Stanica konskej železnice v Bratislave

Nie som si isty, ale mam pocit ze povodna budova konskej zeleznice v Trnave bola zburana okolo roku 1942 pri zdvojkolajnovani trate. Si pamatam dobovy novinovy clanok ktory o tom informoval, bohuzial som si nezapisal kde. Zaujimave bolo, ze uz vtedy sa ozyvali hlasy za uchovanie budovy, bohuzial marne.

07:18
Konska zeleznica Bratislava - Trnava - Sered (1840 - 1872); STV2 2006-08-15/13:13h: http://youtube.com/watch?v=i7i0-6oEa_k .

Takže ju prerobili, preto sa žiadna budova v trnave nepodobá na tú na známke ani na žiadnu inú.Už som si myslel že ju komanči zbúrali ako to robili z väčšinou takýchto objektou. Dík som o niečo múdrejší a kľudnejší

Moresby:
Ak sa nemylim, tak je to ta ista, ktora sa pouzivala (cca) do r. 1986 len bola pravdepodobne prerobena pocas prestavby trate na parnu prevadzku.
Pozri: http://www.zsr.sk/generate_page.php?page_id=277 .

Tak to vyzerá, že v Trnave sa jednalo o " prerábku na parostrojný prevoz ". T.z. že stan. budova zostala tá istá, ovšem muselo ísť o rekonštrukciu.
http://www.trnava.sk
27.9. 1840 začiatok „konespražnej“ premávky Sv. Jur - Bratislava
1.11. 1846 Trnava - Sereď
1.5. 1873 „parostrojný“ prevoz - Bratislava - Trnava
2.6. 1876 Trnava - Nové Mesto n. Váhom
1.9. 1876 Trnava - Sereď
7.12. 1897 Břeclav - Kúty - Trnava

Viem že to nesúvisí primo zo stanicou v BA ale neviete niekto náhodou kde bola stanica konskej železnice v Trnave?

http://www.bratislavskenoviny.sk/ (gub) - Stanica Prvej konskej železnice, ktorá bola neskôr pravzorom pre všetky staničné budovy v Uhorsku, znovu ožila, keď sa sem v posledný májový deň presťahovalo generálne riaditeľstvo poisťovne Generali.
Poisťovacia spoločnosť má budovu v prenájme od firmy Woodimex, ktorá ju kúpila v dražbe majetku pôvodného vlastníka a záchrancu tejto pamiatky - spoločnosti Hydrostav v konkurze. Keď sa na jeseň rokovalo o budúcnosti budovy, jeden zo spoločníkov firmy Woodimex, Róbert Šteffek, nás informoval, že budova má slúžiť podobne ako po prvej rekonštrukcii na administratívne účely, čo sa aj stalo. Súčasťou majetku boli aj dobové vyobrazenia stanice Koňky. Niektoré z týchto vzácnych pamiatok zdobia v súčasnosti vstupnú chodbu budovy, nie je však zatiaľ isté, či budú v budúcnosti i s celou zbierkou dostupné verejnosti. Pre tú je v súčasnosti dostupné prízemie stanice, kde je obchodné miesto poisťovne.
Zhodou okolností budovu odovzdali verejnosti na deň presne na 160. výročie prvej jazdy vlaku do Trnavy, samotná budova je však staršia o desať rokov, jej vznik sa datuje do roku 1836. O objekt mala záujem aj mestská časť Bratislava - Nové Mesto, ktorá ho má dokonca v erbe. Na jej kúpu vyčlenila dvanásť miliónov, čo však bolo málo, Woodimex za ňu dal 20,7 milióna korún.

