VSOE v Budapešti

24.9.2010 8:00 Marek Guspan

VSOE v Budapešti

Orient Express je nielen u železničných fanúšikov synonymom niekedy až prehnaného luxusu na koľajniciach. Aj bežného človeka pri vyslovení tohto pojmu napadne dlhý vlak s nádhernými vozňami, ťahaný parným rušňom z jednej strany Európy na druhú alebo Agatha Christie (mimochodom, 15.9. to bolo 120 rokov od jej narodenia), ktorá jeden svoj román umiestnila práve do tohto vlaku.

 

 
 
 
 
Tento vlak brázdiaci Európu je už dávno minulosťou, no aj v súčasnosti sa na našich koľajách môžeme príležitostne stretnúť s vlakom nesúcim tento názov. Ako v minulosti, tak aj v súčasnosti vzbudzuje všeobecnú pozornosť, fanúšikov, fotografov a samozrejme aj obyvateľstva žijúceho a pracujúceho v okolí tratí, kadiaľ predchádza.
 

Davy přihlížejí nástupu strojů ČD na VSOE dne 16.7.2007 v Meziměstí © PhDr. Zbyněk Zlinský
 
Väčšina z nás nemá prostriedky na to, aby sa týmto luxusným vlakom zviezla, môžeme ho teda obdivovať iba zvonku. Ani pri svojich zastávkach na Slovensku, keď jeho osadenstvo spoznáva okolie navštívených miest, sa do tohto vlaku nedostanete. Personál aj cestujúci bývajú v hoteloch a vlak si stojí niekde v depe, strážený pozorným okom ochrankárov. V Maďarsku však existuje výnimka. Vďaka dobrým vzťahom medzi MÁV Nosztalgia Kft a firmou VSOE, ktorá Orient Express prevádzkuje, má verejnosť možnosť prehliadnuť si vlak aj zvnútra.
 

Interiér Orient Expressu © Marek Guspan
 
Nikdy by som kvôli tomu do Budapešti nejazdil, ale v spojení s inými železničnými náležitosťami som sa nechal prehovoriť a 29.8.2010 som spolu s dvomi kamarátmi predsa len vyrazil. Po vybavení tých iných (a podstatne dôležitejších) záležitosti na stanici Budapest Keleti sme vyrazili autobusom MHD č.30 do Vasúttörténeti park-u (Park železničnej histórie), kde počas pobytu v hlavnom meste Maďarska Venice-Simplon-Orient-Express „parkuje“.
 

Smerovka Orient Expressu © Marek Guspan

Dorazili sme pomerne skoro, najmä preto, že prehliadka mala začať až o 12.30. V múzeu je ale vždy čo pozerať. Prešli sme teda všetky vystavené exponáty, preskúmali vláčik záhradnej železnice, ktorá v múzeu jazdí, dali si na obed perkelt a po viac ako dvoch hodinách medzi historickými artefaktmi sme sa presunuli na koniec radu, ktorý sa pred súpravou Orient Expressu zatiaľ vytvoril. V rýchlosti jeho posunu, sme ale o chvíľu zaregistrovali problém.


Pol hodiny pred koncom sa rad neskracuje © Marek Guspan

Bolo jasné, že skorší odchod domov už určite nestihneme a otázny bol aj ten ďalší. Spoliehať sme sa mohli akurát tak na to, že Avala je najznámejšie meškajúce EC. Slimačím tempom sme sa za hodinu a pol presunuli k prvému vozňu, ktorý si bolo možné prehliadnuť. Samozrejme fotografovanie a filmovanie v stiesnených priestoroch vlaku, s ľuďmi, ktorý sa vám dýchajú na chrbát a tlačia vás ďalej, je dosť problematické. Fotografie a ani videozáznam preto nie sú ako tie z propagačných materiálov alebo oficiálneho webu.  


Interiér Orient Expressu © Marek Guspan

O päť minút neskôr nás už rad vypľuvol von z ubytovacieho vozňa, aby sme sa na ďalších 20 minút postavili do radu pred reštauračným vozňom, ktorý bol druhý a posledný sprístupnený. Personál pred vstupom samozrejme elegantne pomáhal dámam vyjsť po schodíkoch a rozdával úsmevy na každú stranu, kde sa objavil fotoaparát alebo kamera. 

Autor videa: Dušan Ščepka
 
Nakoniec sme všetko stihli, i keď Avala ako navzdory nemeškala ani minútu a po našom príchode na Keleti, už stála pri nástupišti. Už ani na to meškanie sa človek nemôže spoľahnúť! :-)
 
Titulná snímka: Ráčte nastupovať! © Marek Guspan

Galéria

Súvisiace odkazy