Rušňové depo Haniska pri Košiciach

Vychádza z Hanisky pri Košiciach, kde sa nachádza aj rušňové depo širokého rozchodu, a prekonaním Slanských kopcov prejde do Východoslovenskej roviny na ukrajinské hranice do pohraničnej stanice Maťovce. Nákladné vlaky z Ukrajiny (tvorené priemerne 45 loženými vozňami na jeden vlak) teda jazdia „plné rudy“, ich dĺžka je do 800 metrov s priemernou hmotnosťou cca 4 600 t, z Hanisky naopak jazdia prázdne a majú priemernú hmotnosť 1 200 t. V dennej polohe sú to priemerne štyri vlaky zo smeru Maťovce, ale samozrejme všetko záleží od ukrajinských železníc. Podľa dostupných informácií prejde cez prechod Maťovce 12 vlakov za 24 hodín.

Elektrická prevádzka bola zahájená na úseku Haniska pri Košiciach ŠRT – Trebišov dňa 2.11. 1976, z Trebišova do Maťoviec 3.2. 1978. RD Haniska po rozdelení železnice patrí pod ZSSK Cargo, a.s. Po generálnej oprave trate, ktorá bola potrebná, pretože predtým jazdiace sergeje a hlavne ukrajinské vozne ju ničili. Vagóny mali knôtové mazanie ložísk a po vyklopení vozňa v USSK olej z mazania ložísk vytekal, celá trať bola zaolejovaná a nepríjemné klzká. No to je už minulosť, sergeje už rudné vlaky nevozia a vozne už majú uzavreté mazanie nápravy, v ložiskových domčekoch sú už guľkové ložiská.

125.818-5 pred halou SÚaO © Milan Weinwurm

Teraz sú na širokorozchodnej trati pánmi elektrické vozidlá radu 125.8 (dvojičky), po revitalizácii trate bola košická prevádzka ZSSK Cargo, a.s. kompletne (rušne aj rušňovodiči) premiestnená do rušňového depa Haniska, takže v depe spočiatku bolo dosť dusno, pretože nebol dostatok miesta napríklad v šatniach. Pribudli aj košické mašiny a strojmajster má v depe Haniska iba jednu koľaj na posun. Pretože tam mám mnoho známych, tak tam za nimi chodím. Z hlavnej cesty autom odbočím po ceste, ktorá je urobená z betónových panelov.

Oproti depu je kontajnerové prekladisko patriace METRANSu, kde odbočím doľava a som na, pomerne malom parkovisku, kde si zamestnanci odstavujú svoje autá, pretože mnohí dochádzajú aj od Margecian alebo od Čiernej nad Tisou. Prejdem cez koľaj a vpravo je miesto pre zbrojenie dieselových rušňov, idem ďalej a prídem k budove, v ktorej je koľajová váha pre hnacie vozidlá. Cestou späť vidím budovu SÚaO, pred ktorou stoja hlavne rušne radu 125.8. V dielni prvá hala je na malé periodické opravy, a  preto tam je špeciálna výhybka, po ktorej môžu jazdiť mašiny o rozchode 1 435 aj 1 520 mm. V ďalšej hale je podúrovňový sústruh.

770.801-9 na kolosústruhu © Milan Weinwurm

V SÚaO sa robí aj preväzovanie rušňov a elektrických jednotiek určených pre Ukrajinu. Vedľa haly na opravy sa nachádza budova skladu materiálu, vpravo od nej sú už koľaje patriace USSK. Idem smerom späť a vidím skupinu odstavených starých rozobratých mašín radu 125.8, ktoré slúžia ako zásobáreň náhradných dielcov. Vedľa je budova skladu náhradných dielcov, pozriem sa do malej zapisárne, kde sedia rušňovodiči, vyjdem z budovy a idem smerom dozadu, kde sú budovy prevádzky a jedáleň pre zamestnancov.

Pri parkovisku na bočnej koľaji stoja ďalšie rušne, pretože v depe je na ich odstavenie málo miesta. Prídem k svojmu autu, rozlúčim sa s kamarátom, ktorý akurát zbrojí rušeň 752.052-1, a opatrne po tej panelovej ceste idem smerom na Košice. Tak sa končí moja návšteva rušňového depa v Haniske pri Košiciach, z ktorej som si domov priniesol okrem spomienok aj niekoľko fotografií, ktoré nájdete v pripojenej galérii, a aj krátke video, ktoré zachytilo posun v depe – v tomto prípade na koľajách normálneho rozchodu: