Mikulášska jazda v Bratislave

8.12.2007 20:40 Ivan Wlachovský Zdroj: paparaci

Mikulášska jazda v Bratislave

Sobotňajší obed sme trochu predsunuli k jedenástej hodine, tak aby sme patrične potužení mohli vyraziť do Múzea dopravy. Tak vyrazila štvorica parovlakuchtivých. Už z pod múzeom bolo počuť, že vo vnútri sa deje niečo neobyčajné.

 Neznalí jedinci stojac na zastávke MHD načúvali zvuku parnej píšťaly, ktorá oznamovala prítomnosť parného rušňa nad ich hlavami v historickej časti bratislavskej hlavnej stanice. Múzeum dopravy už praskalo vo švíkoch. Pred múzeom sme stretli Borisa, ktorý vo svojom typickom širáku stál a rozmýšľal, či sa povezie vláčikom, alebo bude mikulášsky vlak naháňať svojim autom. Nechali sme ho v dileme a vnorili sa do útrob haly múzea.
 
 
Už dlhšiu dobu som sa tešil, že si pozriem výstavu Miliny Imrichovej Strihovskej „Poézia vlakovej pary“. Bohužiaľ vernisáž výstavy som nestihol, tak teraz som sa zadíval na zábery parných rušňov, detaily kolies, skrutiek, súkolí, spojovníkov, ktoré s patinou staroby navodzujú nostalgickú atmosféru odviateho času železničných tátošov zo začiatku minulého storočia. Spestrujú ich cykly nočných záberov v železničných staniciach a jazdy vlakom v plnej rýchlosti cez tunel. V hale 2 múzea Milina vystavuje cyklus Boj o obrnený vlak. Je to súbor z rekonštrukcie bojov z II. svetovej vojny o dobytie pancierového vlaku ruskou armádou. Zábery vznikli na júnovom zraze. Pre záujemcov podotýkam, že výstava potrvá do apríla 2008. Otvorené je v utorok až piatok od 10. do 16. hodiny, v sobotu a nedeľu medzi 10. a 17. hodinou.
 
 
Plní dojmov sme sa presunuli na preplnené nástupište. V dave som ihneď registroval členov nášho klubu. Veď kto by prehliadol Taxa? Dlhá súprava mala v čele bratislavský rušeň 331.037, zvaný aj Uhranka, alebo aj Maďarka. Uragán, Víchrica a Doktorka zaujali naše miesta v jedálenskom vozni a ja som zatiaľ klebetil s hlavou slovenskej nostalgie Jiřím Kubáčkom. Píšťalka vlakvedúceho presne 12:30 hod oznamovala, že odchádzame smer Lamač. Urýchlene som zaujal svoje miesto, potešený prítomnosťou spolu sediaceho v podobe námestníka generálneho riaditeľa ŽSR pre prevádzku Ing. Jozefa Antoša, ktorý si nenechal ujsť príležitosť ukázať vnukovi kus našej železničiarskej histórie.
 
 
Tak ako sme sa pohli, tak sme aj zastali. Na Hlavnej stanici mali akési problémy s posunom, tak sme sa dívali na červenú farbu návestidla. Konečne po 20tich minútach Uhranka vofučala do tunela. Chvíľka tmy a už vchádzame do Lamača. Výpravca pobiehal von a dnu z dopravnej kancelárie. 20 minútové meškanie mu narobilo vrásky na čele. Veď pri vchodovom návestidle mu už zastavoval osobný vlak. Z fotenia nebolo nič, lebo Uhranka len bleskurýchlo obehla súpravu a už aj sme jachali opäť cez zastávku Železná studnička po impozantnom Červenom moste do tunela. Výpravca nás vpustil na tretí perón, kde už čakali davy cestujúcich na osobný vlak. V niektorých tvárach som videl prekvapenie, v iných radosť. Asi už dávno nevideli parný vlak plný detí a Mikulášov. Hlavne Tí postarší mali taký nostalgicko zahĺbený výraz.

Po krátkej pauze sme už aj uháňali smerom na Bratislavské Nové mesto. Vo vlaku zatiaľ úradoval Mikuláš a čerti. Teda lepšie povedané čertice a anielica. Pokiaľ sa detičky venovali čokoládam a cukríkom my dospeláci iným radostiam. Vlak sa vovalil na ÚNS, kde prechodil, iba výpravca nám zakýval. Náš vlak sa neomylne sunul na Prístavný most. Ktovie, ako sa tvárili šoféri na moste, keď spopod cesty sa valili kúdoly dymu a pary. Nasledovali estakády prístavného mosta a už sme vchádzali do Petržalky. Našťastie všetky zmeškania už boli zmazané, tak obrad obiehania rušňa mohol prebiehať v plnej paráde. Následne prišiel do Petržalky aj požiarny vlak vedený Pomarančom. Nasledovalo doplnenie vody z cisterny požiarneho vlaku a všetko bolo prichystané na spiatočnú cestu.
 
 
Spiatočná cesta prebiehala v úplnej pohode. Fotoaparáty cvakali, pri pohľade z okna poobedňajšia doprava na cestách hustla. Pod mostom ponad Gagarinovu ulicu bola zápcha. My sme si vychutnávali v chlade jazdu na otvorenej plošine medzi vozňami. Desaťminútový pobyt na Novom Meste a už vchádzame na Hlavnú stanicu. Kŕdle šťastných detí sa pomaly rozišli do svojich domovov.
 
 
Na záver sa nedá nekonštatovať, Klub priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava opäť raz zorganizoval vynikajúcu akciu. Poďakovanie patrí aj Múzeu dopravy a ŽSR.
 

Galéria

Súvisiace trate

  • ŽSR-110: Bratislava - Kúty - Břeclav (CZ)
  • ŽSR-131: Bratislava - Komárno
  • ŽSR-132: Bratislava hl.st. - BA-N.Mesto - BA-Petržalka - Rusovce - Rajka (HU)

Súvisiace odkazy