Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

» Návrat

Pridané: 20.12.2010 8:00
Autor: Radovan Plevko, nick: » Rajio

Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet V predošlej reportáži Jozefa Gulíka sme sa dozvedeli o tom, ako sa po našich tratiach počas 2. svetovej vojny a v povojnovom období preháňali štyri exempláre motorových vozňov, familiárne zvaných „Arpád“. Jeden z nich (a nám sa podarilo zistiť, ktorý presne), mal to šťastie, že sa dochoval až dodnes. Žiaľ, nie v podobe ktorá by oku železničného fanúšika veľmi lahodila.

No práve táto jeho dnešná podoba dvoch polovíc a poloha uprostred lesov pod Veterlínom a pri jaskyni Driny v Malých Karpatoch vyvoláva mnoho otáznikov.

 

Na rôznych slovenských web stránkach sa už čosi popísalo o tejto železničnej záhade menom „Arpád“ resp. „Tatranský expres“, ležiacej na dvoch miestach vzdialených pár kilometrov od seba, uprostred hlbokých Malokarpatských lesov.

Prevažná väčšina týchto článkov sa však venovala len jednej časti skrine, nachádzajúcej sa pod vrchom Veterlín. Práve táto skutočnosť a chuť vidieť čosi „železnično–exotické“ nás inšpirovala k tomu, aby sme si zorganizovali výlet spojený s turistikou k obidvom častiam chátrajúceho „Arpáda“.

zdroj: Google Maps

zdroj: Google Maps

Naša štvorčlenná, turisticko-vlaková výprava sa po nahliadnutí do turistickej mapy Malých Karpát rozhodla pre trasu vo forme okruhu z viacerých dôvodov. Prvým bolo, aby nám cesta späť nebola nudná a druhým fakt, že na trase ktorú sme si zvolili sa nachádza veľké množstvo azda tých najzaujímavejších zákutí v Malých Karpatoch ako napr. Smolenický zámok, najvyšší vrchol Malých Karpát – Záruby 768 m, NPR Čertov Žľab, jediná sprístupnená jaskyňa v okolí Bratislavy Driny, jediný (občasný) vodopád v Malých Karpatoch – Hlbočský vodopád a v neposlednom rade, pre nás najdôležitejšom, dve časti chátrajúcej skrine motorového vozňa. Dĺžka nami naplánovanej trasy mala necelých 19 km.

Smolenický zámok

Smolenický zámok

Pri pohľade na mapu sme skonštatovali, že najskôr navštívime tú polovicu „Arpáda“, ktorá sa nachádza na úpätí vrcholu Veterlín. Dôvod bol jasný - najťažšiu časť výpravy - výstup na najvyšší vrchol Malých Karpát sme chceli mať za sebou ako prvú, lebo na konci túry by sa nám tam už možno nechcelo :). Predsa len, prevýšenie 536 m dá celkom zabrať.

Turistický chodník nás viedol po modrej značke popri Smolenickom zámku k rázcestiu Čertov žľab, z ktorého sme sa následne po zelenej značke na strmšom stúpaní „vyškriabali“ na najvyšší vrchol Malých Karpát – Záruby 768 m. Po zaevidovaní našej vlaky.net výpravy do vrcholovej knihy a doplnení PHM, sme sa tým istým úsekom vrátili k rázcestiu Čertov žľab. Od tohto bodu sme už však pokračovali iným chodníkom po zelenej, s prudším klesaním cez roklinu Čertov žľab, ktorý je súčasťou NPR Záruby.

rázcestie Nad Vlčiarňou – tu treba ísť strednou lesnou cestou...

rázcestie Nad Vlčiarňou – tu treba ísť strednou lesnou cestou...

Zelený chodník nás doviedol až k rázcestiu Nad Vlčiarňou s tromi značenými turistickými chodníkmi a tromi lesnými cestami. Mapa prezrádzala, že najvhodnejšou lesnou cestou ktorá nás dovedie k „Arpádovi“ pod Veterlínom bude práve tá stredná. Tento nudný úsek lesnej cesty, trvajúci približne ½ hodiny pri svižnej chôdzi nám kde - tu spestrili výhľady na Malokarpatské „končiare“ a doliny a na rovinaté pláne v okolí Trnavy. V mieste, kde tohtoročná jarná víchrica zmenila les tvorený mohutnými bukmi na polom, sa nám naskytol pohľad na prvý z cieľov našej výpravy.

GPS: 48.507773, 17.367952 – mediálne známejšia polovica „Arpáda“ pod Veterlínom

GPS: 48.507773, 17.367952 – mediálne známejšia polovica „Arpáda“ pod Veterlínom

Po príchode na miesto pod vrchom Veterlín, kde sa uprostred lesa nachádza jedna časť rozpílenej skrine „Arpáda“ sme sa nevedeli na túto záhadu vynadívať. Predsa len, skriňa motorového vozňa, ktorý bol počas 2. svetovej vojny legendou Slovenských železníc sa len tak bežne v lese nevidí.

Z pohľadu na chátrajúci a koróziou zožierajúci kus ocele je zrejmé, že interiér vozňa, resp. jeho obloženie kedysi zlikvidoval silný oheň. Dôkazom toho sú aj zuhoľnatené nepatrné zvyšky vnútornej drevenej konštrukcie stropu, celkovo poprehýbaná oceľ na celej skrini a podstatne silnejší stav korózie tejto polovice. Oheň pravdepodobne zasiahol túto polovicu až po predelení, nakoľko časť nachádzajúca sa pri jaskyni Driny má známky lepšej zachovalosti exteriéru, ale hlavne interiéru.

VLAKY.NET výprava pri prvej polovici „Arpáda“ pod Veterlínom

VLAKY.NET výprava pri prvej polovici „Arpáda“ pod Veterlínom

Ani sme sa nenazdali a ručičky na hodinkách sa počas našej obhliadky prvej polovice „Arpáda“ zdatne posunuli dopredu. Každý z nás už začínal tušiť, že druhú polovicu asi neuvidíme za denného svetla. A tak sa aj stalo :)

K druhej časti „Arpáda“ nachádzajúcej sa neďaleko jaskyne Driny sme vyrazili veľmi svižným krokom v snahe dohnať čas. Najskôr lesná cesta sa neskôr zmenila na dlhú monotónnu asfaltku až po rekreačné stredisko Jahodník. Tu sme odbočili na turistický chodník značený žltou značkou, smerujúci až do Smoleníc. Kúsok za jaskyňou driny, asi ½ hodiny od Jahodníka, tesne pred lesnou škôlkou tvorenou vyššími smrekmi sa nám naskytol pohľad na druhú polovicu „Arpáda“.

GPS: 48.504985, 17.402789 – V lese, voľne-pohodená druhá polovica „Arpáda“ nachádzajúceho sa neďaleko jaskyne Driny.

GPS: 48.504985, 17.402789 – V lese, voľne pohodená druhá polovica „Arpáda“ nachádzajúca sa neďaleko jaskyne Driny.

Na druhej polovici „Arpáda“ je vidieť, že je v podstatne lepšom stave ako tá prvá pod Veterlínom. Interiér stále obsahuje väčšiu časť dreveného obloženia stropu, vrchné časti priečok medzi oddielmi, drevené rámy okien a dverí, časti stropných svetiel s objímkami a údajne aj časti ovládacieho pultu a kontrolérov, ktoré sú zakryté pod vrstvou krmiva pre lesnú zver. Na tieto posledné spomínané prvky sa nám nepodarilo natrafiť pre silnú absenciu svetla a času a preto ani nevieme potvrdiť či tam naozaj ešte boli. Veľký rozdiel je aj v kondícii karosérie oproti polovici pod Veterlínom. Celá skriňa je vypodložená a navyše obsahuje aj čiastočný rám nárazníkov, ťažný hák a dokonca aj nepatrné zvyšky náteru višňovo červenej farby.

