Zabudnuté lokálky XI: Železnica údolím Cidliny do cukrovaru Vysoké Veselí

26.2.2019 8:00 Michal Čellár

Zabudnuté lokálky XI: Železnica údolím Cidliny do cukrovaru Vysoké Veselí

V druhej polovici 19. storočia vybudoval knieža Paar na svojom panstve vo Vysokom Veselí cukrovar, ale železničná trať Chlumec nad Cidlinou - Stará Paka obišla dnešné mesto o necelých 10 km. Nakoniec krátku miestnu železnicu postavila spoločnosť ÖLEG z dôvodu možnosti prepravy cukrovej repy, ale už po pár rokoch prevádzky sa novým majiteľom trate stali České obchodní dráhy, ktoré ju vlastnili až do zoštátnenia spoločnosti. Nakoniec bola po vyše 90 rokoch prevádzky miestna železnica nahradená cestnou dopravou a dnes sa bývalé teleso trate pomaly stráca v poli.

História trate

V údolí riečky Cidlina necelých 18 km juhozápadne od Jičína leží súčasné mesto Vysoké Veselí, kde sa už od 13. storočia nachádzala na vyvýšenine väčšia opevnená tvrdza. V roku 1533 pripadla tvrdza Mikuláši Bořkovi Dohalskému z Dohalic a neskôr ju jeho syn Jan Bořek z Dohalic renesančne prestaval. Počas roku 1715 prešla tvrdza do rúk kniežacieho rodu Paarů. Ten ju barokne prestaval, ale už neslúžila na bývanie kniežacej rodiny s tým, že v prízemí boli kancelárie a byty a na poschodí sýpka. Na začiatku 19. storočia sa v okolí mesta rozvíjalo pestovanie čakanky a Matěj Karel Buva tu v roku 1827 založil prvú fabriku v monarchii na jej spracovanie.

O výstavbe roľníckeho akciového cukrovaru vo Vysokom Veselí uvažovali miestny poľnohospodári už v roku 1869, ale bohužiaľ sa nepodarilo zohnať dostatok finančných prostriedkov, a tak sa iniciatívy ujal knieža Karel Paar, ktorý na jar 1871 začína s výstavbou závodu na výrobu surového cukru. Už v novembri toho istého roku bola stavba cukrovaru dokončená, aby sa stihla repná kampaň.


27.08.2018 - Vysoké Veselí, plán cukrovaru, pôvodný stav z roku 1915 podľa knihy „Lokálkou do Vysokého Veselí“ © Michal Čellár

Prvú železničnú trať v okolí rieky Cidlina postavila spoločnosť Rakouská severozápadní dráha (Österreichische Nordwestbahn, skratka ÖNWB) založená firmou Jihoseveroněmecká spojovací dráha (Süd-norddeutsche Verbindungsbahn, skratka SNDVB) ako jej dcérska spoločnosť. SNDVB získala dňa 8. septembra 1868 koncesiu na výstavbu a prevádzku trate Viedeň - Jihlava - Kolín - Mladá Boleslav s dvoma odbočkami: Havlíčkův Brod - Pardubice a Velký Osek - Poříčí u Trutnova označované ako tzv. sieť A. Výstavbu tratí prevzala ÖNWB, a pretože to boli štátom garantované trate, mala z nich spoločnosť zaručený minimálny výnos. Koncesia trate Velký Osek - Poříčí u Trutnova počítala s výstavbou troch krátkych odbočiek do miest Jičín, Vrchlabí a Svoboda nad Úpou. Výstavba siete bola zadaná podnikateľstvu Georga Buchera z Viedne. Úsek trate Velký Osek - Ostroměř bol dokončený 21. decembra 1870 a o rok neskôr 17. decembra bola výstavba celej železnice spolu s odbočkami ukončená.

V máji 1871 získala ÖNWB novú koncesiu pre výstavbu trate Nymburk - Dečín s odbočkou Lysá nad Labem - Praha a Chlumec nad Cidlinou - Mittenwalde (dnešné Międzylesie) ako spojnice do Pruska; táto tzv. doplnková sieť bola dokončená 15. októbra 1875. Tieto trate neboli štátom garantované, tak museli byť obe siete vedené účtovne oddelene až do zoštátnenia spoločnosti.


