Funicular – Žlté hory

27.10.2016 8:00 Ing. František Smatana

Funicular – Žlté hory

Keby som napísal, že som sa v horách viezol lanovkou, nebolo by to nič prekvapujúce. Keby to bol vlak, už by to možno zaujalo viac. A keď je to ich kombinácia, tak si to snáď prečítajú aj experti z tunajšieho webu. Takže pozemná lanovka či pozemná lanová dráha, alebo funicular.

 

 

 

 


Na úvod by sme mohli vyriešiť otázku, či je tento druh dopravy ešte vlakom, alebo už lanovkou. Ja som za vlak – má to koľajnice a spôsob pohybu nie je dôležitý. Tak dávam hlasovať (Zbyněk potom poráta hlasy). Snažil som sa zistiť, čo je o tomto systéme v našich normách (za ochotu ďakujem Traťovákovi). Nič podstatné som sa nedozvedel. Obrátil som sa na „vševedúci“ internet. Naša verzia Wikipedie používa práve názvy horeuvedené, pozemná lanovka či pozemná lanová dráha. Takže nami používaný výraz je celkom použiteľný (aj keď nie úplne presný). Nie ako „pevná jazdná dráha“ (feste fahrbahn)… Angličtina pre tento druh dráhy má slovo funicular (viď Wikipediu s popisom). Funicular je špecifickým typom pozemnej lanovej dráhy (cable car).

1. Funicular - HuangShan

Keď som sa vybral na turistiku do čínskych hôr HuangShan (po našom Žlté hory), ani vo sne mi nenapadlo, že sa tam stretnem s „vlakom“. Ale stalo sa. Okrem normálnych 2 lanoviek tam majú aj „pozemnú lanovú dráhu“. Konkrétne vedie zo spodu Veľkého kaňonu smerom nahor. Možno to znie smiešne, ale ona by mohla viesť aj nadol. A nevedie na vrchol (ako som pôvodne napísal), tak to vysvetľujem.


 Funicular, jazda nadol © F. Smatana

Technické detaily (ktorých je len zopár a našiel som ich na čínskych weboch) sú nasledujúce:

  1. dĺžka dráhy – 892 m;
  2. prevýšenie – 497 m, z údolnej stanice vo výške 1 209 m.n.m. do hornej v 1 706 m.n.m.;
  3. max rýchlosť – 8 m/s;
  4. kapacita – vozeň 60 osôb, a prepravná do 800 osôb za hodinu v jednom smere;
  5. realizácia – od apríla 2011 do júna 2013;
  6. systém – od rakúskej firmy Doppelmayr; je to dvojkoľajnicová trať;
  7. sklon – (ten som už dopočítal ja) trať ma jeden zlom, viac detailov som nezískal; priemerný sklon je (výpočtom) 67% (snáď som rátal dobre).

Žlté hory (HuangShan) patria medzi najvyhlásenejšie hory v Číne. Je to kvôli ich kráse. A Číňania sa (tentokrát) nemýlili. Môj 3-dňový výlet stál za tie peniaze (vysokohorská prirážka tu funguje sakra dobre). Chvalabohu sa nenaplnili moje obavy z davov. Zlé to bolo len v prvej polovici zostupu do Veľkého kaňonu, práve k dolnej stanici lanovej dráhy. Takže odporúčam, keď sa vyberiete do Číny a budete mat chuť a čas, navštívte aj Žlté hory.

2. Funicular - systém

Ako som sa dočítal, lanová dráha (funicular) musí mať 2 vozne, pričom sa tieto vyvažujú, ich pohyb je riešený ďalším zdrojom (kedysi zvierat, dnes motorov, medzitým všeličím); tým dochádza k šetreniu energie potrebnej pre ich pohyb.


Funicular, systém 4, 3 a 2 koľajníc; zdroj © wikipedia.org

Trať bývala pôvodne 4-koľajnicová, ale vývojom sme sa dostali aj k 3- či 2-koľajnicovej. Vďaka „inžinierovi“ Abtovi (L&S), ktorý vymyslel „výhybku“ (lepšie napísať systém križovania), sa mohlo prejsť k lacnejším riešeniam (od r.1879). Berte to ako jeden z dôkazov, že peniaze nie sú vždy nástrojom diabla… Inak inžinier Abt toho pre železnicu vymyslel viac, musel to byť šikovný chlapík. A isto si pozrite jeho riešenie križovania, tá jednoduchosť je geniálna. Nuž, inžinier...

Viac si o funiculari môžete prečítať buď na Wikipedii alebo na stránke výrobcu – viď nižšie uvedené Zdroje. A pre zaujímavosť jeden detail – prvý funicular bol postavený v Salzburgu (verte či neverte) už v roku 1552!

3. Funicular – Slovensko a okolie

Naša pozemná lanovka Starý Smokovec – Hrebienok je tiež funicular. A ako obyčajne, na webe sa o nej moc nedozviete (možno som počítačovo negramotný, ale našiel som len zopár fotiek). JE to technická zaujímavosť (či chceme alebo nechceme), ale u nás taká obyčaj, že sa nič nepropaguje (asi aby nám to návštevníci neokukali).

Kto má záujem o osobnú návštevu, nájde ich aj v okolitých štátoch. Napríklad Praha, Karlovy Vary, Kiev, Pešťbudín, Zakopane, Freiburg, Lyon, Lugano, Záhreb, ale aj Londýn a dokonca vraj aj na Eiffelovej veži v Paríži. A existoval aj funicular vedúci na sopku Vezuv. Celosvetový zoznam nájdete nižšie ako posledný zo Zdrojov

Inak je to tretia takáto železnica, s ktorou som sa stretol. Prvá bola (asi) najslávnejšia – vlak na kopec v HongKongu, známy Peak Train (otvorená v r.1888). Tá druhá bola v Budapešti, ktorá preváža ľudí na hradný kopec (postavená v r.1868-69). A o nej snáď niekedy nabudúce.

Zdroje:

  1. Doppelmayr Garaventa group - ropeways, cable cars and ski lifts
  2. Lasica & Satinský: Vynález a vynálezca
  3. Funicular - Wikipedia
  4. Pozemná lanovka – Wikipédia
  5. Nesmrteľné Žlté hory Huangshan - Cesty Čínou
  6. Carl Roman Abt - Wikipedia
  7. List of funicular railways - Wikipedia

Úvodná snímka: Funicular na trati © F. Smatana

Galéria

Súvisiace odkazy