Veľké Bielice - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Veľké Bielice leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati ŽSR č. 140 Nové Zámky - Prievidza.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Nových Zámkov

Krátko o obci :

    V strednom Ponitrí, na severovýchode od mesta Topoľčany, pod miernym návrším Hôrky, na pravej nive Nitrice, zvanej aj Belanka, sa rozkladá stará slovenská dedina Veľké Bielice, ktorá je od roku 1976 súčasťou mesta Partizánske.
    Podľa všeobecnej mienky historikov už v 11. storočí, jadro obce pochádza z rokov 1078 - 1095. Názov obce sa odvodzuje od významnejšieho príslušníka vrstvy Slovienov s menom Biel, ktorý sa so svojou čeľaďou usadil pri križovatke ciest pri riekach Nitrica a Nitra.
   Prvá zachovalá listina, v ktorej sa spomínajú Bielice, je z roku 1271. Medzi významné písomné dokumenty o jestvovaní našej obce je aj dokument z roku 1386, kedy sa Bielice na tri storočia dostali do súkromného vlastníctva Forgáčovcov. Spomínajú sa aj v roku 1429 v sporoch Forgáčovcov s Brodzianskovcami a o sto rokov neskôr v spore s budínskou kapitulou o časť majetku so susednými Nedašovcami. Významný písaný dokument (urbár forgáčovských majetkov) pochádza z roku 1525.
     V listine z 8. februára 1588 sa richtár a rada Veľkých Bielic obracajú na magistrát vo veci majetku a dedičstva Martina Bielického. Cenný obsah a pekný rukopis dáva nazrieť do kultúrnych pomerov tých čias a poznať aj schopnosti Bieličanov, ktorí sa uplatnili medzi mešťanmi až v Trnave a priezvisko Bielický uviedli do počestnosti. Do povedomia širokého okolia vošli Bielice aj v 17. storočí počas nájazdov výbojných Turkov, ktorí sťali hlavu vzdorujúcemu richtárovi Jánovi Beňuškovi. Historické poznatky o našej obci a ich význame, ktorú v minulosti zastávali v regióne, možno čerpať aj zo zachovalých latinských kanonických vizitácií z rokov 1729, 1767, 1798, 1816 a 1828, ktoré boli knižne spracované v roku 2002 Msgr. Justínom Beňuškom, kňazom, bielickým rodákom a Petrom Múčkom, riaditeľom tunajšej ZŠ.
     História našej obce sa v mnohom neodlišuje od histórie viacerých podobných obcí na Slovensku. Aj tá naša je obrazom ťažkého života bielických obyvateľov v minulosti, ktorá bola skúpa pre život a osudy jednoduchého človeka a skúpe sú i zachované pramene v archívoch.
      V novších dejinách nemožno nespomenúť skutočnosť, že od roku 1884 sa Veľké Bielice stali na celých 12 rokov strategickou obcou s konečnou železničnou stanicou, významnou pre rozvoj celého horného Ponitria. Firma Olach vyrábala vynikajúce poľnohospodárske stroje, známe v celej bývalej ČSR. V oblasti kultúry vynikalo do polovice 20. stroročia ochotnícke divadlo a spevácky zbor. Oba útvary dosiahli niekoľko pozoruhodných úspechov slovenského či krajského charakteru. Spomenúť treba aj Hudobný krúžok, ktorý začal s činnosťou v roku 1934, neskôr premenovaný na Dychová hudba Bieličanka, bez ktorej sa ani dnes nezaobíde žiadne podujatie kultúrneho charakteru. Známi boli aj bielickí hasiči, ich zástavu v roku 1929 vysvätil sám Msgr. Jozef Tiso, neskorší slovenský prezident. K životu patrí aj šport a v Bieliciach je to predovšetkým futbal píšuci svoju históriu od roku 1946. V 50. rokoch bol ŠK účastníkom krajského majstrovstva. (Publikácia 60 rokov futbalu vo Veľkých Bieliciach od Mgr. Petra Múčku - 2,2 Mb)
    Od roku 1976 sa obec Veľké Bielice stala súčasťou mesta Partizánske, kultúrno - spoločenský život si však aj napriek tejto skutočnosti udržal svoje tradičné špecifiká, ktoré si Bieličania naďalej rozvíjajú v harmónii s mestom.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.