Trochu iná harzská úzkokoľajka

11.6.2019 8:00 Helmut Böhme

Trochu iná harzská úzkokoľajka

25.5.2019 som mal na výber medzi návštevou Dňa otvorených dverí firmy Bombardier Transportation v Görlitzi a prehliadkou poľnej (skôr banskej) dráhy v hessenskom meste Clausthal-Zellerfeld.Pretože sa pred desiatimi rokmi istý návštevník tej nadnárodnej vagónky na internete rozčuľoval, že závodná ochrana nepripustila batohy a fotoaparáty, radšej som to vynechal a vydal som sa do pohoria Harz.

Ako som sa neskôr dozvedel, nemusel som to rozhodnutie ľutovať, pretože v Görlitzi okrem poschodových vozňov pre Izrael a vagónov, čo im Švajčiari ako reklamáciu vrátili, vraj nič zaujímavého nebolo. Cestovanie z Drážďan do Harzu nebolo bez vzrušenia. V Lipsku na hlavnej stanici sa mi podarilo počas 2 minút prebehnúť z nástupišťa 21 cez pohyblivé schody do dolnej časti stanice na nástupište 2 a tým stihnúť expresný vlak do Halle(Saale) Hbf. Keby som to nedokázal, musel by som ísť o 10 minút neskorším spojom S-Bahn, ktorý ale v Halle končí na nástupišti 1, odkiaľ sa kvôli rozkopanej stanici nedá isť priamo na nástupište 12, ale dlhšou obchádzkou, na ktorú by som mal iba 5 minút.

Regionálny expres firmy Abellio dorazil s meškaním 25 minút, pripojil sa druhý motorový vozeň a išli sme až do stanice Ilsenburg na čas. Tam sme ale museli 15 minút čakať na vlak z protismeru. Ale aj tak som mal ešte dosť času v Goslar prestúpiť do autobusu. Nič iného mi neostal, pretože Clausthal-Zellerfeld už nemá železničnú stanicu, lebo osobnú dopravu v roku 1976 zastavili a medzitým bola trať Langelsheim – Altenau(Oberharz) aj zbúraná a premenená na cyklochodník.

Ale pred zachovanou staničnou budovou predsa len nájdete koľaje, ibaže rozchodu 600 mm. Mesto má totiž dlhú banskú tradíciu (ťažilo sa tam striebro, olovo a cín). a tak od roku 1985 parta nadšencov postavila 2,2 km dlhú trať do bývalej bane Ottiliae-Schacht. Pritom čiastočne použili železničné teleso bývalej dráhy o rozchode 750 mm pre odvoz rudy z bane. Rozchod zmenili preto, že mali k dispozícii vozidla iba pre ten menší. Za normálnych okolností tak po trati premáva klasická banská súprava, ale pre túto prílěžitosť spolok Pro Dampf e.V. usporiadateľom požičal parný rušeň „Fabian“, ktorý z Osterode(Harz) do bane dopravili pomocou Unimogu.


Unimog v bani Ottiliae-Schacht

Je to rušeň z roku 1914 výrobné číslo 13258 z lokomotívky Henschel a syn v Kasseli. Tým bolo umožnený polhodinový takt a križovanie s motorovým vlakom vo výhybni „Les“ .


Parný vláčik vo výhybni „Les“

Tam sme čakali na protiidúci motorový vlak. Pretože je tam iba jedna výhybka, motorový vlak vošiel na slepú koľaj, predal „žezlo“ vo forme koženej aktovky parnému vlaku, a ten odišiel. Potom motorový vlak cúvol, prestavila sa výhybka a vlak pokračoval smer Clausthal-Zellerfeld. Na konečnej to zasa prebehlo tak, že motorový rušeň odtiahol súpravu, parný rušeň išiel na trať, motorový rušeň tlačil súpravu späť, išiel preč a parný rušeň sa zasa pripojil.


Motorový vláčik pri bani Ottiliaeschacht

Za baňou vedie trať cez hlboký zárez do ľavotočivého oblúka, kde som motorový vlak zdokumentoval.


Motorový vlak na ceste do Clausthal-Zellerfeld

Baňa má názov podľa človeka menom Hermann Ottiliae, ktorý tu pôsobil ako banský odborník a úradník. Ťažba je tu už zastavená a šachta zabetónovaná, aby tam náhodou nevnikli „hľadači podkladov“, ťažná veža je ale zachovaná ako svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.


Ťažná veža dočasne oživená mašinkou

Okrem spiatočnej cesty vlakom a odborného výkladu o baníctve bola v cene cestovného lístka za 7 € ešte prednáška s diapozitívmi o vyššie zmienenej trati Langelsheim – Altenau. Po 16. hodine som sa vrátil domov, pričom sa na ceste všetko odohralo podľa cestovného poriadku. Ďalšie fotografie z toho vydareného výletu nájdete v mojej verejnej galérii a video na zvyčajnom portáli.

Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský