Ružbašský tunel

Práce na výstavbe 453 m dlhého Ružbašského tunela sa začali v roku 1943. Tunel sa staval rakúskou modifikovanou sústavou až do prerušenia prác v dôsledku vojnových udalostí. V prácach sa pokračovalo až po skončení vojny, ale len do roku 1949. Vtedy bolo treba presunúť všetkých pracovníkov aj stroje na stavbu Trate družby. V tomto období už bol tunel takmer pred dokončením, bolo treba dokončiť len portál v smere od Podolínca a asi 50 m tunelovej rúry.
Stavbu tunela dokončili (?) pracovníci Železničného staviteľstva Bratislava v rokoch 1960-66. Pre stabilizáciu svahov v predzáreze portálu P2 po prvýkrát vo väčšom rozsahu sa uplatnili plošné kotvenia svahov. V tuneli bol položený zvršok tvaru T.
 
Železničná trať Podolínec - Plaveč pred portálom P2 vedie v 100 m dlhom a 10 m hlbokom záreze. Paralelne so železnicou nad zárezom vedie štátna cesta II. triedy č.541.

Predzárez tunela prechádza cez paleogénne vrstvy, ktoré sú do zárezu uklonené 20-30°. Podkopanie svahu zapríčinilo vznik planárneho zosuvu po priaznivo naklonených vrstevných plochách, lebo uhol pevnosti pozdĺž týchto vrstiev bol 21°.
Aby nenastal zosuv, svah musel byť zabezpečený betónovým zárubným múrom a 238 káblovými kotvami v šiestich radoch. Vytvorenie jednej kortvy bez vŕtania trvalo asi 28 pracovných hodín. Ako kotvený materiál boli použité sedempramenné laná priemeru 60 mm, dĺžky 12 až 15 m, ktoré sa osadzovali a kotvili v dolných častiach vrtov. Zakotvenie je zabezpečené úpravou koncov lán, ktoré sú rozpletené a úpravou dolných koncov vrtov (komôrkami). Po napnutí lana silou 100 Mp bol celý vrt zainjektovaný aktivovanou cementovou maltou. Kotvené dosky boli navzájom prepojené v súvislý pokryv svahu, čím zastavili jeho pohyb a zabezpečili predzárez železnice ako aj štátnu cestu.
Sanáciu urobilo v roku 1965 Stredisko predpätých konštrukcii n.p. Vojenské stavby - závod Brno.

autor Miroslav Kožuch