27.08.2018 - Smidary, koľajisko stanice od výpravnej budovy smer Nový Bydžov (Chlumec nad Cidlinou) © Michal Čellár

Majiteľ panstva vo Vysokom Veselí knieža Karel Paar bol veľmi sklamaný, keď sa trať ÖNWB vyhnula o necelých 10 km jeho panstvu. V roku 1871 sa knieža aktívne zaujímal o výstavbu železničnej trate Kopidlno - Vysoké Veselí - Jičín, ale bohužiaľ sa jednalo len o myšlienku a nie o reálny projekt. Až v roku 1880 sa o výstavbu miestnej železnice Smidary - Vysoké Veselí začala zaujímať Rakouská společnost místních drah (Österreichische Lokaleisenbahn-gesellschaft, skratka ÖLEG) založená v tom istom roku v Prahe. Firma stavala miestne železnice v hospodárskych rozvinutých regiónov, a preto sa rozhodla postaviť trať do Vysokého Veselí z dôvodu možnosti prepravy pre cukrovar a továrne na kávové náhražky Buva. Ku dňu 28. augusta 1880 získala ÖLEG vládnym listom č. 128 koncesiu pre výstavbu a prevádzku trati s platnosťou 90 rokov. V dňoch 12. – 14. mája 1881 prešla teleso plánovanej trati komisia, ktorá na mieste konzultovala rôzne technické problémy plánovanej stavby.


27.08.2018 - Úsek Chotělice - Chotělice nákladiště, pôvodné teleso trate od konca obce Chotělice k mestu Vysoké Veselí, pohľad zo smeru Smidary © Michal Čellár

V polovici júla 1881 bolo vydané stavebné povolenie a tým začala výstavba trate, ale problémy s majiteľmi pozemkov spôsobili odklad dokončenia stavby. Výstavba trate bola zadaná firme Schönn & Wessely zo stavebnými nákladmi 270 000 zlatých. Ministerstvo obchodu na začiatku septembra tohto roku pristúpilo na posunutie zahájenie dopravy na trati o štyri mesiace na deň 28. decembra 1881. Nakoniec stavebná firma dokončila trať s tým, že už 29. septembra udeľuje Generálna iinšpekcia rakúskych dráh povolenie k dočasnej prevádzke pracovných vlakov. Dňa 14. novembra prebehla policajno-technická skúška a o šesť dní neskôr bola zahájená pravidelná nákladná doprava. Cukrovar si ale na cukrovú kampaň 1881 objednal väčšinu prepráv uhlia a repy u miestnych povozníkov, lebo sa obával, že trať nebude včas dokončená, a tým vznikla spoločnosti ÖLEG veľká škoda. Osobná doprava bola na trati spustená až 20. februára ďalšieho roka a jeden z dôvodov bol, že spoločnosť nemala na jeseň k dispozícii žiaden osobný vagón. Pre vlaky miestnej železnice slúžila samostatná stanica postavená vedľa tej na hlavnej trati a prechod medzi nimi určovala pripojovacia zmluva, ktorá napr. zakazovala prechod lokomotív a osobných vagónov medzi stanicami dvoch spoločností.


27.08.2018 - Smidary, priestor pôvodného koľajiska miestnej železnice smer Chotělice nákladiště (Vysoké Veselí) © Michal Čellár

Prevádzku na trati do 30. júna 1885 zaisťovala ÖLEG s tým, že od nasledujúceho dňa prešla trať do vlastníctva spoločnosti České obchodní dráhy (skratka BCB) vlastnená od roku 1883 firmou StEG, ale ako samostatný podnikateľský subjekt fungovali BCB až do zoštátnenia. Spoločnosť ÖLEG vymenila trate Smidary - Vysoké Veselí a Brandýs nad Labem - Čelákovice - Mochov za trať Nusle-Vršovice - Modřany na okraji dnešnej Prahy, ale až 28. januára 1888 boli na ministerstvu obchodu prejednávané podmienky prevedenia koncesie na BCB, ktoré boli nakoniec zverejnené v Ríšskom zákonníku dňa 18. júla 1890 vyhláškou č. 177.