Pozostatky interiéru druhej polovice „Arpáda“ pri jaskyni Driny

Pozostatky interiéru druhej polovice „Arpáda“ pri jaskyni Driny

Našimi novými nepostrádateľnými spoločníkmi sa stali čelovka, ktorú som pred túrou podvedome hodil do batohu z titulu „keby náhodou“ a mobil s výkonnými LED diódami. Výpravu za „Arpádom“ sme ukončili pokračovaním po žltej značke k Vlčiarni, kde sme sa odklonili na modrú a prešli sme si zvyšný úsek cez Hlbočský kaňon, v ktorom sa nachádza aj jediný (občasný) vodopád v Malých Karpatoch. Žiaľ, veľa sme z neho nemali, pretože všade navôkol panovala čierno-čierna tma.

Pre nás a mnoho ďalších, čo už „Arpáda“ videli na vlastné oči alebo na web stránkach, je veľkou záhadou, ako a prečo sa až sem dostal motorový vozeň - niekdajšia legenda Slovenských železníc. Je veľa popísaných dohadov, že vozeň bol zadovážený pre miestnych lesníkov ako úkryt pred nepriazňou počasia a rozpílený bol preto, aby sa jeho polovice zmestili na vozne miestnej úzkorozchodnej železnice, prostredníctvom ktorej boli prepravené na miesta, kde ležia dodnes.

Zhodou okolností, rovnajúcich sa takmer zázraku, sa nám však podarilo zistiť dva dôležité fakty. A to, že sa jedná o M 283.001, teda úplne prvý kus zo všetkých štyroch „Arpádov“, ktoré boli pre Slovenské železnice dodané v 40-tych rokoch minulého storočia a ďalší fakt, že bol zakúpený Poľovníckym spolkom v Trnave. Údaj VIII/60 v starom dokumente znamená august 1960, tj. mesiac, kedy kupujúci vyplatil sumu za skriňu vozidla, ktoré bolo mimochodom zrušené 9. decembra 1959.

Predaj „Arpáda“ od Správy dráhy Bratislava, Poľovníckemu spolku v Trnave

Odpredaj vozňových skríň od Správy dráhy Bratislava v roku 1960 a medzi nimi aj „Arpád“, ktorý zakúpil Poľovnícky spolok v Trnave (archív Jozef Gulík)

Veľa železničných fanúšikov bude namietať, ako je možné, že takýto skvost je ponechaný napospas usilovnej korózii a nie niektorému železničnému múzeu, ktoré by sa oň postaralo. Možno by stálo za úvahu pokúsiť sa o záchranu aspoň časti, nachádzajúcej sa pri jaskyni Driny. Tá druhá je v skutočne zlom stave a pri akejkoľvek manipulácii by sa pravdepodobne poskladala ako domček z karát. Určite by to chcelo veľké železnično-historické zanietenie a kus nadšenia nejakých dobrovoľníkov, nakoľko múzeá majú stanovené svoje priority a takáto „záchrana z lesa“ by stála nemalé finančné prostriedky. Ďalšou z vecí je aj fakt, že železničné múzeum v Budapešti má zo všetkých týchto legendárnych motorových vozňov v opatere aspoň jeden veľmi zachovalý exemplár „Arpáda“.

Na záver môžem podobný výlet odporučiť nielen vlakovým fanúšikom, ale i bežným turistom. Stredne náročná túra, ktorá sa dá zvládnuť za cca 6-7 hodín, má v Malých Karpatoch svoje veľmi veľké čaro. Ako Stredoslovák, ktorý vyrastal v okolí hôr, som skutočne nečakal, že Malé Karpaty majú toho naozaj veľa čo ponúknuť :)

Radovan Plevko


Galéria k článku

Počet: 44     Stránky: / 2        

Foto začíname, Smolenice 232mnm. 15. 11. 2010 © Radovan ...

Foto kostolík v Smoleniciach. 15. 11. 2010 © Radovan Pl ...

Foto jazierko v zámockom parku. 15. 11. 2010 © Radovan ...

Foto Smolenický zámok. 15. 11. 2010 © Radovan Plevko

Foto Malokarpatský les. 15. 11. 2010 © Radovan Plevko

Foto NPR Záruby. 15. 11. 2010 © Radovan Plevko

Foto prudké stúpanie na vrchol Záruby. 15. 11. 2010 © R ...

Foto VLAKY.NET tu boli tiež.... 15. 11. 2010 © Radovan ...

Foto najvyšší vrchol Malých Karpát - Záruby 768mnm. 15. ...
nasledujúce obrázky »




Súvisiace trate


Súvisiace odkazy

Diskusia

Pozn.: Názory diskutujúcich sa nemusia zhodovať s názormi VLAKY.NET.

Ak chceš pridať diskusný príspevok, musíš byť prihlásený.

» Pridaj diskusný príspevok s obrázkom

Príspevky: 30     Stránky: / 2     Výpis:    
» setup Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 1 032 13.12.2011 22:21
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

katastrofa jak to dopadol...

» jki Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 171 21.1.2011 15:23
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

>Vašek: Do toho lesa dostal?
no máme na to teóriu :-) v karpatoch bolo veľa lesných železníc, porovnaj si ich trate s polohou, kde sa zvyšky nachádzajú:
http://rail.sk/arp/slovakia/history/h423-3.htm
http://rail.sk/arp/slovakia/history/h423.htm

tu:
http://www.railnet.sk/view.php?cisloclanku=2009090004 sme si "vymysleli" teóriu o prevoze na úzkorozchodnom klanicovom voze. Ale ktovie ako to bolo.

cesta v lese v blízkosti trosiek je dostatočne široká aby sa dala považovať za pozostatok traťového telesa.

» Green.PK Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 9 8.1.2011 16:47
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

Male Karpaty mam dobre schodene, ale expres som este namal tu moznost vidiet, a po tomto tipe na vylet (vdaka za skvele vyznacenie na mapke) som sa vybral hladat Arpada
od Smolenic ponad dolinu Hlboce okrajom (putava trasa) k vodopadu po odmaku celkom pekne tiekol navyse tam bolo stale vidno namrazu, cez Vlciaren na jeden kopec a potom uz po trase pod Veterlin hore bola hmla ale ostra zakruta a prva cast expresu, posedel som a zajedol si v nom dalej som to zobral hrebienkom na kopec Podvrch tu som trosku stratil orienataciu ale bezproblemovo som sa dostal na Jahodnik, najprv som vystupal kopec Driny a potom najst druhu cast nie je ziaden problem, som rad ze som mohol pozriet Arpada aj ked je to smutny pohlad na to ako hrdzavie

» pedadog Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 1 29.12.2010 17:49
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

V Rumunsku v 2005 sem videl cestujuceho Arpada 78-0751 z podnika Astra Arad (To ne je Malaxa). Byl pouzivan pres CFR Infrastructura. V 2007 stal v stanici Satu Mare.

Prepacte chyby v jazyku
Wojtek z Katowic
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

» novinar Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 383 21.12.2010 23:51
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

Nuž, je to zložitá téma, ale treba sa reálne zamyslieť, ako a kedy to zachrániť a či to má v tomto fatálnom štádiu ešte zmysel. Roboty je to tak na cely život a dobru partiu zanietencov. Najdu sa vôbec taki, ktori sa do toho pustia od piky? A nejde len o bohapuste vpadnutie do lesa a prenesenie vraku. Chce to legalnu cestu.

» ženská Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 14 21.12.2010 23:06
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

pre tých, ktorým sa nepáči zverejňovanie na internete: ono to na ňom už dávno je a zjavne to aj tak ešte stojí na mieste http://hiking.sk/hk/ar/1229/po_stopach_tatranskeho_expresu.html

» Alfi Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 1 556 21.12.2010 19:52
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

Ako a kedy neviem, ale dve polovice niekoľko km od seba majú zrejme súvis s Titanicom. Aj jeho pri potápaní rozdrapilo a jeho dve novovzniknuté polovice skončili niekoľko km od seba...
A to nie je náhoda.

» Peťov Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 656 21.12.2010 18:45
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

Ako, kedy, prečo je na dve polovici vzdialené niekoľko km od seba, na čo sa do toho lesa dostal, by veľmi zaujímalo aj mňa. Inak veľmi pekná reportáž.

» persing163122 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 26 21.12.2010 18:43
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet



» persing163122 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 26 21.12.2010 18:43
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

arpad teda neskoncil vemi dobre teda ten nas slovensky

nasledujúce príspevky »