Rodinný výlet do Bulharska k Čiernemu moru vlakom

28.12.2019 8:00 Bc. Daniel Tóth Zdroj: redakčná pošta

Rodinný výlet do Bulharska k Čiernemu moru vlakom

Toto napodiv nie je žiadna reportáž, tým nadpisom sa začínal list, ktorý jeho autor poslal na adresu oboch našich národných dopravcov, teda Železničnej spoločnosti Slovensko a Českých dráh. A jeho kópiu aj mojej maličkosti. Téma ma zaujala do tej miery, že som začal s Bc. Danielom Tóthom komunikovať s myšlienkou jeho list zverejniť, pre tento účel doplnený o malú galériu ilustračných dovolenkových, teda nie so zámerom publikovania urobených (to na úvod zdôrazňujem) fotografií. (-zz-)

Dobrý deň.

Dovoľte mi, aby som sa s vami podelil o náš cestovateľský zážitok vlakmi k Čiernemu moru v Bulharsku zo Štúrova do Varny (Burgasu) a z Burgasu domov s mojou manželkou a štvorročným synom.

Je celkom možné, že sme jediná rodina, ktorá sa na výlet k moru do Bulharska vybrala vlakom, hoci to ešte pred pár rokmi nebolo nič výnimočné aj vďaka takmer vždy vypredaným sezónnym priamym lôžkovým vlakom Nesebar.

Pokiaľ by išlo o mňa samotného, bol by som celkom spokojný. Sám som prežil v stane 6 mesiacov v Anglicku, ešte ako študent som stopom pochodil takmer celú Európu, stopom som bol aj v Iráne, aj v Anglicku, v decembri som stanoval na Shetlandských ostrovoch atď. Takisto som strávil viac dní a nocí v diaľkových vlakoch bývalého ZSSR. Ale keď už človek cestuje s vlastnou rodinou, veci vníma aj z hľadiska bežných “menej dobrodružných” ľudí. Odlahčene by sa dalo povedať, že cestovať s rodinou s deťmi k moru do Bulharska v roku 2019 vlakom to asi nie je pre normálnych ľudí, hlavne v mene ktorých teraz píšem. Počas cesty ma napadlo, že ešte aj na začiatku 20. storočia by sme sa asi dostali do cieľa jednoduchšie (i keď isto dlhšie).


13.7.2019 - Začíname: Budapešť Keleti © Daniel Tóth

Napriek ťažkostiam a nepohodliu to moja manželka a náš malý syn znášali veľmi dobre a počas cesty sme si často robili z cesty vtipy, no aj napriek tomu som sa neubránil hnevu, že prečo naše železnice (a dotknuté partnerské železnice - ČD, MÁV, CFR, BDŽ) robia akokeby všetko preto, aby tú cestu sťažili čo najviac - akoby to bolo tak, že stredná Európa je úplne mimo dopravnej dráhy na juhovýchodný Balkán, akoby nikdy žiadne spojenie neexistovalo, akoby žiadny záujem zo strany verejnosti cestovať do tohto regiónu vlakom neexistoval - žiadny priamy vozeň aspoň z Budapešti, či Bukurešti do Burgasu, alebo aspoň do Varny. Nič.

Naše putovanie začalo v Štúrove a za cieľ sme si určili Varnu, kde sme mali stráviť jeden deň prehliadkou mesta. Zo Štúrova sme išli 17:20 s EC279 do Budapest-Nyugati. Vlak z Budapešti do Bukurešti ale samozrejme odchádzal z Keleti, takže sme sa s celou batožinou museli presúvať s MHD na Keleti a to čo najrýchlejšie, keďže vlak do Bukurešti odchádzal o 19:10. Za ideálnych podmienok sme potom na druhý deň mali v Bukurešti stihnúť INT461 z Bucuresti Nord do Ruse a z Ruse do Varny (R9623) s prích. 20:08. Tu uznávam svoju chybu a omyl: mali sme zo Štúrova ísť skorším vlakom, a taktiež prehliadol som, že EC od Štúrova okrem Euronight, vchádzajú na Nyugati a nie Keleti ako predtým. Takto, aj s vzhľadom na meškanie EC279 (13.7.2019), sme NT473 Ister s odch. 19:10 z Keleti do Bucuresti Nord ani s vypätím všetkých síl nestihli. Keďže sme cestovali na lístky FIP, čakali sme teda na ďaľší vlak do Bukurešti NT347 Dacia s odch. 23:10. Do Bukurešti sme prišli na druhý deň okolo 17:00, samozrejme umorený, cestujúc len na sedadlách, keďže lôžka boli už dávno vypredané.


15.7.2019 - Vlak Ruse - Horna Orechovica © Daniel Tóth

Takto sme namiesto Varny museli stráviť noc v Bukurešti. Zaplatené rezervácie za ubytovanie vo Varne prepadli bez náhrady. V Bukurešti som strávil 1 semester mojich vysokoškolských štúdií, takže som si tu sám v meste trošku pospomínal, kým manželka s malým spali v najlacnejšom možnom hoteli.

