ŽSR 500: Maťovce - ŠRT - Haniska pri Košiciach

Rozchod
1 520 mm
Správca
Železnice Slovenskej republiky
  • Základné informácie
  • Objekty
  • Dokumenty
  • Články
  • Diskusia (archív)

Širokorozchodná trať Maťovce - Haniska pri Košiciach

 Dlhodobá zmluva o vzájomnej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom stanovovala tak vysoký objem dovozu sovietskej železnej rudy, že kapacitné možnosti prekladiska v Čiernej nad Tisou boli čoskoro vyčerpané. Problémy tu vznikali predovšetkým počas zimných mesiacov, keď bolo treba rudu nákladne rozmrazovať v rozmrazovacích tuneloch. Úplne neúnosnou sa situácia stala po dobudovaní Východoslovenských železiarní v Košiciach.

 Roku 1963 predložil preto Štátny ústav dopravného projektovania (SUDOP) šesť variantov riešenia výstavby širokorozchodnej trate z Užhorodu do Košíc. O výslednom variante rozhodli politické orgány napriek niektorým výhradám odborníkov.

 Stavbe bol priradený prvoradý význam. V rozpore s vtedy platnými predpismi bola spracovaná len zjednodušená dokumentácia, ktorá bola na úrovni projektu I. stupňa (zadávací projekt, prehĺbená štúdia). Rozpočet bol spracovaný s použitím technicko-hospodárskych ukazovateľov a na základe odborných odhadov. Táto dokumentácia bola schválená 31.5.1964, pričom so zemnými prácami začali už 16.3.1964.

 Investorom výstavby širokorozchodnej trate boli Východná dráha ČSD v Bratislave, generálnym projektantom SUDOP a generálnym dodávateľom Železničné staviteľstvo Bratislava. Priamymi dodávateľmi stavebných prác boli podniky rezortu stavebníctva a dopravy (Chemkostav, n.p. Humenné, Inžinierske stavby, n.p. Košice, Váhostav, n.p. Žilina a Železničné staviteľstvo Bratislava).

 Širokorozchodná trať prechádza na Slovensko pri Maťovciach. Ďalej pokračuje takmer súbežne s normálnerozchodnou traťou Veľké Kapušany - Bánovce n. Ondavou - Trebišov a kalšanskou spojkou sa pripája k trase dvojkoľajnej železnice Čierna n. Tisou - Michaľany - Košice.

 Trať s dĺžkou 88,051 km bola budovaná podľa sovietských noriem ako trať druhej kategórie s oblúkmi o minimálnom polomere 400 m pre rýchlosť 80 km/h. Pláň zemného telesa malo šírku 6,5 m, násypy boli sypané so svahmi sklonu 1:1,5 až 1:5 v závislosti na vlastnosti zemín. V mnohých miestach boli zhotovené kamenné rebrá a trativody. Železničný zvršok na celej trati bol z koľajníc tvaru T na predpätých betónovych podvaloch s minimálnou hrúbkou štrku pod podvalom 25 cm, štrkové lôžko malo šírku 3,2O m.

 Roku 1964 pracovalo na stavbe priemerne 32 rýpadiel, 53 buldozérov, 5 rýhovačov, 36 zhutňovačov, 5 nakladačov a 122 nákladnych automobilov. Na stavbu boli dodané tiež ťažké sovietske mechanizmy - žeriavy, baranidlá a zhutňovače. Pri montáži a kladení železničného zvršku sa používal sovietsky traktorový ukladač koľajových polí PB 2 a štrkovací stroj TDG.

 V zárezoch sa odťažilo asi 1,2 mil. m3, do násypov bolo uložených 3,5 mil. m3 zeminy. Na sanačné vrstvy sa spotrebovalo O,5 mil. m3 štrkopiesku. Na trase bolo postavených 58 rúrových a 17 rámových priepustov svetlosti 2 m, vybudovali sa 2 podchody svetlosti 4 m a 6 veľkých železničných mostov s objemom 16 000 m3 prefabrikovaného betónu a 8 000 m3 monolitického betónu. Súčasťou investície bolo 6 staničných budov, 10 výhybkárskych stanovíšť, 8 objektov pre ubytovanie a stravovanie pracovníkov, rušňové stanice pre širokorozchodné rušne a opravovňa vozňov.

 Pracovná prevádzka na stavbe bola otvorená 5.11.1965, skúšobná prevádzka však až 1.5.1966.

Km TTP
Km KCP
Objekt
Typ
0,000
 
Št.hranica
2,382
 
ŽST
10,456
 
Výhybňa
21,329
 
Výhybňa
36,443
 
Výhybňa
42,105
 
Vlečka
53,532
 
Výhybňa
65,700
 
Výhybňa
77,808
 
Výhybňa

Ostatné prílohy

PDF
PDF
180 kB
3.7.2009
PDF
PDF
128 kB
16.12.2009
PDF
PDF
130 kB
14.5.2010

Ľutujeme, k tejto trati neboli nájdené žiadne diskusné príspevky.