Modulári z klubu Praha-Bubny na Smíchove

3.5.2017 8:00 Ing. Marko Engler, PhD.

Modulári z klubu Praha-Bubny na Smíchove

V priestoroch žst. Praha-Smíchov sa 20. až 23. 4. 2017 konalo zaujímavé stretnutie železničných modelárov z klubu Praha-Bubny. Aj keď išlo o jedno zo stretnutí, pri ktorom je niekoľko dní prevádzkované modulové koľajisko (čo sa v posledných rokoch deje v rôznych kútoch Českej aj Slovenskej republiky už nie tak neobvykle), bolo niečím výnimočnejšie než tie ostatné.

To by som chcel touto krátkou reportážou pripomenúť.

 

 

Modulové koľajisko v modelovej veľkosti H0e, t. j. v mierke 1:87, predstavovalo zmenšeninu úzkorozchodnej železnice, ktorá by v skutočnosti mala rozchod 760, resp. 750 mm. Na tom by nebolo nič zvláštne – veď modelovaniu úzkorozchodných železníc sa dnes už venuje viacero klubov aj súkromných osôb. Väčšina modulových alebo aj modelových (domácich) koľajísk však býva vytvorená podľa vlastnej fantázie modelára (modelárov), niekedy podľa námetu konkrétnej železnice. Najmä pri modelovaní normálnerozchodných železníc vlastne veľa možností ani nie je. Ak chce modelár prevádzkovať na koľajisku napríklad dlhé nákladné vlaky (za „Sergejom“ aspoň 20 až 40 štvornápravových vozňov), tak by také koľajisko zabralo často nielen celú telocvičňu, aby vlak posledným vozňom neopúšťal jednu stanicu a rušňom už vchádzal do stanice druhej. O počte koľají v staniciach nehovoriac.

Pokiaľ je teda záujem postaviť model nejakej stanice v neskrátenej dĺžke, zvyčajne si modelár zvolí za predlohu niektorú stanicu bývalej miestnej železnice, ktoré mali menší počet koľají a boli kratšie. Následne sa musí zmieriť s tým, že ak tam chce mať „Sergeja“ alebo „Okuliarnika“, tak to bude pre „znalcov“ na prižmúrenie obidvoch očí (tým však nechcem nijako podceňovať nádherné modely, ktoré vznikajú v mierkach H0, prípadne TT a N, pretože aj tie v niektorých prípadoch verne dokumentujú mnohé železničné úseky a stanice normálneho rozchodu).


Stanica "Hůrky" © Marko Engler

Preto sú úzkorozchodné železnice vďačným námetom na model. Ich stanice mali len zriedkakedy viac ako 4 staničné koľaje a dĺžky staníc sa dajú tiež často dodržať v presnom prepočte podľa mierky. Dobre sa hodia aj malé polomery oblúkov. Vozidlá je možné použiť univerzálne – relatívne dlhé vlaky na úzkorozchodkách neboli (aj keď takých 10 párov oplenových vozňov s dlhými kmeňmi tiež malo svoju dĺžku). V súčasnosti prevažuje v obľube veľkosť H0e, ale sú aj prípady, že vznikajú modely v mierke 1:120 – napríklad Tatranskej elektrickej železnice (veľkosť TTm) alebo trate Ružomberok – Korytnica (veľkosť TTe), dĺžkovo však medzi stanicami samozrejme v skrátených vzdialenostiach.


A ešte jedno porovnanie so skutočnosťou, tentoraz v oblasti priecestia © Marko Engler

Výnimočnosť najmä oproti koľajiskách s normálnym rozchodom je ale daná niečím iným – muzeálnou hodnotou. Väčšina úzkorozchodných železníc bola v Československu zrušená do 60. až 70. rokov 20. storočia. Z toho vyplýva, že model niektorej úzkorozchodnej stanice (časti trate) postavený presne v mierke, je unikátnym 3D muzeálnym objektom zachytávajúcim niečo, čo už nie je.


Iný Ba/u 618 (aj keď rovnakého čísla) © Marko Engler

A to platí aj o vozidlách, ktoré na takýchto koľajiskách jazdia. Stačí si pozrieť fotografie v pripojenej galérii. Čo na tom, že keď sa stretne niekoľko modelárov, stretne sa aj niekoľko modelov jednej predlohy, zvyčajne z rôznej epochy. Aspoň je možné ukázať, ako sa vyvíjal náter alebo označovanie vozidiel.


Z/u 2029 a Z/u 2072 © Marko Engler

Preto sa možno v blízkej budúcnosti dočkáme, že z takýchto modelov vznikne organizovaná prehliadka, prípadne amatérsky dokumentárny film, v ktorých by sa dal predstaviť celý vývoj parku železničných úzkorozchodných vozidiel ČSD, dnes už prevažne v skutočnej veľkosti neexistujúcich. Funkčné modely totiž umožňujú aj zostavenie súprav zložených podľa skutočných predlôh, rovnako ako spôsob posunu a pod. Lahôdkou by bol prechod normálnerozchodného vozňa na úzkorozchodný podvalník.


Trojvozňová súprava čaká na dopravnú špičku, frekvenciu zatiaľ zvláda súprava v popredí © Marko Engler

Na vystavenom koľajisku, opisovanom v tejto reportáži, sa zišla pekná kolekcia úzkorozchodných vozidiel ČSD (z tratí Jindřichův Hradec – Obrataň/Nová Bystřice, Frýdlant v Čechách – Heřmanice, Ondrášov – Dvorce, Třemešná ve Slezsku – Osoblaha, Ružomberok – Korytnica), ale aj neverejných a iných železníc (napríklad malodráha Beroun – Koněprusy, Čiernohronská železnica). Niekoľko kúskov sa našlo aj zo zahraničných železníc najmä vďaka továrensky vyrábaným vozidlám (ROCO a pod.).


60. roky © Marko Engler

Koľajisko obohatila aj bohatá kolekcia modelov automobilov najmä z povojnovej epochy. Aj v nej je zachytený vývoj dopravných prostriedkov v Československu v rokoch 1945 až 1989.


M 21.004 © Marko Engler

K výstave ešte uvediem, že okrem koľajiska vo veľkosti H0e, sa v miestnosti nachádzalo aj koľajisko v mierke 1:17 na rozchode 45 mm. Tam už nie sú k dispozícii možnosti mierky H0e, čo do rozľahlosti modelovaných tratí, prednosťou sú však veľké modely koľajových vozidiel s možnosťou zobrazenia mnohých, niekedy aj funkčných alebo pohyblivých detailov. Prezentované boli najmä modely vozidiel Čiernohronskej železnice.


Vchádzanie do stanice "Hůrky" © Marko Engler

Na záver môžem popriať modelárom, nech sa ich zbierka modelov rozrastá, aby sme mohli časom obdivovať mnohé železničné vozidlá aspoň v modelovom stvárnení, keďže sa už mnoho exemplárov v skutočnej veľkosti dodnes nezachovalo.

Poznámka:

Upozorňujem na zhoršenú kvalitu fotografií v pripojenej galérii, ktoré vznikli neplánovane a pôvodne ani nie pre nejakú reportáž a verejnú prezentáciu. Dúfam však, že napriek tomu poskytnú aspoň čiastočný prehľad o spomínanej výstave a potešia tak nielen modelárov, ktorí sa akcie nezúčastnili.

Odkazy:

Galéria

Súvisiace odkazy