Kedže nasledujúci večer sme už mali byť ubytovaný v Sozopole, museli sme sa sústrediť na to, aby sme to na druhý deň do večera stihli. Keďže z Bukurešti chodí do Ruse len INT461 o 12:40, a takto by nebola žiadna šanca Sozopol stihnúť, museli sme ráno vstať o 3:30 a s batožinami a malým chlapcom na krku peši (keďže MHD ešte o takom čase nepremáva a TAXI je v Bukurešti dosť drahý) ísť na Gara de Nord odkiaľ sme o 4:20 s R9351 do Videle a s R9341 z Videle dostali do Giurgiu. Tu sme sa taxíkom odviezli len po hraničný priechod na moste cez Dunaj do Bulharska, kde sme museli stopovať na žel. stanicu Ruse (keďže z Giurgiu na most to je 9km a z mosta na žel. stanicu Ruse ďaľších 9km a TAXI z Giurgiu až do Ruse by si účtoval vysokú cezhraničnú prirážku, keďže sa za most pre motorové vozidlá platí aj mýto). Takto, hoci stopovaním na moste pred hraničnou kontrolou, sme stihli vlak R40113 do Gornej Orjachovice, R40125 z G. Orjachovice do Dabova, a R3623 z Dabova konečne do Burgasu s príchodom o 19:40, odkiaľ sme už pekne stihli autobus do Sozopolu.

Len pripomeniem, že ak by sme aj NT473 o 19:10 z Budapešti stihli, je veľmi pravdepodobné, že INT461 z Bukurešti do Ruse s odch. 12:40 by sme aj tak nestihli, keďže NT473 má síce príchod 12:30, no pri tak dlhej trase je zázrak ak nemešká, a je veľmi otázne, či by ho INT461 čakal.


22.7.2019 - Zvláštna hranica s Tureckom v Rezove © Daniel Tóth

O niečo strastiplnejšia bola cesta domov. Nočný vlak Burgas - Sofia s R8626 (opäť na sedadlách - lôžka, ležadlá vypredané, ráno R7620 Sofia - Vidin, INT1090 Vidin - Craiova, 4 hodinové čakanie v Craiove na D1845 do Simerie, nočný prestup v Simerii o 1:49 do Budapesti s NT472 Ister (lôžka, ležadlá vypredané) , a ráno v Budapešti opäť prechod z Keleti na Nyugati s MHD, kde sme samozrejme zmeškali EC do Štúrova o 6 minút, takže sme sa zviezli pekným vlakom do Ostrihomu kde po nás prišiel môj otec autom.

Moja manželka mi povedala, že ZSSK by nám mala udeliť medaile, že sme to takto zvládli. Pripomínam, že aktívne ovladám rumunčinu aj bulharčinu na dobrej úrovni slovom aj písmom. Avšak pre bežného človeka je takáto cesta s rodinou nemožná, nepredstaviteľná. Pýtam sa, prečo sa to nedá zjednodušiť aspoň v letnej sezóne? Pretože nie je jedno, či človek strávi 24-30 hodín v jednom vlaku, v noci na lôžku, alebo aspoň ležadle, bez prestupov, alebo s piatimi-šiestimi prestupmi aj v noci, z toho ak čo i len jeden mešká, už može na cieľ v druhý deň zabudnúť. Takto sa nedá normálne cestovať. Viem o tom, že do troch rokov by mali byť v spolupráci s čínskym a ruským investorom kompletne obnovené hlavné trate v Srbsku v smere na Bulharsko a Macedónsko. Potom by to mohlo byť elegantnejšie, ale bez toho, že ČD, ZSSK, či MÁV nezavedú nejaký priamy vlak, to bude na prestupy zase len trápenie.


26.7.2019 - Nočné čakanie na prestup do Budapešti v Simerii © Daniel Tóth

Prosím vás, pouvažujte nad tým, že do budúcej sezóny zavediete aspoň nejaké priame vozne, alebo si zosúlaďte prestupy pre tých, ktorý chcú cestovať do Bulharska k moru. Veď pokiaľ viem, zrušený Nesebar bol vždy vypredaný.

Celkovo máme na cestovanie dobré a výnimočné spomienky, avšak ak sa nad tým človek zamyslí, je to už trocha veľa, aby bolo spojenie do Burgasu, také zložité a po odstavení Nesebaru bez kompromisnej náhrady. Pri trase Budapešť - Simeria - Craiova - Videle - Ruse - Varna by sa dal zaviesť vynikajúci a rýchli sezónny vlak do Varny, či Burgasu, ktorý by určite konkuroval autobusom.

Vopred ďakujem za odpoveď.

S pozdravom
Bc. Daniel Tóth

Úvodná snímka: 15.7.2019 - Dlhé čakanie v Dabove © Daniel Tóth

Galéria

Súvisiace odkazy