Na konci roka 1895 bola Ing. Johanu Čermákovi vydaná predbežná koncesia pre výstavbu trate Vysoké Veselí - Jičíněves na trati Nymburk - Jičín s platnosťou 6 mesiacov, ale tento projekt sa nikdy neuskutočnil. Na konci 19. storočia premávali po trati 2 páry zmiešaných vlakov doplnené o jeden pár v stredu a sobotu, kedy sa vo Vysokom Veselí konal veľký trh. Na miestnej železnici nasadzovala BCB najslabšie parné lokomotívy radu IIIKa s menom „Všestar“ a „Miroschau“. Cisár František Josef I. v roku 1908 povýšil obec Vysoké Veselí na mesto a tým vyhovel žiadosti obecnému zastupiteľstvu z roku 1900. Počas roku 1909 prebehlo zoštátnenie trate a nasledujúci rok začali premávať vlaky do stanice „veľkej dráhy“ Smidary.


27.08.2018 - Úsek Chotělice nákladiště - Hrobičany, poľná cesta na bývalom telese trate pred zastávkou Hrobičany zo smeru Smidary © Michal Čellár

Po vzniku ČSR premávali po trati 4 páry zmiešaných vlakov, doplnené ďalším počas výročných trhov v meste Vysoké Veselí a vedené pravdepodobne niektorou lokomotívou radu 300.5 (pôvodný rad 96 kkStB).

V obci Smidary vznikla v roku 1920 prádelna bavlny a mechanická tkalcovna firmy F.Brůna z Plavů (po druhej svetovej vojne Pojizerské bavlnářské závody Semily n.p.). Prvý aprílový deň 1926 zaviedlo ŘSD Hradec Králové na miestnej železnici zjednodušené riadenie dopravy. Počas roku 1927 kúpila cukrovar Vysoké Veselí Pražská úvěrní banka (s majetkovou účasťou Anglo-česlovenskej banky) a bola tu vyrabaná surovina pre rafináciu v cukrovaru Skřivany patriacemu tej istej firme. Hospodárska kríza na začiatku 30. rokoch 20. storočia spôsobila ukončenie prevádzky v cukrovaru Vysoké Veselí s poslednou kampaňou počas roku 1932.        

Počiatky motorizácie trate začali príjazdom motorového vozňa M 120.326 „malý věžák“ zo stanice Městec Králové dňa 21. mája 1932. O rok neskôr premávali pre cestujúcich už len motorové vozne a iba nákladná doprava bola vedená v parnej trakcii. Tým bola zvýšená rýchlosť všetkých vlakov na trati z 25 na 35 km/h. Zároveň bola v tomto roku úradne zakázaná prevádzka konkurenčných autobusových liniek do Prahy a Nového Bydžova. Na jeseň 1934 bola zahájená demontáž zariadenia bývalého cukrovaru odkúpeného od Pražskej úvernej banky bratrami Hamplovými s tým, že likvidácia cukrovaru bola dokončená nasledujúci rok.


27.08.2018 - Úsek Chotělice - Chotělice nákladiště, pôvodné teleso trate na okraji obce Chotělice za bývalým priecestím s cestou č.32742, smer Vysoké Veselí © Michal Čellár

Počas druhej svetovej vojny sa na miestnej železnici udržala prevádzka osobných vlakov motorovým vozňom radu M 130.2 a zároveň boli nákladnými vlakmi z píly vo Vysokom Veselí odvážané drevené domy pre nemecké úrady v Ríši. Počas posledného roku vojny bola na trati prerušená doprava od 9. februára z dôvodu akcie Oststurm, kedy tu bolo deponovaných 49 vagónov s materiálom z vysťahovaného muničného skladu v maďarskom meste Veszprém. Tieto tu boli odstavené necelý mesiac až do 3. marca a strážené hliadkou OSOŽ Nymburk, ked boli presunuté inde, ale doprava na trati nebola obnovená, lebo sa počítalo s využitím trate pre odstavovanie ďalších vozidiel. O týždeň neskôr tu bolo deponovaných 250 poškodených parných lokomotív. K nim do začiatku mája pribudlo 180 kotlových vozňov a ešte prevádzkyschopné parné rušne zo Žiliny. Po skončení vojny bola až 12. júna obnovená náhradná autobusová doprava lebo na trati prebehal odsun deponovaných lokomotív a vagónov až do 2. júla, keď prešiel po trati prvý osobný vlak. Prvý mesiac mohli obyvatelia cestovať iba na povolenky a od 7. augusta bola obnovená doprava v počte 6 párov osobných a 2 párov zmiešaných vlakov. Počas rokov 1945 - 1947 premával po trati motorový vozeň M 130.420 a neskôr v roku 1950 M 130.419.


