Rakúsko - ÖBB

**Rakuska svetelne navestna sustava je vlastne prevzata z nocnych navesti mechanickych navestidiel**
Presne rovnako fungujú svetelné návestidlá v H/V (hauptsignal/vorsignal) sústave DBAG :)

V Nemecku je najväčší problém v tom, že majú vlastne 4 nezávislé návestné sústavy. Ale najnovší Ks (kombisignal) mi príde v niečom lepší než naša sústava. Napr. v tom, že obmedzenia rýchlosti sa riešia iba indikátormi s číslicou a nie pomaly/rýchlo blikajúcimi svetlami a prúžkami a bohvie čím všetkým.

O modrých svetlách pri posunovacích návestidlách sa hovorí v AT už dlhšie. Povodne sa uvažovalo o testovacej prevádzke na Klederingu , ale nakoniec budú v rámci ročnej skúšobnej prevádzky testované vo Wels Vbf.
Bude sa jednať o 16 ks zriaďovačiek ktoré sa na ročné obdobie začnú osádzať od 20.5..
Je to v rámci projektu ''bezpečný posun'' a určite na čo najskoršie osadenie mali vplyv nehody na Meidlingu , alebo v Nicklasdorfe.

Ja som ani nic nehladal. :) Len ktosi to pisal....

Cmelak, ja som nic nove neobjavil. Navestne sustavy CH, DE, AT sledujem uz nejaky ten rok.
Len som sa tu snazil vyviest kolegu z omylu.

Rakuska svetelne navestna sustava je vlastne prevzata z nocnych navesti mechanickych navestidiel a je doplnena o nieco dalsie. Cita sa uplne jednoducho. To, ze v Meidlingu je svetiel habakuk, je fakt. Ale aj u nas moze vo velkych staniciach dojst ku zamene navestidiel.

Navestne znaky OBB nie su vobec komplikovane a neprehladne, ovela horsie je to u DBAG.

Co viem, Svajciari a aj Nemci sa snazia zaviest jednoduchsie sustavy, ale urcite to este roky potrva, nez sa to uplne podari (pokial to dovtedy neprejde celkom na signalizaciu priamo vo vozidle).

Nestastne u OBB vsak je, ze zakaz posunu a posun povoleny sa signalizuje parom bielych svetiel, navestny znak je dany len polohou tych svetiel.

Pravdepodobne posledne nehody (napr. v Meidlingu) prispeli k tomu, aby sa zacala pouzivat modra farba pre posun.
(Doteraz ju nepouzivali.)

V com s kolegom suhlasim, navestidla pre el. prevadzku su siroko-daleko takmer jednotne a ak su aj odlisne, tak su tak rukolapne, ze ich pochopi kazdy fira aj bez studia miestnych predpisov.

Tam sa pisalo, ze v nemecky hovoriacich statoch je navestna sustava viac-menej jednotna, a teraz vidis, ze predsa nie. Inak existuje web strana, kde sa zbieraju navestne sustavy z celeho sveta a popisane su viac-menej po anglicky, avsak neviem posudit do akej miery detailne a do akej hlbky.

Ad: https://www.vlaky.net/diskusia/link/866329/

To skor som domotany z navestnej sustavy (skor sustav) DBAG.
A (hlavne kvoli jazykovej nesposobilosti) som uplne vedla z francuzskych, belgickych a luxemburskych nav. sustav.

(Tu by sa mi hodil anglicky ci nemecky preklad...)

ÖBB zavádzaju modru navest na navestidlach pre posun. Konecne zrejme prisli na to, ze lepsie mat namiesto vianocnych stromcekov jedno, ale farebne vyrazne odlisne svetlo na zakaz posunu.
(Hovoril dnes Matthä, general ÖBB).

Aj ked som pamatnik cias, ked okrem bobin na rychlikoch severom nasej republiky nic ine nejazdilo,
nedokazem pochopit filozofiu nastupnickych podnikov CSD. A ani ekonomiu dopravy....

Ked uz nic ine, tak 3-4 typy loko sa lahsie a lacnejsie udrzuju ako ta zbierka veteranov, ktore na Slovensku mame.

Apropos, co je to za podnik, ktory si ani nezabezpeci servis pre 2ks 381? Financovane z eurofondov.
Byt eurofondovym uradnikom, tak pozadujem po ZSSK vratenie penazi.

A ked sa pozriem na ekologiu (na to sa chyta dnes kde-kto), co je ekologicke na tom, ked sa 5 loko z cias ''anisanepamatam'' lopoti s nakladom na Oberstuben hore Turcom. To, co zvladnu dve moderne masiny splnajuce mnohe dnesne emisne normy.... Ktore v zime netreba pretacat, lebo ich mozno temperovat z normalnej elektrickej pripojky....

A vobec, pozastavuje sa dnes niekto nad tym, ze novy model telefonu stoji viac ako stary?
Ked mi vykape a treba ho nahradit, nemam sancu si kupit ani len rovnaky alebo za rovnaku cenu.
Riesi to niekto?
Loko nie je sice telefon, ale zeleznica tiez nie je Jozko Mrkvicka, ktory kope za telekom....

