

Bývalo aj vo Zvolene, teraz za nimi treba chodiť do Nových Zámkov a Bratislavy, 2.7.2022

V stanici fotím aspoň esá a do oka mi hneď padne žiariaca 757-ma v novej farebnej schéme ZSSK, ktorá práve zahájila svoj nástup v lakovniach. Proti slnku tiež fotím rakúskeho Seppa a potom sa vyberám do depa. Cieľom v depe sú hlavne malé posunovacie rušne, miestne stroje radu 199 a 712. Hlavným bodom na zozname úloh je však nájdenie stroja 210.011, na ktorom kedysi slúžil aj môj starý otec. V depe je pestrá paleta strojov: 361-ky, 362-ky, 813-ky, nájde sa však aj 736-ka, 754-ka, 812-ka, ale aj posledná slúžiaca 710-ka a samozrejme 350-ky, gorily, v tej dobe sa mi ešte zdali večné, no o dva roky neskôr ich začnú vypravovať do dôchodku. 210.011 sa mi nakoniec darí nájsť skrytú v rotunde, a tak spokojný opúšťam depo a idem späť na stanicu. Tam zachytávam český aj slovenský meseršmit a keďže čas je mi naklonený, kupujem lístok do Kútov.

Typovo pestré, farebne fádne, zoskupenie strojov pred rotundou depa, 5.8.2022

Cestu sledujem z okna na poschodí jánošíka. Doposiaľ neprebádaný kraj. V Kútoch ma hneď upútal vodojem na stanici, ktorý od pohľadu vôbec nevyzerá zle. Ten však nechávam na neskôr. Nasadzujem rýchly krok a zahajujem pátranie po ruinách výhrevne. Pomedzi budovy skladov sa mi konečne darí na severnom zhlaví stanice zahliadnuť nejaký bočný múr a budovy ukryté v lese. Po vychodenom chodníku prechádzam koľaje a vchádzam do bujného porastu. Na ceste k rotunde míňam nejakú budovu, nedarí sa mi určiť jej pôvodný účel, možno bývalé kancelárie alebo nocľaháreň. Ďalej nachádzam betónové stĺpiky, ktoré v minulosti tvorili nejakú ohradu, na skladovanie uhlia? Až potom sa konečne cez húštinu dostávam k zadnej strane výhrevne.

Slovenský meseršmit, unikát medzi unikátmi, občas mám pocit, že ZSSK sa snaží nazbierať čo najviac rušňových radov, Bratislava, 5.8.2022

Budova je to pôsobivá. Okná sú síce vybité, vráta zdemolované, koľaje sú preč a strecha sa stala obeťou požiaru. Stále je však cítiť atmosféru doby, parnej éry, ktorú dokresľujú hlavne zvyšky lapačov dymu visiace zo zhorených strešných trámov. Aspoň fantázia mi vykreslí obrázok neporušenej budovy, v ktorej na každej koľaji stojí parná lokomotíva chystajúca sa do služby. Je to prvé depo pri ktorom si hovorím, aké skvelé klubové zázemie to mohlo byť, keby nebolo také odľahlé. Cez deravé vráta sa predieram krovím k točni. Z nej ostala len kostra prerastená trávou. Fotenie v zimnom období by možno odhalilo viac z výhrevne, nenásytná zeleň však tiež vyvoláva určitý dojem k týmto zabudnutým miestam patriaci.

Čo nás to len čaká v tom lese? Kúty, 5.8.2022

Cestou späť na stanicu skúšam šťastie v obchode so zmiešaným tovarom, kde sa snažím nájsť pohľadnicu obce Kúty. Tu ale dopĺňam len pohonné hmoty a nasmerujú ma na poštu, tam však pohľadnice tiež niet. Pozdrav domov z ďalekého západu sa teda posielať nebude. V stanici pod dohľadom zelených v šiltovkách fotím bagetu a ostáva čas aj na obhliadku vodojemu. Potom sa vyberám do Bratislavy, kde odfotím pár nákladných vlakov a následne konečne domov. Cesty domov sú nekonečné, hlavne tie z Bratislavy. Aj napriek tomu ma to vždy zas zaveje do niektorého z kútov našej železničnej siete. Niečo mi dáva tušiť, že najbližšie to bude niekam na juh.

Na záver galérie prikladám svoje fotky goríl z prevádzky, ako svoju bodku za dlhoročnou službou tohto radu na našich tratiach. Nie sú to strhujúce zábery spod Tatier ani žiadne vzácnosti, len pár snímok, ktoré sa mi za tých niekoľko rokov podarilo spraviť, zachytiť všetkých osemnásť strojov.

Sprievodná fotodokumentácia: autor článku

Titulná snímka: Rotunda depa Bratislava hlavné, ešte plná goríl, 5.8.2022