27.08.2018 - Smidary, priestor pôvodného koľajiska miestnej železnice zo smeru Chotělice nákladiště (Vysoké Veselí) © Michal Čellár

K poslednému marcovému dňu 1954 bolo ukončené zjednodušené riadenie dopravy na trati podľa predpisu D9 a stanica Vysoké Veselí bola znovu obsadená výpravcom. V tomto roku začali po trati premávať dva motorové vozne radu M 131.1 (prvýkrát sa M 131.1 objavil na trati o dva roky skôr), ktoré tu zostali do ukončenia prevádzky. Počas ďalšieho roka bola dňa 22. mája zavedená zjednodušená doprava na trati podľa nového predpisu D3.

Postupne stúpal podiel prepravy cukrovej repy automobilovou dopravou a v roku 1959 bola celá repná kampaň prepravená po ceste, ale ešte v nasledujúcom roku si nákladná doprava udržala stabilnú úroveň kvôli vysokej úrode obilia, ktorá ale následne už len klesala. V tomto období zároveň klesá aj počet osôb kvôli novému územnému rozdeleniu, kedy bola celá trať zo zrušeného okresu Nový Bydžov presunutá do okresu Jičín a ľudia začali využívať priamo vedené autobusy.

Počas 60. rokoch premávali po trati jeden až dva zmiešané vlaky, vedené napr. v roku 1964 parnou lokomotívou radu 423.0, a osobné vlaky s motorovým vožnom radu M 131.1, z nich časť pokračovala do stanice Nový Bydžov, Městec Králové alebo Křinec. V 70. rokoch sa po železnici prepravovalo drevo pre Východočeské dřevařské závody Trutnov, pobočka Vysoké Veselí a späť sa odvážali drevené palety a drevené rámy. Druhým podnikom bolo miestne poľnohospodárske družstvo, ktorému dovážali vlaky krmivo a hnojivá a odvážali obilie a iné produkty. Dňa 30. mája 1970 bola na trati ukončená prevádzka parných lokomotív a dopravu osobných i nákladných vlakov prevzali motorové vozne radu M 131.1.


13.05.2007 - Vysoké Veselí, pôvodná výhrevňa, pohľad zo smeru Smidary © Ing. Jaroslav Papež, zdroj: pshzd.cz

Jednanie o ukončení prevádzky na trati sa uskutočnilo 20. septembra 1973 na Okresnom národnom výbore v Hradci Králové, ale niektorí zástupcovia miestnych národných výborov mali pochybnosti o cestách a žiadali rekonštrukciu vozovky Vysoké Veselí - Chotělice s nákladom 3 000 000 Kčs. V tom istom roku bola vypracovaná Železničným rozvojovým strediskom Praha Studie na řešení železniční trati Smidary - Vysoké Veselí. Štúdia uvádzala, že ďalšie zvýšenie prepravy osôb sa nedá v najbližších rokoch očakávať a značná časť obyvateľstva dochádza za prácou do miest Jičín a Hořice v Podkrkonoší autobusmi.

Pre ďalší postup dopravný obslužnosti regiónu boli vypracované dve alternatívy:

A - Zachovanie dopravy na miestnej železnici - počítala s rozsiahlejším využitím kapacity trati a navrhovala rekonštrukciu s celkovými nákladmi 12 250 000 Kčs.

B - Nahradenie železnice cestnou dopravou - nákup autobusu Škoda ŠL za 330 000 Kčs a troch nákladnych automobilov Škoda 706 RTC + náklady na odstránenie železničného zvršku mali dosiahnuť sumy 2 002 000 Kčs.


27.08.2018 - Vysoké Veselí, pôvodný začiatok koľajiska stanice zo smeru Sběř (Smidary) © Michal Čellár

Počas posledného týždňa prevádzky na trati bola vo štvrtok 27. mája 1976 uzavretá osobní pokladňa v stanici Vysoké Veselí. O dva dni neskôr bol do krytého vozňa radu Zts doobeda nakládaný nábytok a ďalšie zariadenie koncovej stanice a okolo 11. hodiny bol privesený k motorovému vozňu M 131.1110 spolu s cisternovým vozňom radu Rh a následne o 11.36 odišla súprava do stanice Smidary. Ďalším vlakom bol odvezený prípojný vozeň Blm a večerný vlak vedený iba motorovým vozňom M 131.1133 bol slávnostné ozdobený. Krátko pred 22. hodinou sa posledný vlak vydal na svoju poslednú cestu do stanice Smidary a tým ukončil prevádzku na trati. Následne na trať vyšiel už len pracovný vlak likvidujúci miestnu železnicu.

O víkendu 15. a 16. júla 2017 si Pardubický spolek historie železničný dopravy pripomenul 135 rokov od zahájenia prevádzky na miestnej železnici Smidary - Vysoké Veselí s motorovým vozňom M 131.1133, ktorý ukončil prevádzku na trati dňa 29. mája 1976. Motorový vozeň premával v úseku Chlumec nad Cidlinou - Smidary a ďalej do bývalej stanice Vysoké Veselí popri bývalom telese trate bola zavedená „náhradná doprava“ autobusom Karosa.


Schematický plán miestnej železnice Smidary - Vysoké Veselí. Pôvodný stav koľajiska spracovaný podľa plánov z roku 1960 z knihy „Lokálkou do Vysokého Veselí“ © Michal Čellár (kliknutie do náhľadu otvorí celý vo formáte JPG)

Popis súčasného stavu trate zo dňa 27. augusta 2018

Na druhej strane údolia riečky Javorka od obce Smidary leží rovnomenná trojkoľajná stanica, nachádzajúca sa v 39,423 km trate Velký Osek - Chlumec nad Cidlinou - Stará Paka - Trutnov hl.n. Zo zhlavia smer Nový Bydžov (Chlumec nad Cidlinou) vychádzala v minulosti manipulačná koľaj o dĺžke 120 m postavená počas rokov 1898 - 1899 pre nakládku cukrovej repy, ale dnes je už odstránená. Približne v strede koľajiska stanice stojí pôvodná jednoposchodová výpravná budova postavená podľa typového výkresu ÖNWB ako budova IV.B triedy. Vedľa staničnej budovy smer Ostroměř sa nachádza budova ústredného stavadla vybudovaná v roku 1937, z ktorého sú ovládané všetky výhybky, mechanické návestidlá a závory na priecestí po ukončení koľajiska stanice smer Ostroměř. Vedľa staničnej budovy smer Nový Bydžov sa nachádza nepoužívaný pôvodný múrovaný sklad s nakladacou rampou.


27.08.2018 - Smidary, výpravná budova, pohľad zo smeru Ostroměř © Michal Čellár

Miestna železnica si postavila samostatnú stanicu s výpravnou budovou postavenou podľa typové výkresu ÖLEG ako jednoposchodovou budovou so stavebne prepojeným hrázdeným staničným skladom s nakladacou rampou pri ceste do obce. V súčasnosti je opustená, za plotom a už so zrušenou nakladacou rampou. Po otvorení miestnej železnice tvorila koľajisko jedna hlavná dopravná koľaj ukončená zarážadlom za staničnou budovou/skladom a druhá slúžiaca pre obiehanie súprav so spevnenou nakladacou plochou. Na zhlaví smer Chotělice nákladiště (Vysoké Veselí) sa pripájala spojovacia koľaj medzi oboma stanicami. Po zoštátnení lokálky v roku 1909 bola odstránená koľaj pre obiehanie a posunutá prepojovacia koľaj medzi oboma stanicami smerom o niekoľko metrov ďalej od výpravnej budovy. Z nej bola približne v strede postavená manipulačná koľaj s dĺžkou 108 m. Po zrušení trate slúžilo koľajisko „místního nádraží“ naďalej a 29.12.1985 bola skolaudovaná 536 m dlhá odstavná koľaj na mieste bývalej lokálky do Vysokého Veselí, používaná do roku 1992. Následne boli do roku 2000 všetky tieto koľaje odstránené a v súčasnosti celý priestor je ukrytá v tráve a náletových drevinách, pod ktorými sa zachovalo zopár drevených pražcov.


