Otázky + odpovede

Zdravím, vedel by mi niekto poradiť, či sa dá niekde na nete sledovať pohyb aj nákladných vlakov? Prípadne aspoň prejazd určitou stanicou (napr. Levice) ? Ďakujem

samkoh
ďakujem
kedysi dávno som to vedel, dalo sa dostať k abecednému zoznamu členov podľa prezývky a tak poslať poštu
budem skúšať, keď nie, ozvem sa na meil.
ďakujem

A. ak vieš jeho nick, v tom prípade vpravo hore po prihlásení klikneš na obálku a následne na možnosť nová správa, kde do políčka príjemca napíšeš jeho prezývku.
B. pokiaľ nevieš spamäti jeho nick, vieš sa naň prekliknúť:
1. z nejakého jeho článku, kliknutím na postavičku vedľa mena autora v úvode článku.
2. z nejakého jeho fotoblogu kliknutím na postavičku vedľa jeho nicku pod fotkami.
3. z nejakého jeho diskusného príspevku kliknutím na jeho prezývku naľavo od textu diskusného príspevku.
4. zo zoznamu prihlásených(dostaneš sa k nemu kliknutím na vetu v hornej lište práve prihlásených x používateľov) kliknutím na jeho prezývku.
Následne sa ti zobrazí jeho profil a klikneš na možnosť poslať poštu
C. Ak je to člen s nejakou významnou funkciou na tejto stránke, vpravo úplne dole máš preklik kontakty, na ktoré mu vieš poslať správu aj zo súkromného emailu.

ako nájdem adresu člena vlaky.net - chcem mu poslať cez vlaky.net správu. Ďakujem

Ďakujem pekne :)

Podľa mojich skúseností, ak sú obidve zhlavia v tom čase voľné, asi 12 minút.

Lebo ja akurat som pozeral pr. 16:25 a od. 16:38 a tam je viac času ale ako pozerám detailnejšie ano sú obraty zväčša 8 min to je jasné že by nestihol s 1 rušňom ale keby tam je jánošík by to možno stihol či?
Respektíve kolko času by potrebovali na obrat aby ušetrili jeden rušeň?

V MA je na obrat v aktuálnom grafikone 8 minut... Napríklad 6 25 príchod, 6 33 odchod... Takze bez dvoch mašín by vznikali meškania

Ahoj. Chodieva (neviem ako často) z Moraviec do Jelenca manipulák. Inak je to mŕtve.

Ahojte, mám menšiu otázku, aký minimálny čas je potrebný na obrat súpravy ? Keď BA-MA jazdí laminátka s vagónmi a laminátka nakonci keď v MA má 13 min na obrat. Je to málo keby majú obiehať súpravu (za ideálnych podmienok bez meškania)?
Predpokladám že iný čas na obrat bude mať taký panter ako klasická súprava (s 1 lokomotívou). Určite to záleží aj od stanice kde sa obrat vykonáva aj od typu vlaku Os/R. Ďakujem

Ahojte. Je na trati Zlaté Moravce - Dražovce nejaká reálna nákladná doprava prosím? V ZCP som našiel len ''Rušiace služobné ORTT a ORZV podľa potreby'', a to vôbec neviem čo je. Chodí tam teda niečo, či tá trať je úplne mŕtva?

dik za vycerpavajucu odpoved. :-)

Vďaka miloss za pomoc a vyčerpávajúce info. Popravde mi to príde celkom nelogické - ale čo už. Celý svet nie je v poriadku, tak u ZSSK to nebude inak :-). Ešte raz vďaka za pomoc a všetko dobré prajem.

Mikulík: ''slabá'' brzda má několik důvodů: §1 (vždycky se to tak dělalo), málo místa (spíš ve smyslu, že při použití brzdových jednotek - esa, peršinky, krysy,... - je kolo brzděno jen jednostranně, tj. s poloviční silou/výkonem oproti oboustrannému obrzdění), snaha šetřit kola lokomotivy (odstavit lokomotivu na výměnu obručí je dražší než odstavit vagon na totéž) a v neposlední řadě i obava o možné vyhřátí obručí.
Nicméně moderní lokomotivy (380, Traxxy, Vectrony) již mají brzdicí schopnosti dobré a mohou (i sólo jako Lv) jezdit 160 km/h.

Ještě dokončím příklad s určováním součinitele rot. hmot (ve čtvrtek jsem už nějak neměl čas to dopsat):
když teda máme redukované zrychlení 0,3 na sklonu 40 promile, kde by se mělo zrychlovat 0,4, tak to znamená, že ''tříčtvrtečnímu'' zrychlení odpovídá zdánlivá ''čtyřtřetinová'' hmotnost, teda součinitel rot. hmot je 1,33.

