Návrat stratenej Bratislavčanky GANZ Eg 6: Pátranie po stopách Viedenskej električky

Vedeli sme, že rušne GANZ Eg 5 a Eg 6 sa dostali cez druhú svetovú vojnu do Rakúska k firme Stern und Hafferl, resp. priamo na lokálnu trať Linzer Lokalbahn. Na internete sme našli zverejnené fotografie počas ich prevádzky u spomínanej firmy.

Známe bolo tiež to, že v roku 2000 Eg 5 odkúpilo rakúske Museumtramway Mariazell a rekonštrukciu do historickej podoby spravila firma Drah-Servis v Brne. Pri tejto rekonštrukcii však nebol na rušeň umiestnený jeden z prvkov, ktorým bol raritný – bočný zberač na odber prúdu z tretej napájacej koľajnice pri výmene rušňov v depe Kopčany (v Petržalke) z jednosmernej na striedavú trakciu.

E22004 na trati Linzer Lokalbahn ako ruseň pre osobnú dopravu © archív Roman Delikát

Eg 5 v súčasnosti aj spolu so zrekonštruovaným kurzovým (osobným) vagónom Ringhoffer BCDFah, (s ním brázdil ulice starého Prešporka) občasne premáva v Museumtramway v Mariazelli.

Objav storočia

O Eg 6 sa vedelo trochu menej, posledné fotky, ktoré kolovali po internete boli z rokov 2005-2006. V januári 2011 som napísal e-mail firme Stern und Hafferl, ktorá bola od roku 1941 jeho vlastníkom, že ma zaujímajú staré fotky a pátram po fotkách Eg 6. Zároveň som sa spýtal či rušeň ešte existuje. O niekoľko dní mi prišla odpoveď aj s fotkami. Rušeň ešte existoval a bol deponovaný v prevádzke v Eferdingu, ale už bol nasadzovaný len sporadicky kvôli nefunkčným motorom s tým, že tento rok bolo plánované jeho vyradenie a zošrotovanie, príp. predaj.

Slovo zošrotovaný v nás aktivovalo všetko čo sa dalo a povedali sme si, že aj keď sme naň v tej chvíli nemali ani cent, tak ho sem musíme dostať. Začal sa e-mailový ping pong, kde sme Rakúšanov prosili, aby ho nezošrotovali, že máme oň eminentný záujem vzhľadom na jeho významnú históriu a tiež aby ho rezervovali pre náš Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy.

Rušne typu Eg prvý prešporský Eg6 z roku 1913 za ním bývale rušne pre muničnú fabriku vo Wollesdorfe z roku 1916. Máj 2011 © Roman Delikát

Potvrdili nám, že rušeň má zo štyroch motorov tri nefunkčné, ktoré boli vymenené z bratských rušňov typu Eg, ktoré boli v roku 1916 vyrobené (pre muničnú fabriku vo Wollesdorfe) a odvodené z nášho „prešporáčika“. Po prejavení nášho záujmu už ďalšie diely medzi rušňami nekolovali. Tiež nám bola stanovená cena za 30 ton šrotu vo výške 9 000 eur (bez nákladov na naloženie). V čase, kedy bol rušeň v prevádzke v Bratislave mohol vážiť maximálne 26 ton (kvôli zaťaženiu na Starom moste).

Dôveruj, ale preveruj

Následne sme uskutočnili koncom mája osobnú obhliadku rušňa, kde nás prekvapilo v akom dobrom stave je. Samozrejme zub času sa už podpísal vo forme hrdze na niektorých častiach kapotáže a odlupujúcom laku na drevenom obložení interiéru, ale väčšina prvkov v ňom bola pôvodná, tak ako tomu bolo pri jeho vyrobení v roku 1913 v budapeštianskej fabrike GANZ. Keďže sme oficiálne kupovali šrot, tak môžeme skonštatovať, že tento šrot bol vo výbornom stave.

Interiér Eg 6. v rušnovom depe Eferding. Máj 2011 © Roman Delikát

Ďalšie kroky na záchranu

Paralelne počas toho sme oslovovali sponzorov a rozbehli verejnú zbierku. Finančné zdroje primárne mali slúžiť na odkúpenie rušňa a tým ho zachrániť od najhoršieho – zošrotovania. Na podporu projektu sme v júli 2011 zorganizovali verejnú prednášku o projekte záchrany a histórii Viedenskej električky. Samotná prednáška sa tešila veľkému záujmu, takže poniektorí poslucháči stáli až na chodbe.

Ďalšie prednášky sme zorganizovali pre dopravných nadšencov a odborníkov v Prahe, ako aj na odbornom fóre pre Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností. Projekt začal nachádzať čoraz väčšiu podporu aj v médiách. Zbierka pokračovala avšak stále nepriniesla dostatok financií na kúpu rušňa.

V druhej polovici septembra sme z rakúskej strany dostali ultimátum, že kúpa a transport rušňa sa musí uskutočniť do 27. 10. 2011. Po tejto, pre nás, apokalyptickej správe to vyzeralo tak, že rušeň naozaj kvôli nedostatku financií asi skončí v šrote. Po zverejnení našej tlačovej správy, kde sme spomenuli ultimátum, nastal mediálny rozruch, ktorý bol odmenený úspechom - vstupom dvoch hlavných partnerov do projektu záchrany. Noví partneri Bratislavský okrášľovací spolok a Bratislavský samosprávny kraj nášmu občianskemu združeniu zabezpečia potrebné príspevky, za ktoré bolo možné rušeň odkúpiť a po jeho privezení na Slovensko aj začať s jeho rekonštrukciou.

Rušeň Eg6 v konečnej stanici Námestie Korunovačného pahorku v strede medzi prvou a druhou osou je vidieť bočný zberač. © archív Roman Delikát

Okrem hlavných partnerov sa nám podarilo získať aj ďalších partnerov, ktorí nám pomohli nielen finančne, ale aj inou formou. Peniaze začali pribúdať aj od individuálnych darcov v rámci finančnej zbierky a to nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky a Maďarska.