27.08.2018 - Smidary, pôvodná budova miestnej železnici, pohľad z prístupovej cesty od staničnej budovy © Michal Čellár

Následne pokračovala trať rovno cez zaniknuté priecestie s cestou č. 280, na ktorej leží o niekoľko metrov doprava rovnobežné priecestie s traťou SŽDC č. 040, chránené mechanickými závorami. Postupne pokračuje násyp bývalej železnice rovno ku potoku Javorka, ale trať Chlumec nad Cidlinou - Ostroměř sa tu pravotočivým oblúkom vzdiaľuje popri miestnej časti obce Smidary nazývanej Loučná Hora. 

Z bývalého oceľového mostu cez potok Javorka sa dodnes zachovali kamenné opory na obidvoch brehoch postupne zarastajúce vegetáciou. Po bývalom moste prichádza na teleso trate poľná cesta a ďalej pokračuje miernym ľavotočivým oblúkom cez les. Po vyše 100 m následuje monolitický betónový most cez Mlýnskou Javorku, po odstránení trate slúžiaci dodnes pre poľnú cestu. Následne pokračuje nespevnená cesta na niekdajšom telese trati po okraji lesa až ku pôvodnému priecestiu s cestou č. 327 medzi obcami Smidary a Chotělice.


27.08.2018 - Úsek Smidary - Chotělice, zachovalý pôvodný násyp za stanicou Smidary, pohľad z prístupovej cesty z obce © Michal Čellár

Za ním ďalej vedie poľná cesta na bývalom telese miernym pravotočivým oblúkom až na začiatok zástavby obce Chotělice, kde sa zachoval betónový priepust a vo väčšej vzdialenosti prechádza cez obec voľnou medzerou medzi záhradami až do bývalej zastávky Chotělice v 2,168 km trate. Počas roku 1929 tu bola vybudovaná murovaná čakáreň, v súčasnosti prestavaná na garáž, ale pod bielym náterom sa dá rozoznať pôvodný názov zastávky. Hneď za miestom zastávky pokračovala trať cez priecestie s miestnou komunikáciou a medzerou medzi záhradami kolmo ku ceste č. 32742. Za bývalým priecestím sa na ľavej strane nachádza už len jediný dom, za ktorým je ďalší pôvodný priepust s tým, že následne je zástavba obce už len na pravej strane účelovej komunikácie na pôvodnom mieste železnice.


27.08.2018 - Chotělice, pôvodný prístrešok zastávky prestavaný na garáž, pohľad zo smeru Vysoké Veselí © Michal Čellár

Postupne sa bývalé teleso približuje k ceste č. 327 a tu začína násyp a ďalším ľavotočivým oblúkom pokračuje rovnobežne s miestnym potokom naľavo a s cestou napravo do zaniknutého nákladiska Chotělice v 2,9 - 3,1 km trate s jednou manipulačnou koľajou napravo zo smeru Smidary a s 90 m dlhou dráždenou nakladacou plochou. Využívané bolo len pre nakládku cukrovej repy a vykládku tzv. repných reznov do roku 1962, kedy bola manipulačná koľaj zrušená. Tesne pred bývalým nákladiskom zo smeru Smidary sa nachádza ďalší zachovalý priepust. Dnes tu je betónový zásobník pre sypké materiály používané v poľnohospodárstve, zakrytý plachtou. Následne sa zarastené bývalé teleso stáča ľavotočivým oblúkom skoro o 90°, kde sa pripojuje poľná cesta a rovno pokračuje k obci Hrobičany. Na väčšej prvej polovici vedie na telese bývalej trati poľná cesta a následne je rozoraná, ale rovnobežne s ňou pokračuje ďalej.


27.08.2018 - Úsek Chotělice - Chotělice nákladiště, pôvodný násyp po ukončení obce Chotělice z cesty č.327, smer Smidary © Michal Čellár

V tomto skoro rovnom úseku sa v 3,75 km trate stala dňa 21. mája 1911 okolo 12:40 hod. najvážnejšia nehoda na trati, keď osobný vlaky vedený parnou lokomotívou č. 31001 s jedným služobným a dvoma osobnými vagónmi smerujúci do stanice Smidary sa zrútil z telesa trate. Vo vlaku bolo 17 cestujúcich v troch oddieloch III. triedy, z toho boli 3 zranení ťažko a ďalších 13 ľahko. Na druhý deň prišli na miesto nehody súdni znalci a už v ten večer bola obnovená doprava na trati. Pri vyšetrovaní nehody sa preverovala možnosť prekročenie nápravového tlaku 9,5 t, ale lokomotíva mala tlak 9,33 t. V predchádzajúcom spoji si „úpravčí“ trate všimol kolísanie lokomotívy pripisované tomu, že ešte neboli nové pražce dostatočne zatlačené do štrku ale už pri nasledujúcej jazde došlo k vykoľajeniu. Podozrenie na zlý stav trate ani prekročenie povolenej rýchlosti sa nepreukázalo.

Pred bývalou zastávkou Hrobičany v 5,228 km trate sa nachádzal pravotočivý oblúk ku nespevnenej miestnej komunikácii (pôvodná cesta na zastávku), s ktorou sa kolmo križovala tesne pred jej začiatkom. Za ňou sa nachádza opustený prístrešok zastávky postavený v roku 1962, ktorý nahradil starý drevený prístrešok. Rovnobežne s miestnou častou Hrobičany obce Sběř pokračovala trať miernym ľavotočivým oblúkom ku rieke Cidlina, ale dnes je už celý úsek premenený na pole.


27.08.2018 - Hrobičany, opustený prístrešok zastávky, pohľad zo smeru Smidary © Michal Čellár

Po moste nasledoval pravotočivý oblúk a následne rovný úsek po dodnes zachovalom násype do bývalého nákladiska a zastávky Sběř (pôvodný názov Zběř) v 6,328 km trate. Manipulačná koľaj vpravo so smeru Smidary bola postavená v roku 1921 pre nakládku cukrovej repy a vykládku tzv. repných reznov a znesená bola v roku 1963. Murovaná čakáreň zastávky bola postavená až počas roku 1956, ale dodnes sa z nej zachovali len nepatrné základy. Tesne za zastávkou sa v bývalom priecestí s cestou do miestnej časti Velešice obce Sběř nachádzajú zaliate koľajnice v asfalte a následne opery oceľového mostu cez miestny potok.


27.08.2018 - Sběř, priestor pôvodného nákladiska-zastávky zo smeru Vysoké Veselí © Michal Čellár

Po krátkom rovnom úseku nasledoval pravotočivý oblúk po úbočí, kde po najväčšom stúpaní na celej trati vyšla na pole nad údolím rieky Cidlina. V tomto úseku je v úbočí čiastočne zachované teleso trate, ale postupne sa stráca; posledný rovný úsek na okraj mesta Vysoké Veselí je rozoraný ako súčasť poľa. Tu bolo v 7,289 km trate vybudované pripojenie vlečky do cukrovaru na šírej trati na základe zmluvy z dňa 24 februára 1915. Po necelých 200 m začínal rovnobežne s traťou objekt cukrovaru, z ktorého sa zachovalo do dnešných dní len zopár budov prestavaných na rodinné domy. Z areálu cukrovaru vychádzala na pole úzkorozchodná železnica s úrovňovým križovaným s „veľkou železnicou“ v 7,572 km pred bývalým priecestím s dnešnou ulicou Prof. Seemana, zrušená pred rokom 1931.