http://www.bratislavskenoviny.sk/ , Štefan Holčík - V roku 1840 postavil Ignaz Loyola Feigler (1791-1847) za vonkajšou obrannou líniou mesta pri ceste vedúcej do Vajnor a ďalej na východ neobvyklú budovu. Na prvý pohľad pripomínala vidiecke šľachtické sídlo. Okolo nej sa však nerozprestieral park ani záhrady, ale len polia a lúky. Asi kilometer ďalej ležala usadlosť grófa Berchtolda s poschodovým palácom postaveným len o necelé desaťročie skôr (1832).
Medzi spomenutými novostavbami stála ešte jedna – oveľa staršia. Bola to rozlúčková kaplnka pri ceste na popravisko.
Novú budovu postavili na nároží pri križovatke dvoch ciest a zdôraznili ju vežou. Nádvorie za budovou s reprezentačným priečelím bolo po stranách zastavané pomocnými skladovými budovami a stajňami a prechádzala ním železničná trať - prvá v uhorskom kráľovstve. Vozňami, ktoré ťahali kone, sa mohli cestujúci z bývalého hlavného mesta kráľovstva od 27. septembra 1840 zaviezť do Svätého Jura, od 30. júna 1841 až do Pezinka. 1. júna 1846 už vlak dorazil do Trnavy, neskôr trať predĺžili až do Serede.
Objekt na nároží terajších ulíc Krížnej a Legionárskej bol prvou železničnou stanicou v celom Uhorsku. Konskú železnicu v roku 1873 nahradila parná. Prvá železničná stanica stratila pôvodný význam. Postupne sa stala prekladiskom a skladom tovarov, obytným a administratívnym objektom. V roku 1919 žili vo vagónoch pri jej už nepoužívaných nástupištiach v biede a o hlade celé rodiny pôvodných obyvateľov mesta, ktorí sa nechceli stať občanmi Československej republiky. Tu čakali na odsun do Maďarska, viacerí sa ho však nedožili. Stanica pustla. Medzi dvoma svetovými vojnami zbúrali jej vežu, ktorá bola pôvodne zrejme postavená ako pozorovateľňa, a z ktorej bolo možné dorozumievať sa optickými signálmi aj na väčšie vzdialenosti. Namiesto nej na strechu umiestnili železný „rebrík“, ktorý niesol desiatky drôtov telegrafnej a telefónnej siete.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia prevládol názor, že zničený objekt prvej stanice konskej železnice nemá ani historickú, ani architektonickú hodnotu a rozhodlo sa o jeho zbúraní. Na jeho mieste mali rozšíriť križovatku. Objekt už vyprázdnili a začala sa pripravovať jeho demolácia. Verejnosti sa však podarilo zámer zvrátiť a objekt bol čiastočne rekonštruovaný. Podľa historických záberov postavili aj vernú rekonštrukciu veže. Nepochopením zásad architektúry 19. storočia však trojuholníkové štíty budovy dostali nezmyselný tvar odlišný od Feiglerovho originálu.
Po desaťročí ďalšieho pustnutia je dnes historický pamiatkovo chránený objekt sídlom poisťovne. Bez ohľadu na jeho historický význam ho však ktosi dal ( so súhlasom pamiatkového orgánu???) natrieť farbami, aké na ňom doteraz nikdy neboli, a aké sa v 19. storočí ani nepoužívali. Ten, kto rozhodoval o jeho dnešnej farebnosti, sa zrejme inšpiroval českou architektúrou obdobia po prvej svetovej vojne. Vtedy sa pod vplyvom architekta Josefa Gočára a jeho pražskej Legiobanky (1923) rozšírilo používanie tmavočervenej a okrovočervenej farby na fasádach novostavieb. Tie sa slohovo od fasád Feiglerovej stanice konskej železnice značne odlišujú.
A tak má Bratislava ďalšiu raritu: pamiatkovo chránenú najstaršiu budovu železničnej stanice v Uhorsku, ktorá sa v deväťdesiatych rokoch stala dokonca erbovým znamením mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, pomaľovanú ako gýčovitú cirkusovú atrakciu či karikatúru slávnej pražskej banky. Pôvodná farba budovy bola sivobiela.

Na rozdiel od hlavneho mesta,kde uz konsky povoz skoncil v Topolcanoch sa cez leto premava tato "strela"

1.Smerovka je vyhodena....
2.Do zakruty plnou parou...

foto dnes:

Designer:
Naco to pises do (vsobecnej) Historie, ked vies (dufam), ze tato chalupka ma svoju samostatnu diskusiu / to je typicky priklad "stracania sa" informacii, ked nie su na svojom mieste. Je to to iste ako ked Jakub a ja nadavame na Zel.policiu v diskusii Navrh GVD 2006-7 ...
Nazov firmy obyvajucej budovu poznam - chodim oko nej takmer denne, ale zadarmo im reklamu ja robit nebudem.

1. http://www.vlaky.net/online/diskusia/tema.asp?lang=1&page=2&kat=5&id=13546&list=1

2. Dňa 25.05.2006 - Dnes som sa bol kuknúť akob sa pokračuje s reko budovy... na budove sú už umiestnené tri tabule (názov firmi + 2x lev), ktoré sú symbolom spol.GENERALI. Na budove je teraz pod lešením schované pravé krídlo budovy (stred a ľavé sú už hotové), čaká sa ešte na zadnú časť budovy.

3. Dňa 31.05.2006 sa po bratislavských uliciach "motala" historická električka ev. číslo 38 , tak som sa vybral v jej šlapajách a vzniklo celokom zaujímavé foto (škoda tých áut).

Pridávam aj spomínané ilustračné fotočky:
- Budova koňky dňa 25.05.2006
- Budova koňky s historickou šalinou č. 38 dňa 31.05.2006
© Designer

- dostala novu fasadu a sfarbenie zodpovedajucu novemu uzivatelovi - poistovni s okridlenym levom v logu, ktora si tu zriadila regionalne riaditelstvo.
Snad sa postara aj o to, aby ludstvo nezabudlo, co bolo jej prvym ucelom.

Na budove po mnohých obdobiach výslnia i úpadku je znovu vykonávaná rekonštrukcia exteriéru (snáď i interiéru) - stav: dnes 10:35 hod. - nemal som foťák .