Ako som cestoval „Motorákom na Nededské dni“

31.8.2017 8:00 Ondrej Krajňák

Ako som cestoval „Motorákom na Nededské dni“

V sobotu 19.8.2017 sa konala aj tu propagovaná akcia, jazda historickými vozňami po „zrušenej“ trati číslo 134 zo Šale do Nededu na Nededské dni. Som fanúšikom železníc, ale previezť sa po všetkých tratiach na Slovensku nie je mojím cieľom, aj keď rád sa pozriem tam, kde som ešte nebol. Môj brat však má prejdené takmer všetky slovenské trate, len táto mu chýbala.

 

 

 

A tuším ešte nejaká lokálka mu chýba. Na jeho podnet som sa rozhodol, že sa tam teda pôjdem pozrieť. Vycestovali sme v piatok večer vlakom R 800 Poľana. V lôžkovom vozni sa nám cestovalo dosť nepohodlne. Jednak lôžkový vozeň pamätal možno Tondu Zápotockého a tiež aj preto, že južná trať z Košíc do Bratislavy je v žalostnom stave. Aj úseky, na ktorých je dovolená rýchlosť 100 km/hod., sú tak vytrepané, že v tej stovke to v takom starom vagóne riadne hádže. A po ležiačky to natriasanie a hádzanie cítiť ešte viac. Hluk cez koľajové styky, výhybky, hluk bŕzd. Nie že by sa to nedalo vydržať, ale už sme zvyknutí na lepší komfort. Nedávno som z Košíc smerom na západ odchádzal inak.


Vlak LE 1350 nás 4.8.2017 viezol z Košíc do Pardubíc © Ondrej Krajňák

Len päť dní pred tým som sa vrátil z týždňového putovania po Čechách. Tam bol aj na lokálkach iný komfort. Lepšie trate, lepšie vlaky. LEO Expressom pri rýchlosti 160 km/hod. som na upravených tratiach necítil, či ideme alebo vlak stojí. V tomto lôžkovom vozni, kým som došiel na WC, mal som poobíjané lakte. Inak lôžkový vozeň bol čistý, ale ten puch starých materiálov je cítiť. Ešte možno i sadze z parných rušňov sú v ňom zažraté. Ale aj to patrí k cestovaniu. Takéto skúsenosti sú tiež dobré. V Bratislave sme boli o pol šiestej ráno. Ešte bola tma. Prekvapilo nás počasie. Zvyknutí na horúčavy, ktoré u nás na východe panovali, sme museli odolávať dosť ostrému až nepríjemnému vetru. Bolo chladno.


Bratislava hl. stanica: 362.004-4 na čele vlaku R 800 „Poľana“ © Ondrej Krajňák

Vlakový rušeň 362.004-4 odstúpil a obehol súpravu na opačnú stranu. Vlak pokračuje do stanice Bratislava-Nové mesto. Obehnutie rušňa bolo teda celkom logické. Ale prečo na jeho miesto, teraz na koniec vlaku nastúpila gorila 350.016-2, to už mi jasné nie je. Ale je to zrejme len kvôli odstaveniu súpravy, nakoľko z cestujúcich neostal vo vlaku takmer nikto. Do Nového mesta dôjdu mestskou dopravou skôr ako za pol hodinu, kým sa vlak pohne. A kým tam dôjde, cestujúci sú už doma. Svetla bolo málo, fotiť sa ešte nedalo. Do Šale nám stačí ísť o desiatej vlakom R 835 Tekov. Čo budeme za ten čas robiť? Hlavná stanica nám už akosi nereže. Tak sme sa rozhodli, že pôjdeme do stanice Bratislava-Rača.


Bratislava hl. stanica: 193.004-4 na čele RJ 1032 © Ondrej Krajňák

Ráno je pekne osvetlená vychádzajúcim slnkom. Snáď sa nám tam podarí niečo zachytiť našimi objektívmi. O 6:00 hod. sme sa tam premiestnili osobným vlakom. Našu pozornosť tu hneď upútalo odstavené prasiatko. Slniečko bolo ešte nízko. O 6:10 hod. ešte nebola stanica dobre osvetlená. Až krátko pred siedmou sa nám predstavil už za slnečného svetla REX 1721 Bojnice, smerujúci do Prievidze. Ťahal ho rušeň 361.102-7. Krátko na to išiel z opačnej strany Os 3004 tvorený jednotkou 671.014-9. Ani nie o desať minút išiel za osobným vlakom RR 16702 s rušňom 362.005-1 na čele. Ten už je trochu v protisvetle. Potom sa za našimi chrbtami ozval veľmi dobre známy hlas bardotky.