27.08.2018 - Úsek Sběř - Vysoké Veselí, rozorané teleso trate pred bývalou stanicou Vysoké Veselí, kde sa pripájala vlečka do cukrovaru © Michal Čellár

Za ním začínalo koľajisko trojkoľajnej konečnej stanice Vysoké Veselí (pôvodný názov Hochwesseln) v 7,681 km trate. Z manipulačnej koľaje pri výpravnej budove vychádzala na zhlaví smer koniec trate 35 m dlhá koľaj do jednokoľajnej výhrevne. Počas roku 1931 bolo koľajisko stanice predlžené cez priecestie s dnešnou ulicou Prof. Seemana do km 7,539. Približne v strede bývalého priestoru koľajiska stanice sa dodnes nachádza pôvodná jednoposchodová výpravná budova postavená podľa typového výkresu ÖLEG so stavebne prepojeným hrázdeným skladiskom s nakladacou rampou. Vedľa smerom ku koncu trate ležali murované záchody a za nimi výhrevňa s jednoposchodovou budovou s dielňami, skladom materiálu a bytom v prvom poschodí. Po zastavení dopravy neboli objekty odstránené, ale postupne sa v nich počas rokov zabývali neprispôsobiví občania, čím postupne chátrajú a z bývalého priestoru koľajiska stanice je dnes dvor s veľkým množstvom odpadu. Dnes už nestojí objekt WC a približne okolo roku 2012 bol zbúraný zdevastovaný objekt hrázdeného skladiska. Naproti staničnej budove na zhlaví smer koniec trate stojí za plotom miestnej firmy bývalý objekt hospodárskeho družstva, kam od roku 1939 viedla manipulačná koľaj, neskôr využívaná k nocovaniu súprav osobných vlakov.


13.05.2007 - Vysoké Veselí, pôvodná staničná budova, pohľad zo smeru koniec trate © Ing. Jaroslav Papež, zdroj: pshzd.cz

Dnes po trati SŽDC č. 040 Chlumec nad Cidlinou - Trutnov premávajú Sp vlaky na trase Kolín - Trutnov hl.n., vedené súpravou 854 + ABfbrdtn795 ČD každé dve hodiny s tým, že v stanici Smidary zastavujú len vybrané spoje. Súčasne v dvojhodinovom intervale približne v hodinovom rozostupe od Sp premávajú po trati osobné vlaky vedené motorovým vozňom radu 810 ČD na úseku Městec Králové - Chlumec nad Cidlinou - Stará Paka.

Pre potreby miestnych obyvateľov na trase bývalej miestnej železnice premáva autobusová linka OREDO č. 155 Nový Bydžov - Smidary - Vysoké Veselí - Ostroměř - Hořice, ale len počas pracovných dní. Denne je možné pricestovať verejnou dopravou do mestečka Vysoké Veselí len autobusovou linkou OREDO č. 508 Jičín - Vysoké Veselí - Volanice.


27.08.2018 - Smidary, začiatok koľajiska stanice zo smeru Ostroměř © Michal Čellár

Zdroje a odkazy:

  1. Lokálkou do Vysokého Veselí, Michal Roh, Pardubický spolek historie železniční dopravy, 2017
  2. Dráha 08/2017 - Do Vysokého Veselí nejen náhradní autobusovou dopravou, Martin Navrátil, NADATUR spol. s.r.o 2017
  3. Dráha 12/2016 - Poslední provozní den na lokálce Smidary - Vysoké Veselí, Petr Ovsenák, NADATUR spol. s.r.o 2016
  4. Cestou necestou do Vysokého Veselí ... na stránke badber.bolg.cz
  5. Zrušená trať Smidary - Vysoké Veselí ... na stránke Pardubický spolek historie železniční dopravy
  6. Zaniklé tratě v Česku - Cukrovarská dráha rezignovala až před autobusy ... na idnes.cz
  7. Železničná stanica Smidary na stránke vlakregion.cz
  8. Vzpomínka na lokálku Smidary - Vysoké Veselí 15. 7. 2017 ... na stránke youtube.com

Úvodná snímka: 27.08.2018 - Smidary, výpravná budova, pohľad zo smeru Chlumec nad Cidlinou © Michal Čellár

Galéria

Súvisiace odkazy