Slanec - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Koľaje v objekte

Dopravné: 5    Manipulačné: 1    Odstavné: 1    Ostatné: 1   

Rozchody koľají

1 435 mm   

Elektrifikácia

3 kV =   

Poskytované služby

Predaj cestovných lístkov,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Slanec leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR č.190 Košice - Čierna nad Tisou. Cez žst Slanec prechádza aj širokorozchodná jednokoľajná elektrifikovaná trať z Maťoviec do Hanisky pri Košiciach.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Košíc

Najväčším ťahákom Slanca je jeho hrad. Popis:

Charakteristika Zrúcaniny hradu postavené na kužeľovitom kopci nad obcou Slanec sú typické predovšetkým zachovanou okrúhlou hradnou vežou, ktorá dáva hradnej siluete jasný obrys. Obec Slanec leží na úbočí Slanských hôr, 23 km na juhovýchod od Košíc.
História
O najstarších dejinách Slaneckého hradu nie sú k dispozícii bezpečné písomné zmienky. Pôvodné hradisko dal údajne postaviť už v roku 1220 jeden z potomkov Abovcov. Prvé historické zmienky o Slaneckom hrade sú z konca 13. storočia a to z roku 1281, kedy už stál kamenný hrad s okrúhlou hradnou vežou. Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta sa r. 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky. Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víťazstvom kráľa. Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v držbe. Po vymretí Arpádovcov vládla na hrade rodina Drugethovcov, ktorá prišla s Karolom Róbertom z Talianska. Tá vlastnila hrad od r.1330 celé dve storočia. V prvej polovici 15 storočia bol hrad aj s obcou vypálený. Neskôr hrad prešiel do majetku rodiny Ladislava Losonczyho, ktorý ho koncom 15. storočia  (po odchode bratríckych vojsk z východného Slovenska) opravil. Roku 1601 sa stali vlastníkmi hradu Forgáchovci. Tí dali hrad opevniť. Za rákocziovsko-thökölyovských povstaní hrad viackrát zmenil svojho majiteľa  a bol značne poškodený. Roku 1678 ho obsadilo vojsko Thökölyho, po roku ho však späť dobyli cisárske vojská. Keď sa Juraj Rákoczi II. dostal k moci, dal hrad podpáliť. Odvtedy hrad pustol. Ešte do roku 1937 boli v ešte aj dodnes najzachovalejšej časti hradu – v hradnej veži zvanej „Nebojsa“ zariadené tri izby, vyzdobené umeleckými pamiatkami, obrazmi majiteľov hradu a pod. Počas druhej svetovej vojny však pri prechode frontu boli tieto pamiatky zčasti zničené a rozkradnuté.      
Hrad v roku 1640 Hrad aj s predhradím Hrad v roku 1878 Zrúcanina hradu
 
Exteriér
V pôdoryse predstavuje stavba hradu jednoduchý obdlžnikový útvar, ktorý je na severozápadnej strane lichobežníkovite zúžený. Voľba hradného typu bola predurčená prírodným prostredím, kedy stačilo upraviť plató kužeľovitého kopca, aby sa stal nedobytným. Jedine na severnej strane, odkiaľ vedie k hradu prístupová cesta, bolo urobené zemné opevnenie s priekopou, ktorej zvyšky sú aj v súčasnosti viditeľné. Prvotnou stavbou bola obytná, trojpodlažná veža s obrannou ochodzou. Po prestavbe bola veža vyvýšená o ďaľšie dve podlažia. Najvyššie z nich malo obrannú galériu, spočívajúcu na mohutných kamenných krakorcoch. Postupnou prestavbou a dostavbou nadobúda hrad charakter paláca, ktorý mal v prízemí kaplnku. Zachované profilové okno so stĺpikmi a listovým dekorom na pätkách je zo začiatku 14. storočia. Neďaleko hlavnej veže boli pristavaná veľká kruhovitá veža, ktorá mala krakorcovú galériu v rovnakej výške, ako bola palácová galéria. Jej zvyšky sú dobre zachované do súčasnosti. Komplex bol opevnený 140 cm hrubým múrom. V 15 storočí bol bol hrad rozšírený severozápadným smerom na okraj vrcholnej plošiny. Do zúženého cípu návršia bola vsadená bašta, strážiaca prístup k hradu. Vstupná gotická brána bola chránená padacím mostom.  Pri bašte bola v skale vysekaná 10 metrov hlboká kruhová cisterna, obmurovaná masívnymi kvádrami.
 
Súčasný stav
Hradnú siuetu najcharakteristickejšie vytvára veža Nebojsa. Na hrade stojí do výšky 4 podlaží oblá útočištná veža. Prvé podlažie, do ktorého sa dá pohodlne vstúpiť po kamennej plošine má ešte strop, ostatné podlažia majú poškodenú drevenú konštrukciu medzipodlaží. Hore na veži je pozostatok strechy. Vedľa veže je múr gotického paláca, ktorý má zachovalé gotické okno kaplnky a krásne gotické nosníky klenby. Pred vežou je obranné predhradie s cisternou a preborenými pivnicami.     
Celkový pohľad Palác zvonku Nádvorie hradu Hospodárska budova Pivničné priestory
    
Prístup
ŽSR, SAD Slanec. Hrad sa nachádza na severnom okraji obce Slanec - na malom, ostro čnejúcom kuželovitom kopci Slanských vrchov. Hradné zrúcaniny tvoria dominantu blízkeho okolia. Na hrad sa vystupuje priamo z centra obce hradnou alejou, v ktorej sú pozostatky kaštieľa a parku s mohutnými dubmi a bukmi. Lesopark začína tesne nad rodinnými domami, ktoré sa tiahnu až po úpätie hradného kopca. Lesoparkom smerom k zrúcaninám hradu vedie niekoľko vyšiapaných chodníkov, ktoré umožňujú výstup k hradu zo západnej a severnej strany. Výstup je strmý, ale krátky cca 15 min. 
 
Okolie
Z hradu je veľmi pekný výhľad na južnú stranu Slanských Vrchov – Marockú hoľu, Malý a Veľký Milič. V ich údolí leží takmer na hraniciach s Maďarskom jazero Izra, v minulosti intenzívne rekreačne využívané vodné centrum.
Blízke hrady : Cez Slanec prechádza jedna z ciest, ktoré vedú k najvýchodnejšie položenému hradu SR – Veľkému Kamencu (Kevešd).

Zdroj : www.pamiatky.net/

Cestovné lístky

JPG
JPG
308 kB
5.4.2009

Mapy a nákresy

JPG
JPG
86 kB
5.4.2009

Galéria objektu