Polana R 800 ma 2 lozka standardne č. 380 (KE - BA - Praha) a č. 8 (KE -BA) a tretie posilové lozko č. 9 (KE - BA), ktoré ide v dňoch 1/2, 2/3 a 7/11. Lôžko 380 a 8 je z Polany R 800 na EC 282 Slovenska strela prepajane v Novych Zamkoch. EC Slovenska strela zacina a konci az v NZ, nie v BA. Ložko č. 9., ktoré ide 3x do týždňa je v NZ pripojene na R 870 Zámčan NZ - BA, aj s voznami na sedenie z Polany.

lozko č. 380: Košice 22:46, Nové Zámky 4:26 – 4:52, Bratislava hl.st. 6:03 - 6:06, Praha hl.n. 10:37 vlakom R 800/ EC 282
lozko č. 8: Košice 22:46, Nové Zámky 4:26 – 4:52, Bratislava hl.st. 6:03 vlakom R 800/ EC 282
lozko č. 9: Košice 22:46, Nové Zámky 4:26 – 5:59, Bratislava hl.st. 7:08 vlakom R 800/ 870


Opačne na R 801 Polana chodia už len 2 ložka po celý čas a tiež su z EC 383 Slovenska strela prepajane v NZ

lozko č. 380: Praha hl.n. 17:22, Bratislava hl.st. 21:54 – 22:04, Nové Zámky 23:09 – 23:40, Košice 6:44 vlakom EC 283/ R 801
lozko č. 8: Bratislava hl.st. 22:04, Nové Zámky 23:09 – 23:40, Košice 6:44 vlakom EC 283/ R 801

V BA je možné nastupit do lozka č. 380 po príchode vlaku EC 283 z Prahy, a do lozka č. 8 až po jeho pripojení k vlaku EC 283 v BA.

Zdravím mietnych znalcov a dovolím si položiť dotaz - poprosiť o info k ložkovému vozni rýchliku Poľana. Plánujem cestu z Ba do Košíc a chcem využiť tento ložkový vozeň ako už 3 x v minulosti. Teraz som ale zistil, že rýchlik Poľana už nechodí z Bratislavy ale až z Nových Zámkov. Podľa radenia vlakov je ale ložkový vozeň Bratisklava - Košice radený na Eurocity Slovenská strela. To znamená, že tento ložkový vozeň sa pripája v Bratislave a potom niekde prepojí? To sa tam čaká na pripojenie? Ak je to tak tak ten vozeň už čaká v Bratislave? Je možné do tohto ložkového vozňa nastúpiť až ked sa pripojí na ten EC vlak alebo už čaká niekde na nástupišti??
Veľmi ďakujem za info - či radu ako je to vlastne. V minulosti som normálne bez problémov nastúpil s dostatočným predstihom v Ba a vlak išiel bez nejakých prepojovaní až do Prešova.

Kurier: Dovolím si zareagovať, aj keď je to pomerne starý psíspevok.

Norma záťaže pre jednotlivé úseky je uvedená v záťažových tabuľkách tzw. ''Belastungstafeln''. Sú dostupné verejne na https://infrastruktur.oebb.at/regelwerke/normen/show_content/48?parentId=6804

Tabuľky sú zoradené podľa tratí. Každá trať má 5 mieste číslo, kde prvé 3 číslice sú číslo trate a posledné dve rozlišujú úseky danej trate. Čísla tratí sa dajú nájsť na mape:
https://infrastruktur.oebb.at/de/geschaeftspartner/schienennetz/dokumente-und-daten/netzkarten/karte-oebb-netz.pdf

Napríklad Bludenz - St. Anton am Arlberg je na trati 101, pričom úsek Innsbruck - Lindau je 10105. Nájdeme si 10105, a máme k dispozícii na stiahnutie Belastungstafeln pre úsek Bludenz - St. Anton. Tie, ktorých názov začína písmenom ''G'', sú pre nákladnú dopravu (Güterzug), tie s pásmenom ''R'' sú pre regionálne vlaky os. dopravy (Regionalzug) a tie s písmenom ''S'' pre vlaky diaľkovej dopravy (Schnellzug). Ďalej sa líšia stanovenou rýchlosťou.

Pre náš príklad si otvoríme ''S19'', teda záťažovú tabuľku pre rýchliky s Vmax 160 kmh. Otvorí sa súbor s viacerými tabuľkami. Tieto tabuľky sa líšia hodnotou zrýchlenia daného vlaku. Nájdeme si poslednú tabuľku (teda tabuľku s najmenším zrýchlením, ale stále na Vmax 160) a pre HDV 1116 odčítame hodnotu 550 t :-) Treba si dať ale pozor a odčítať hodnotu správny smer jazdy.

Ak by sme si otvorili tabuľku S22 (pre rýchliky s Vmax 120), tak zistíme, že pre úsek Bludenz - St. Anton je tiež hodnota 550 t, nakoľko v úsekoch so rozhodným stúpaním sa aj tak rýchlejšie nejazdí...

A tolerancia nad normu je v Rakúsku 5% :-)

Nefunguje https://www.zsr.sk/ . Žeby hackerský útok ?
Aj ZSSK mala problém, čo ale medzitým riešili.

nejaké novinky o tých stadleroch co maju dodat tento rok?

**Asi nepočítali s tým, že by mašiny mali bežne jazdiť samotné. ** Aj to, ale najväčším problémom býva nedostaok miesta. Priestor medzi kolesami sa v snahe o čo najväčší výkon obsadzuje čo najväčším trakčným motorom. Preto sa čsto využíva tkz. disková brzda, kedy brzdové čeľuste pôsobia priamo na to prispôsobený disk kolesa:
https://www.ghh-bonatrans.com/pcs/pcs_produkty/pcs-wheelset-1.jpg
Zdroj foto:
https://www.ghh-bonatrans.com/cs/vyrobky-a-sluzby/dvojkoli/