Po stopách trate Banská Bystrica – Harmanec (1913-1940)

7.9.2005 14:45 Pilkus

Po stopách trate Banská Bystrica – Harmanec (1913-1940)

Koncesia na výstavbu trate s parnou prevádzkou Banská Bystrica – Harmanec o dĺžke 12,8 km bola ministerstvom obchodu Uhorska vydaná v roku 1913. Ešte v ten istý rok – 31. októbra 1913 – bola železnica uvedená do prevádzky. Trať začínala v strede výpravnej budovy MÁV Banská Bystrica (obr.1) a po km 1,3 viedla súbežne s traťou Banská Bystrica – Podbrezová.

Oblúkom polomeru 200m sa stáča doľava a vracia sa smerom k Banskej Bystrici, v km 1.7-8 križovala elektrárenský kanál, v km2,1-2 krajinskú cestu Banská Bystrica – Brezno, pričom stúpala 15 – 17 %o. [Časť trate z tohoto oblúka je dodnes v teréne – ako železničná vlečka] Trať viedla ponad mestskú nemocnicu (súčasná stará nemocnica) [nad nemocnicou, v tesnej blízkosti novej trate, je možné nájsť betónový priepust (obr.2)], za ktorou oblúkom R=200 m vpravo pokračovala po úpätí Banoša, od km 3,7 stúpaním 15 – 17 %o.  V km 3,7-8 v ľavom oblúku R=200 m klenutým priepustom prekročila rudlovský potok, v km 3,8-9 podchodom vicinálnu cestu do Rudlovej. Za týmto úsekom trať oblúkom vpravo R=200m od km 4,2 dosiahla v km 4,8 zastávku Banská Bystrica [jedna z dvoch doposiaľ zachovaných budov trate](obr.3;4). V km 4,7 končilo stúpanie 15%o, od zastávky v km 4,815 trať klesala 15%o do údolia Bystrice. Zastávka Banská Bystrica dĺžky 70 m bola vybavená rozšíreným strážnym domkom (vľavo od trate), samostatnými záchodmi s lampárňou. 

V km 5,0 trať prechádzala po násype s oporným múrom a klenutým podchodom [oporný múr i podchod sú zachované(obr.4;5), a spolu s priľahlou budovou zastávky tvoria najzachovalejšiu časť trate-ak nerátame vlečku do Harmaneckých papierní], v km 6,466 nasledovala zastávka Kostiviarska (100m dĺžka, rozšírený strážny domček (vľavo od trate) , samostatné záchody s lampárňou). [budova zastávky Kostiviarska bola znesená niekedy v roku 2004 – a nestihol som ju vyfotiť!!!] Trať ďalej klesala až po stanicu Svätý Jakub (km 8,5-7, 175 m, 2 koľaje, rozšírený strážny domček (vľavo od trate), samostatné záchody s lampárňou). Od stanice Svätý Jakub kde dosiahla dno údolia Bystrice trať znova stúpa (max 17%o) , v km 10,2-3 po železnom moste (obr.6;7) prechádzala na pravý breh Bystrice. Stanica Ulmanka (10,595-794),  199m, 2 koľaje sa skladala z prízemnej výpravnej budovy IV. triedy (vpravo od trate), nakladacej rampy, skladu tovaru, strážneho domčeka, samostatných záchodov s lampárňou. [Staničná budova sa dnes nachádza v areáli píly, a je druhou zo zachovalých stavieb trate(obr.8)]. Trať pokračovala (max stúpanie 17%o) po pravom brehu Bystrice až po km 12,4-5 kde po železnom moste rozpätia 17 m prechádzala na ľavý breh , a v km 12,527-856 bola konečná stanica Harmanec – papiereň (obr.9) (mala 3 koľaje, skladala sa z prízemnej výpravnej budovy IV. triedy (vpravo od trate), nakladacej rampy, skladu tovaru, mostovej váhy, nakladacej šablóny, samostatných záchodov s lampárňou, vodárne, vodného žeriavu, skladu údržby trate, strážneho domčeka.  Za stanicou trať pokračovala a po prekročení železného mostu rozpätia 13,5 m v km 13,616 končila v areáli papierne.

Prevádzka trate bola plne prispôsobené potrebám papierne –1 pár nákladných vlakov a 2 páry osobných vlakov (1935). Cestovná doba osobných vlakov 46 minút smerom do Harmanca, 41 minút smerom do Banskej Bystrice. Pri projektovaní železničného spojenia Banskej Bystrice s Turcom v 30-tych rokoch dvadsiateho storočia alternatívou výstavby novej trate bolo predĺženie trate Banská Bystrica – Harmanec-papiereň. Okrem nevyhovujúcich parametrov tejto trate (Rmin=200m) proti tejto alternatíve hovorili i maximálne sklony na predĺžení – až 25%o.  Takáto trať by nevyhovovala parametrom hlavnej železnice a preto sa pristúpilo k výstavbe celej novej trate Banská Bystrica – Dolná Štubňa (1936-1940).  Trať bola administratívne zrušená dňom otvorenia novej trate Banská Bystrica – Dolná Štubňa =19.12.1940.  Používanou zostala časť trate od stanice Ulmanka po papiereň – bola napojená na novú trať vlečkou zo stanice Uľanka novej trate. Miesto napojenia cca v km 11,9 starej trate. Odtiaľto smerom nadol úvraťou prístupný úsek starej trate prechádzal podnikom Chema a vlečka končila v areáli píly Smrečina Uľanka v mieste starej stanice Ulmanka. V súvislosti s výstavbou novej cesty BB-Uľanka bola vlečka Smrečina Uľanka 31.7.1969 zrušená a v súčasnosti končí vlečka (vlastne začína) v už opustenom areáli Chema (obr.10;11).

Použitá literatúra:

  • Kmeť, Ryšavý: Banská Bystrica – Harmanec-papiereň

Galéria

Súvisiace trate