Bytča

Železničná stanica Bytča  leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR č. 120 Bratislava - Žilina. Budova stanice leží v katastri obce Hrabové.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Bratislavy

O meste

Chotár mesta sa rozkladá v troch geomorfologických celkoch. Prevažná časť leží v Bytčianskej kotline, ktorá je súčasťou Považského podolia. Kotlinu vypĺňa niva Váhu a jeho prítokov. Oblasti na ľavom brehu rieky Váh zasahujú do Súľovských vrchov. Západná časť chotára je na predhorí Javorníkov.
Prvá písomná zmienka o Bytči pochádza z roku 1234.Bytčianska kotlina však bola osídlená už v neskorej dobe kamennej, eneolite, mladšej dobe bronzovej, v halštatskej, laténskej a rímskej dobe. Archeologický výskum potvrdil okrem iného prítomnosť lovcov mamutov už v staršej dobe kamennej. Osídlenie kontinuitne pokračovalo i v predveľkomoravskom období. Územie patrilo do Nitrianskeho kniežatstva, resp. k ranofeudálnemu štátu Mojmírovcov. Pamiatky materiálnej kultúry svedčia o historickom osídlení aj v poveľkomoravskej dobe. Je pravdepodobné, že územie patrilo po páde Veľkej Moravy k vratislavskej diecéze a dŕžave Piastovcov. Od druhej polovice 11. stor. sa stalo trvalou súčasťou uhorského kráľovstva a z cirkevnej stránky nitrianskeho biskupstva. Toto zostalo majiteľom Bytče až do polovice 15. stor. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že po odchode Tatárov udelil Belo IV. nejaký majetok v Bytči bánovi Filipovi /Fyle/. Jedinú vážnu zmenu v držbe Bytče znamenali roky 1300 - 1321, keď sa majetkov nitrianskeho biskupstva a značnej časti Považia zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Ako zemepánske mestečko podliehala majiteľom Bytčianskeho panstva. Zložitejšie boli vlastnícke vzťahy v 15. stor. a v prvej polovici 16. stor. Vo vlastníctve Bytče sa vystriedalo niekoľko feudálnych pánov, podľa toho, kto nadobudol prevahu, alebo kto sa dostal do milosti alebo nemilosti u panovníka. Tak sa Bytče postupne zmocnili Ján Podmanický, Peter Kostka a Rafael Podmanický. Nárok na mesto mali však aj jeho legitímni majitelia Imrefiovci. V r. 1563 získal za 17000 zlatých do tretej generácie hrad Hričov a značne poškodený starý zámok v Bytči spolu s panstvom a mestom František Thurzo. Thurzovci užívali Bytču až do r. 1627. Za ich éry sa Bytča stala centrom kultúry a vzdelania.
Thurzovci boli jedným z najmocnejších feudálnych rodov v Uhorsku a Juraj Thurzo , uhorský palatín, mal svoje sídlo v Bytči. Thurzovci postavili zámok, ktorý patrí medzi klenoty renesančného staviteľstva na Slovensku. Bol vybudovaný na gotických základoch vodného hradu staviteľom Jánom Kiliánom z Talianska. Medzi skvosty areálu Bytčianskeho zámku patrí aj Sobášny palác z roku 1601. V súčasnosti je zámok sídlom štátneho archívu. Sú tu uložené cenné dokumenty, z ktorých napríklad najstarší pochádza z roku 1263. Medzi unikáty archívu patrí tiež rozsudok na Jurajom Jánošíkom, listy Alžbety Báthoryovej a iné.
Druhým rodom popri Thurzovcoch, ktorý v dejinách Bytče hral v&yacu