Nie neviem, odkiaľ by som vedel. Ale ty nám to iste vysvetlíš.

Vies trochu inak funguje organizacia zeleznicnej dopravy, ked chcu garantovat z kazdej stanice aspon kazdu druhu hodinu vlak v oboch smeroch ( niekde v spickach ten interval sa skrati na 10-20 minut) a inak ked zo stanice odidu denne 2-3 vlaky v kazdom smere.
Takisto je ina organizacia zel. dopravy ked operator disponuje 3-500 rovnakymi masinami ( vsetky su okolo 5 MW) a inak, ked oprator ma k dispozicii len desiatky masin a to este rozne.
V prvom pripade nic neostava, len to, ze v dennom obdobi kedy je menej pasazierov, jedna lokomotiva taha 1-2 vagony, v spicke naopak 5-6 a pod.

Co tak google translate?

Osobne už považujem tieto rušne za muzeálne exponáty, ktorým by sme už mali dať pokoj - svoje si už odrobili.
Ich neustála rekonštrukcia je dlhodobo neudržateľná.
Inak mi príde vtipné hovoriť o neviem akej enviro záťaži pre prírodu pri 5MW mašine ale 2MW v pohode necháme ''vytrápiť'' na R 6xx/RR 7xx
Btw. Vyššie MW nemusí nutne znamenať vyššiu spotrebu. Nehovoriac o vyššej efektivite či veciach ako rekuperácia.

Cmelak : mohl by být překlad ?

**vratme sa do doby spred 50 rokov**
Nezabudol si tam jedničku?
Keď na fíru pršalo, snežilo, fúkalo - to boli teprve tie staré zlaté časy :-D
------------
Joj, ale idem sa radšej sám zahrabať do zeme kým mi bude opäť vysvetlené aký som trol... (film)

Poruchovost novych masin a starych masin je asi vcelku rovnaka.
To, ze v masine plnej elektroniky sa neda podlozit rele kartonovym cestovnym listkom, aby sa obabrala nejaka porucha alebo ochrana, je holt dan doby.

Zahodme vsetky mobily (aj tak je to len poruchovuy klumprt), presadnime do starych skodoviek, vsak tam si aj amater vedel vsetko opravit, zahodme pocitace, vsak nam len nicia zdravie a vratme sa do doby spred 50 rokov.
Vtedy bola zeleznica ''Zeleznicou'', kam sa na to hrabe dnes.....

A k tym rekonstrukciam - Skoda zvladla reko na 363.5 s daleko vacsim uspechom ako Moric 361.

Stále nechápem, čo musí niekto dokola omielať ten nezmysel o 5MW mašine a 2 vagónoch. A teraz ako čo sa deje? Skrz to vyberú 2 TM z nej?

**Inak aj rekonstrukcie sa daju robit dobre a nova masina vyhovuje vsetkym narokom zeleznic.**
Či práve v tom nebude zakopaný pes...

Este drobny dodatok k tej moderne, co tak zboznujete. Cast clanku z FAZ jedneho rusnovodica s >30 rocnou praxou u nemeckych zeleznic.

Skuste sledovat temu a nevykrucajte myslienky druheho.
K tej rekonstrukcii sme sa dostali kvoli tomu, ze nie su teraz na trhu masiny a motoraky na mensie vykony a jednoduchsie na udrzbu a sluzbu, ktore by nase drahy potrebovali. Nikto by tu nezacal rekonstruovat 50-60 rocne stroje keby boli hotove a cenovo vhodne koncepcie. (Taka doba uz raz bola a vtedy aj Svajciari hromadne rekonstruovali stare matuzalemy.)
Kedze nie su, tak aj ÖBB musi tahat 2 vagony s 5 MW masinou v cene cez 1 mil € a nasadzovat velke desira a pod na lokalky, kde denne maju 100 cestujucich. Tendencia dnesneho priemyslu je vyrabat co najväcsie a najvykonnejsie vozidla, vybavene so spickovou elektronikou a systemami. Zial tieto potom nevyhovuju prave kvoli tym faktorom vsade, ked uz nie kvoli tomu, tak len kvoli cene.

Rakusania maju este jedinu vyhodu, ze takmer veskera elektrika na trakciu je z vodnych zdrojov a teda de facto nezatazuje klimu. Nemci napr taku vyhodu uz nemaju.
Inak aj rekonstrukcie sa daju robit dobre a nova masina vyhovuje vsetkym narokom zeleznic. A to 50-60 rocne zelezo co ostane z originalu urcite nie je horsie ako moderne - casto papundeklove riesenia. Zbytok zrekonstrovaneho stroja je uplne nova, takze neviem v com vidite problemy okrem toho, ze to robi niekto v TT ci MT a nie v Mnichove ci v Grazi.
Z mojej strany je to vsetko k tej teme.

Ešte stále nechápem ako môže niekto obhajovať rekonštrukciu rekonštrukcie 600 ročného peršingu či laminátky.
Mimochodom rovnaká vec sa deje aj pri nesmrteľných Bčkach - keď vidím už asi tretú rekonštrukciu toho istého vozňa...