Telgárt - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Umiestnenie na trati

Historické názvy

Švermovo

Nadmorská výška

865 mnm.

Otvorenie objektu:

28.9.1934

Koľaje v objekte

Dopravné: 3    Manipulačné: 1   

Rozchody koľají

1 435 mm   

Poskytované služby

Informačná kancelária, Sociálne zariadenia, Ubytovanie v blízkosti,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Telgárt leží na trati ŽSR č. 173 Červená Skala - Margecany. Do GVD 1994 / 1995 mala názov Švermovo.
Poloha budovy: vpravo, v smere od Červenej Skaly

Železničná stanica Telgárt leží v km 87,098 jednokoľajnej trate Margecany – Banská Bystrica.

Je stanicou : nesamostatnou - pridelenou k ŽST Dobšinská Ľadová Jaskyňa zmiešanou - podľa povahy práce
medziľahlou - po prevádzkovej stránke.

Hlásnice, (hradlá), odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam:

Zastávka Vernár - leží v km 78,390 medzi stanicami Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Telgárt. Pridelená je železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Zastávka je neobsadená.
Zastávka Telgárt penzión - leží v km 85,424 medzi stanicami Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Telgárt. Pridelená je železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Zastávka je neobsadená, elektricky osvetlená a má vyvýšené nástupište dlhé 60 m.

Nástupištia

Vyvýšené nástupište medzi koľajou číslo 1 - 2 je dlhé 180 m a medzi koľajou 2 - 4 je dlhé 135 m.
Staničenie začiatku nástupíšť – kilometer 87.000. Staničenie konca nástupíšť – kilometer 87.080
Prechody pre cestujúcich a prechody pre vozíky sú v úrovni koľají oproti dopravnej kancelárie v koľaji číslo 4,2.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

V železničnej stanici Telgárt je zabezpečovacie zariadenie 2. kategórie (TEST 10) so svetelnými vchodovými návestidlami, ručne stavanými výhybkami s reléovými závislosťami s použitím elektromagnetických zámok. Odchodové návestidlá sú svetelné pre každú dopravnú koľaj samostatné. Všetky hlavné návestidlá sú závislé na polohe výhybiek.

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

V medzistaničnom úseku Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Telgárt je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonický spôsob dorozumievania) obojsmerné. V medzistaničnom úseku Telgárt – Červená Skala je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonický spôsob dorozumievania) obojsmerné.

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Skladiská:
Jedno skladisko sa nachádza na vyvýšenej rampe vedľa 4 koľaje.

Rampy:
V stanici je jedna otvorená bočná rampa. Dĺžka rampy je 60 m o celkovej ploche 300 m2. Rampa je umiestnená vedľa koľaje číslo 4. Prístup k rampe je z miestnej komunikácie.

Manipulačné priestory:

V železničnej stanici sa nachádzajú manipulačné priestory vedľa koľají číslo 4, ktoré slúžia pre nakládku a vykládku vozňových zásielok. Priestranstvo je spevnené, prístup je z miestnej komunikácie.

Obec Telgárt vznikla v prvej polovici 14. storočia pri prameni Hrona, na ceste spájajúcej Gemer a Spiš. Prvá písomná zmienka o obci Telgárt sa našla v Jágerskej kapitule a je z roku 1326, kde sa hovorí, že usadlosť založil Šoltýs Mikuláš, syn Ladislava Kuna zo Spiša. Pôvodná osada bola známa pod menom Tiergarten, čo v preklade znamená obora, alebo poľovnícky revír, pretože už od r. 1288 zalesnené územie rozprestierajúce sa od Muráňa na východ bolo rezervované ako poľovnícky revír uhorských kráľov. Často ho so svojou družinou v15.storočí navštevoval kráľ Matej Korvín, o čom svedčia mnohé legendy spojené s Telgártom a Kráľovou hoľou. Starý Telgárt nebol založený na mieste dnešnej obce, ale 5 km na východ, čo dokazujú aj chotárne názvy npr. „starý cintorín“, „starý hostinec“ a ďalšie. Kedy a prečo zanikla, alebo bola stará osada opustená nevieme presne určiť, ale predpokladá sa, že to mohlo byť v dôsledku nejakej živelnej pohromy, alebo útoku. Bývalí obyvatelia začali potom budovať nové usadlosti v priestore dnešnej obce pri sútoku riek Zubrovica a Hron. V 14. a 15. storočí prešla obcou banícka, poľnohospodárska a valašská kolonizácia a podľa daňových a urbárskych záznamov obec už patrila pod muránske panstvo, pozdejšie do Gemerskomalohontskej župy.

Obyvatelia Telgártu sa zaoberali chovom oviec, dobytka, drevovýrobou a povozníctvom. Rozvojom železiarskeho priemyslu na Horehronskom Gemeri rodinami Koháriovcov a pozdejšie Coburgovcov v 18. a 19. storočí sa zmenil aj život v Telgárte, obyvatelia si našli viac pracovných príležitosti. Počas panstva Istvana Koháryho obec prijala gréckokatolícke vierovyznanie a v roku 1784 prispel František Koháry na stavbu nového kostola.

V rokoch 1921 až 1934 sa vykonávali prípravné práce a budovanie železnice smerom na Margecany, v obci v tom čase žilo okolo 5 000 obyvateľov ( z toho 3 200 robotníkov a technikov z celého Československa). V tomto období bol do obce zavedený elektrický prúd a telegraf, bol postavený obecný vodovod, vybudovali sa obecné cesty a začalo sa zo stavbou školy. Veľmi čulo sa začal rozvíjať aj šport(najmä futbal a lyžovanie) a kultúra ( knižnica, splok Matice slovenskej, Národopisný spolok).

V druhej svetovej vojne počas Slovenského národného povstania sa pri Telgárte odohrali najväčšie a najúspešnejšie boje medzi Nemcami a Slovenskou armádou spolu s partizánmi. Pri týchto bojoch bola dňa 5.9.1944 obec vypálená, zhorelo 263 domov, a jej obnova bola uskutočnená až v 50-tych rokoch.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.

Galéria objektu