Bratislava-Rača: 751.127-2 ťahá vozne naložené autami © Ondrej Krajňák

Upriamili sme pozornosť na rušeň 751.127-2, ktorý ťahal súpravu vozňov naložených autami. Prebehnúť na druhú stranu za koľaje, aby sme ho fotili z opačnej strany, lepšie osvetlenej slnkom, sme už nestihli. Keď tento vlak prešiel, zašli sme za koľajisko, kde stálo odstavené prasiatko 701.703-1. Odfotili sme si ho, a najbližším vlakom sme sa vrátili na hlavnú stanicu. Potom sme o 10:01 hod. vlakom R 835 Tekov odcestovali do Šale. Tu sme mali nejaký čas do príchodu mimoriadneho vlaku. Stála tu odstavená kolóna rôznych traťových strojov a koľajový žeriav s tranzistorom 742.643-0. Je to asi nehodový vlak. Mimoriadny vlak zložený z motorových vozňov M 262.004 a M 262.007 došiel do Šale o 11:10 hod.


Šaľa: Pripravujeme sa na odchod do Nededu © Ondrej Krajňák

Čakalo tu už dosť cestujúcich. O 11:30 hod. sme sa pohli smerom k Nededu. Trať 134 tu opisovať nebudem. Myslím, že tu o nej písané je a aj reportáže na tú tému tu už boli. Zastavovali sme vo všetkých staniciach a zastávkach. Najskôr to boli Diakovce, potom Tešedíkovo, Žihárec, Žihárec zastávka, Vlčany a Neded. V každej zastávke som sa snažil urobiť v rýchlosti aspoň aký taký záber, aby tí, ktorí tam neboli, videli, ako to tam vyzerá. Táto 19 kilometrová trať je rovinatá, vedie po poliach. Krajina nie je ničím zaujímavá. Žiadne lesy. Najvyšší „strom“ je tu kukurica. Iba v Tešedíkove sme videli z vlaku pekný rybník. Asi tam bola nejaká akcia, lebo tam stálo niekoľko áut a stánok s občerstvením.


Tešedíkovo: Nejaká akcia pri rybníku © Ondrej Krajňák

Na konečnej v Nedede vlak stál len asi dvanásť minút a išiel naspäť do Šale. Aj my sme sa týmto vlakom vrátili do Šale a tam sa pre nás táto akcia skončila. Vlak urobil ešte jednu jazdu do Nededu a späť, ale už bez našej prítomnosti. Ako sme si aj v Nedede všimli, len málo ľudí išlo do dediny na ich oslavy. Väčšina ostala na stanici pri vlaku a hneď sa vrátili späť do Šale, alebo do tých dedín v ktorých zastavoval vlak. V každej zastávke niekto nastúpil. Na niektorých miestach prišli ľudia z dediny len tak na stanicu pozrieť na to čudo. Veď tu už pár rokov vlaky nevideli. V Šali sme mali vyše hodiny času na náš vlak smerom na východ. Ja som sa prešiel do centra mesta.


Šaľa: Vystupujeme. V ceste nám stojí nákladný vlak © Ondrej Krajňák

Nádejal som sa, že bude otvorená nejaká trafika v ktorej by som kúpil pohľadnicu. Ale mal som smolu. Ešte aj v hoteli Centrál som sa bol pýtať. Mladá dáma na recepcii síce otvárala rôzne zásuvky pod pultom, ale hľadala márne. Pohľadnicu nenašla. Tak som sa vrátil na stanicu. To už začalo poprchávať. Aj keď po celý deň bolo slnečno, bolo pomerne dosť veterno a chladno. Pred príchodom nášho vlaku sme ešte aj niečo odfotili. Ale to už za mierneho mrholenia. Napríklad Os 4617 s princeznou 263.005-1 v retro nátere, ale i EC 277 Slovan z Prahy do Budapešti s rušňom 380.018-2 na čele. Náš R 839 Urpín ťahala laminátka 240.119-8. Do Zvolena sme prišli s meškaním asi desať minút. Tu sme mali vyše hodiny času na ďalší vlak do Košíc.


Zvolen: Os 5766 do Levíc © Ondrej Krajňák

V staničnej reštaurácii mali už záverečnú, tak sme boli na autobusovej stanici načerpať prevádzkové kvapaliny. V reštaurácii bola uzavretá akcia, tak sme museli posedieť vo fajčiarskej zadymenej časti. Ale vydržali sme. V Čechách už fajčenie v krčmách vyriešili. Na stanici som potom urobil ešte niekoľko záberov už takmer po tme. Náš vlak R 815 Slatina došiel do Zvolena pod číslom 841 s meškaním asi desať minút. Vymenia rušeň a do Košíc ide pod číslom R 815. Rušeň vymenili a stále stojíme. Už mi začalo lepiť. Po príchode do Košíc mám totiž len pol hodiny na prestup na posledný autobus. Nakoniec sme sa pohli a meškanie po Košice znížili na necelých desať minút. Mal som teda pohodlné prestupovanie a odchod autobusom domov.

Úvodná snímka: Krátko pred odchodom z Nededa do Šale © Ondrej Krajňák

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský

Galéria

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy