Ventilovky radu 431.0 u SŽ a ČSD

20.8.2015 8:00 Ing. Ladislav Sz. Hančok

Ventilovky radu 431.0 u SŽ a ČSD

Začiatkom 40. rokov minulého storočia trpeli Slovenské železnice (SŽ) celkovým nedostatkom lokomotív. Prispel k tomu aj nútený odsun 14 „uhraniek“ do Maďarska. Bolo nutné za nich hľadať náhradu. V tom čase boli v susednom Rakúsku zabehané a overené lokomotívy radu 378 z fabriky vo Floridsdorfe. A práve pre ich dobré referencie ich SŽ zakúpili 25 kusov.

 

 



V roku 1941 prišli 2 kusy, v ďalších dvoch rokoch 8 kusov a v roku 1944 posledných 15 kusov. Po skončení vojny pribudlo z vojnovej koristi ešte ďalších 5 lokomotív. Preznačené boli na 431.0. Spolu ich teda bolo 31. Výlučne boli používané len na Slovensku. V Čechách ich bolo možné vidieť len vtedy, keď boli presúvané na väčšie kontroly a opravy.

 

431 007 v Nemšovej 1970 © vP 

Mali dva parné valce o priemere 450 mm so zdvihom piestu 570 mm. Na každom valci bola rozvodová komora so štyrmi ležatými ventilmi, (dvomi vstupnými a dvomi výfukovými), ktoré boli poháňané vonkajšími kulisovými rozvodmi Heusinger. Preto sa lokomotívam ušla prezývka ventilovky. Ich výkon bol 540 kW.

 

431 008 vo Zvolene 1970 © ZB

Celkovú výhrevnú plochu kotla mali 106,9 m2. Tlak pary 14 barov. Na kotle bol jeden združený dóm s dvomi poisťovacími ventilmi (Pop-Coale) a piesočníkom. Predný a zadný behúň mali priemer 800 mm, hnacie a spriahnuté kolesá 1150 mm. Celkový rázvor lokomotívy bol 3200 mm, takže lokomotívy mohli prechádzať oblúkom s min. polomerom 130 m. Max. rýchlosť mali 60 km/h. ktorú dosahovali bez problémov. Pri rýchlostnej skúške na úseku Bratislava Lamač – Zohor dosiahla 001-ka rýchlosť až 77 km/h.

Uhliak mali za búdkou s kapacitou 3,2 m3. Vodojemy boli pozdĺžne po oboch stranách kotla a tretí pod uhliakom. Celkový objem mali 8m3 vody.

 

431 008 Neznáme miesto  © Jaroslav Mašek 1963

Oproti rakúskym boli slovenské lokomotívy na vzhľad trochu iné. Kým pôvodné rakúske mali parojem a pieskovač na kotli zvlásť, naše ich mali vkusne schované v jednom vzhľadnom kryte. Lokomotívam 026 až 031, ktoré boli dodané, ako vojnová korisť po II. svetovej vojne, ostala pôvodná poloha parojemu a pieskovača samostatne. Nevedno prečo, ale ponechali to aj 023. Viď. obrázky lokomotív 026, 029 a 023. Všetky však dostali nové „československé“ dymnicové dvere.

 

431 029 v Zlatovciach 1970   © ZB

Nasadzované boli prevažne na tratiach stredného Slovenska, hlavne v obvode lokomotívneho depa Zvolen.
Ventilovky sa v prevádzke veľmi dobre osvedčili a boli úspornejšie ako 423 0. 

 

431 012  Lučenec 1970  © ZB

Po  2. svetovej vojne,  pre ich nespornú úspornosť, ČSD dokonca uvažovali  o ich  vyrábaní v Československu. Mali nahradiť  pokračujúcu výrobu veľkých býčkov. Napokon sa to nezrealizovalo.

 

431 011 LD Leopoldov  © neznámy

Prvé záznamy o dislokáciách ventiloviek sú z obdobia začiatku roku 1950. Ukázalo sa, že už v tom čase boli vedené hlavne v LD Zvolen, odkiaľ boli posúvané najviac do Lučenca. V obvode Fiľakova boli nasadzované  001 až 007,  009, 010, 014 a 024. Vo Zvolene boli  012, 013, 015, 021, 023, 024 a 025. V obvode Bratislava to boli  008, 011, 016 až 020, 026, 028 až 031. Prvá, 008, bola po štyroch rokoch predisponovaná do LD Zvolen.

Fiľakovské lokomotívy boli nasadzované na lokálkach do Muráňa, Slavošoviec, Dobšinej a na trati z Jesenského do Tisovca. Lučenecké obhospodarovali trate do Utekáča, Katarínskej Huty, Rimavskej Soboty a Malých Stracín. Zvolenské najmä na trati Zvolen – Šahy – Štúrovo.

Bratislavské boli spočiatku sústredené hlavne na Východnej stanici, neskoršie v Leopoldove.

V roku 1958 boli všetky ventilovky z Fiľakova presunuté do Lučenca. Pribudli tam aj 016 a 026 z Bratislavy, 027 zo Zvolena, keď predtým krátky čas bola aj vo vrútockom depe. Z Bratislavy odišla do Trenčianskej Teplej 020.

 

431 014  v Lučenci 1971 © vP

Od roku 1960 boli v Leopoldove evidované 011, 018, 019, 029, 030 a 031. Nasadzované boli na vedľajších tratiach od Leopoldova po Trenčiansku Teplú a z Jablonice do Brezovej pod Bradlom. Niektoré z nich boli zrejme pridelené aj do depa hl. stanice, odkiaľ tri nasadzovali na Záhorí, kde vystriedali Uhranky 331.0. Tu boli až do roku 1964, kedy tam nastúpili posledné parné lokomotívy - Skaličáky 433. 0.

Okrem uvedených dislokácií prichádzalo k dočasným presunom lokomotív. Tak napr. v roku 1946 sa 017 a 020 dokonca nakrátko objavili aj na Záhorí. V roku 1948 bola 015 zaznamenaná na trati Kúty – Trnava. V roku 1953 030 v Čalove. V roku 1970 007 v Nemšovej atď. Tých presunov však nebolo veľa.

Posledným pôsobiskom ventiloviek bola strojová stanica Lučenec, patriaca do LD Zvolen.

V roku 1967 ČSD začali s postupným ich vyraďovaním z prevádzky. Prvou bola 018.

V roku 1968 boli zrušené 013, 015, 020 až 022, 025, 028 a 019, ktorá bola upravená ako vykurovací kotol K 378.

V roku 1969 boli zrušené 001, 023, 026 a 031.

V nasledujúcom roku 1970 to boli 002 až 004, 009, 010, 029 a 030.

V roku 1971 005, 006, 007 a 017. V nasledujúcom roku 008 a 027.

 

431 014 v MDC 2006  © L.Hančok

Ostatné dve lokomotívy, 012 a 014, boli zrušené v roku 1974. Posledná, 014, bola pred svojim zrušením použitá pri natáčaní filmu o Slovenskom národnom povstaní, v ktorom vozila pancierový vlak. V roku 1999 bola zo Zvolena prevezená do LD Vrútky a asi 10 rokov ju bolo vidieť na Rendezi, v MDC Bratislava. Je to už len vrak poslednej, ale pamätnej ventilovky u nás.

Na záver by som sa rád poďakoval pánom Josefovi Vančurovi a Otakarovi Pavláskovi za možnosť čerpať niektoré údaje z ich podkladov.

Galéria