Tak trocha smoliarska dovolenka na Slovensku

19.7.2020 8:00 Helmut Böhme

Tak trocha smoliarska dovolenka na Slovensku

V pondelok 6. júla 2020 sme s manželkou cestovali z Drážďan do Košíc. Mimoriadne vlakom iba do Prahy a odtiaľ lietadlom, pretože sme počas víkendu mali na starosť dvojročnú vnučku, ináč by sme ako zvyčajne išli nočným vlakom spoločnosti RegioJet. Začalo to hneď s adrenalínom, pretože náš osobáčik z domova zrazu nečakane zastavil pred návestidlom, lebo mal vlak pred sebou. Ale nakoniec sme v stanici Dresden-Neustadt trojminútový prestup na ďalší spoj akurát stihli.

Jednokoľajný úsek zo Schöny do Dolného Žlebu sme napodiv prešli bez problémov a do Prahy-Holešovíc sme dorazili načas. Pretože v metre bola výluka, poslúchal som odporúčanie PIDu ísť električkami cez Strossmayerovo námestie do Divokej Šárky a ďalej autobusom na letisko, čo sa však neobišlo bez hrešenia manželky, ktorá nemá rada prestupy. Bohužiaľ je Airport Express zrušený, ináč by sme mohli z Weixdorfu vyraziť až o siedmej hodine, potom ísť ČD railjetom a v Prahe sa zaobísť bez komplikácií s MHD. Pri nástupe do lietadla sme sa čírou náhodou stretli s manželkinou neterou, ktorá robí u ČSA ako pilotka a využila 5 dni voľna k návšteve rodičov.

Pretože v utorok bolo škaredé počasie, vyrazil som na prvý výlet až v stredu, a to 5:23 hod. rýchlikom do Plešivca, naháňať manipulačné vlaky. Vlastne som chcel do Lubeníka, čo mi ale časovo autobusom nevyšlo, tak som išiel do Slavošoviec, kam by teoreticky mal ísť tiež manipulák, ten ale prakticky nedorazil.


Manipulačné vlaky v Plešivci

Za Plešivcom sme zastavili u závor. Vodič vypol motor a začal čítať noviny - asi vedel, že to chvíľku potrvá, kým prejde vlak.


Manipulák do Lubeníka opúšťa Plešivec

V Slavošovciach som sa vlaku nedočkal, tak som sa rozhodol pre turistiku po žltej značke. Cesta ale bola veľmi zlá, asi po silnom daždi hlboko erodovaná, a vždy, keď som si myslel, že som už na vrchole, viedla ešte vyššie. Pálilo slnko, tak som toho mal dosť a vrátil som sa do Slavošoviec, kde sa mi na zastávke autobusu snažili cigáni predať huby a jeden mi chcel poradiť, kedy ide autobus do Štítnika, aj keď som sa ho o to neprosil. Okrem toho táral dačo o pol jedenástej, aj keď už bolo štvrť na dvanásť. Hodinky preňho asi boli cudzie slovo.

S prestupmi v Štítniku a v Rožňave som potom išiel autobusom do Šace a ďalej spojom košickej MHD na sídlisko Ťahanovce, kde som si mohol dokumentovať iba veľmi nezaujímavou prevádzku vlakov.


„Jánošík“ na zastávke Ťahanovce

Počas troch hodín, čo som tak robil, prešli iba dva nákladné vlaky.


Nákladný vlak prechádza Ťahanovcami

Vo štvrtok som zasa vyrazil o 5:23 hod., tentoraz do Rožňavy, kde sa ale žiadny Mn vlak do Dobšinej nechystal. Aspoň mi hneď išiel mikrobus na autobusovú stanicu, odkiaľ som išiel do Vlachova. Chcel som vystúpiť na zastávke „Maša“, ktorou ale vodič prešiel a ani tam nebol príslušný označník. To ale veľmi nevadilo, lebo hneď na to nasleduje zastávka „Píla“, tak som išiel asi 100 metrov späť, aby som sa dostal na železničnú zastávku.


Nákladisko a zastávka Vlachovo

Odtiaľ odbočuje západným smerom asi 2 km dlhá vlečka, podľa stavu aj často používaná. Bohužiaľ som nemohol zistiť, či tam ešte majú ten rušeň, čo som pred niekoľkými rokmi fotil.


Koniec vlečky

Pešo som potom pokračoval po ceste do Dobšinej, pričom som objavil pútavú reklamu.


Slov netreba

To som ešte netušil, že na nej je jediný vlak, ktorý uvidím.


Prázdna stanica Dobšiná

Keďže na dobšinskej stanici žiadne vozidlá neboli, vrátil som sa autobusom do Rožňavy a odtiaľ vlakom do Košíc. Jedno dráhové vozidlo som predsa len z autobusu videl, a to „kosačku“ u obce Henckovce. Tá sa potom objavila aj v Rožňave, kde do nej pristúpil železničiar s aktovkou, ktorý tak asi absolvoval „služobnú cestu“ domov.


SVP 74 v Rožňave

Z Košíc som si potom urobil hodinový výlet do Hanisky pri Košiciach, kde okrem iného posunovali rušne firmy US Steel.


Haniska pri Košiciach

Po návrate do Košíc som ešte chvíľu dokumentoval prítomné vlaky (na nasledujúcej snímke zľava „spešiak“ do Prešova, motorový vlak do Moldavy nad Bodvou mesto, osobáky do Popradu prípadne do Prešova) a potom zasa v Ťahanovciach som sa vrátil k rodine na Terasu.


Ruch v stanici Košice

Aby som zažil aspoň jeden úspešný deň, išiel som 10. júla do Slovenského Nového Mesta, kde dočasne ožívala trať do Sátoraljaújhely v Maďarsku odklonmi, pretože za Hidasnémeti bola výluka.


Slovenské Nové Mesto

Pretože sa odtiaľ vyhliadnutý nákladný vlak akosi nechcel pohnúť, rozhodol som sa ísť peši do Sátoraljaújhely, ale príliš som si nepomohol, lebo vlak tam dorazil takisto v 9:20 hod. ako ja. Radšej by som ho totiž zachytil na slovenskom území s maďarskými horami v pozadí.


Sátoraljaújhely

Hneď na to prišla elektrická lokomotíva ÖBB a rušne si vzájomne vymenili súpravy. Išiel som na maďarsko-slovenskú hranicu a filmoval som, ako sa 751.074 s vlakom vracia do vlasti. Požadovaný záber sa mi potom podarilo urobiť okolo 12:20 hod. Vtedy vlak zastavil na moste cez Roňavu, rušňovodič vyliezol, fotil si svoju súpravu a potom pokračoval v ceste.


Ďalší nákladný vlak do Maďarska

Vlak potom prevzala lokomotíva dopravcu Translog Slovakia a 751.074 sa vrátila strojovo do Slovenského Nového Mesta, kde mala popoludní pauzu.


Rušeň firmy Translog Slovakia v Sátoraljaújhely

Medzitým sa urobilo veľmi horúco, tak som mal toho všetkého dosť, sadol som sa do tieňa stromu a čakal, až mi príde vlak do Košíc. Večer sme sa vrátili RegioJetom domov. V Prahe sme síce meškali 10 minút, mali sme ale ešte dosť času na prestup na EC do Drážďan a ďalej sa nič mimoriadne neprihodilo. Domov som si síce nedoviezol také zábery, aké som očakával, ale predsa len bolo čo uložiť do galérie fotografií - zo 6. až 10. júla a zo Slovenského Nového Mesta, aj na videoportál - z Plešivca a zo Slovenského Nového Mesta.

Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský