Pohľady zo stanovišťa (3)

     Ak nemáte prehľad o situácii na trati pred lokomotívou a viete že, vlak ktorý práve veziete nesmie mať meškanie, začína riziko rýchlo stúpať. Predovšetkým sa jedná jesenné, či zimné počasie kedy nie je núdza o prudké dažde, husté sneženie, alebo najhoršieho nepriateľa a tým su hmly.

     Veľkým pomocníkom v takomto počasí býva autoblok - samozrejme za predpokladu, že máte mašinu vybavenú týmto zariadením a nachádzate sa na kódovanej trati, kde sú signály z nasledujúcich návestidiel prenášané priamo na riadiaci pult lokomotívy. Ak takýto luxus nemáte musíte sa spoliehať len a len na vlastné schopnosti, presný odhad a rýchly úsudok, kde sa asi to návestidlo nachádza, lebo pri zlej viditeľnosti sa stáva, že ho uvidíte napr. dva metre pred lokomotívou.

     Zažil som dosť podobných situácií, človek je z toho napätý. V takej chvíli si totálne uvedomujete obrovskú zodpovednosť a viete, že sú vám zverené mnohomiliónové materiálne hodnoty v podobe vlaku, ktorý práve veziete a za sebou máte kopec ľudských životov a je to iba na Vás, ako sa s tým vyrovnáte.

     Vždy je v tom aj obrovská dávka šťastia, lebo môžete poznať trať ako vlastnú dlaň, no nikdy neviete, aká nová prekážka sa objaví práve v takomto počasí. Napríklad napadané jesenné lístie v kombinácii s dažďom vytvára priam vražedný stav trate, kedy sú adhézne podmienky rovnajúce sa nule a vy nemáte istotu či vobec zastavíte ani v prípade úplne vyprázdnených brzdových valcov.

     Ďaľšie prekážky, či už v podobe zveri, alebo v horšom prípade spadnutého stromu, samovraha, poprípade nedisciplinovaných vodičov nerešpektujúcich zákony, človek časom prestane počítať. Cestujúci, hlavne laici však vnímajú iba fakt, že sa vozíme a sme za to platení. Preto som sa rozhodol, že v dnešnom dieli Vám sprostredkujem aj tú tienistú a odvrátenú stránku práce rušňovodiča.

Snímky autor.