Lesná železnica Michalovce - Remetské Hámre

História lesnej železnice v Remetských Hámroch.

Práce v lese už v minulosti boli priestorove veľmi rozptýlené. Ešte do druhej svetovej vojny bola na území CHKO Vihorlat pomerne riedka sieť lesných ciest. Vyťažené drevo sa z porastov približovalo gravitačne alebo pomocou ťažných zvierat a odvážalo sa na vozoch po známych furmanských cestách. Furmanské cesty boli čiastočne spevnené úzke lesné cesty, ktoré nenarúšali charakter krajiny a nevyžadovali výrub širšieho prieseku v lesných porastoch. Zvýšená požiadavka na drevnú hmotu zvyšovala nároky aj na jej dopravu. Starý spôsob dopravy pomocou koňských záprahov tejto požiadavke už nestačil.
V roku 1906 postavili v doline Okny nad Remetskými Hámrami vtedajší majitelia lesov "železničku" s drevenými koľajnicami. Vozíky na dopravu dreva tahali konské záprahy. V roku 1924 postavili úzkokol'ajovú železničku s rozchodom 760 mm. Prvá trasa úzkokoľajky viedla z lesného úseku Múr popod Vihorlat cez Porubu a Jovsu do Michaloviec. Po železničke dopravovali drevo, vypálené uhlie a železiarske výrobky. Železnička bola využívaná aj na dopravu miestnej šľachty a inteligencie, ktorá podnikala výlety do lesov Vihorlatu. V roku 1939 postavili novú trasu železnice ktorá viedla z Morského oka cez Remetské Hámre do Nižnej Rybnice. Prázdne vagóny na dopravu guľatiny, rovnaného dreva ako aj vagón na dopravu lesných robotníkov smerom hore ťahala lokomotíva poháňaná parou. Neskôr parná lokomotíva bola nahradená lokomotívou na dieselový pohon. Naložené vagóny smerom dole sa pohybovali vlastnou energiou. Počas celej trasy boli vagóny mechanicky brzdené stálou obsluhou. Na trati bolo niekoľko výhybiek a nákladných rámp.
Na dopravu v nepravidelných intervaloch bola používaná aj lesná "drezina". Hlavným rušňovodičom tzv. "mašinistom" na trase Remetské Hámre - Morské oko bol Anton Kudelas.

Na informačnej tabuli o lesnej železničke v súvislosti s históriou obce nebolo napísané nič. Škoda.

Včera to v Remetských Hámroch vyzeralo takto:

MilanPa:
Prepáčte, ale to čo ste zažili, či nebodaj videli, boli posledné mesiace slávy mojej úzkokoľajky. Časť telesa trate Michalovce-Remetské Hámre bola zrušená medzi prvými, a tak preto ste sa mohli previesť iba z dediny na MOrské oko.
Okrem iného, ak ste si pozreli dobre ten pamätník a ak teda viete o tejto úzkokoľajke tak veľa, tak Vám malo hneď napadnúť, že to nie je originál, lež replika. Totiž iba dolná časť je pôvodná a na nej jasne vidieť, že nie je odtiaľ, ale z úzkokoľajky Hlivištia. Veď tá haraburda, ktorú má na sebe sa na originál podobá iba ak tak z 30m.

ad lubochlast:
Dávno som tu nebola, a tak sa ospravedlňujem, áno časť trate bola vojenská, počas druhej svetovej vojny ju totiž zabrali Nemci, aby sa takto dostali z Michaloviec so svojou technikou do hôr, no vďaka Nemcom si užili aj rušne vzrúšo, keď po nich partizáni jedného dňa spustili na MOrskom oku peknú dávnku. Ani jeden Nemec neostal nažive, a ani rušeň nebol na tom najlepšie. Ale príbehov z tejto doby je veľa....

Hladaju sa spolupracovnici na tvorbu anglickeho zborniku o lesnych zelezniciach na Slovensku.


ak máte staré fotky a informácie, ktory by ste nám mohli predat ozvite sa
- ak viete pisat dobre po anglicky vitame aj cele clanky k tej, ktorej zeleznici

Ozvite sa na moju adresu.

Dakujeme v mene Czech and Slovak Railway Group

http://www.geocities.com/csrailgr/

V tomto tématu je to trochu Off-Topic, ale v Hronci byla situace o dost zajímavější, než se běžně v literatuře uvádí. Spojovací trať mezi železárnami v Hronci a v Podbrezové (tedy nejstarší železnice v Hronci) byla zrušena už za první republiky. Potom už jezdily i vlaky železáren peáží po trati LŽ mezi Hroncem a Chvatimechem (a dál po vlastní spojce Chvatimech - Piesok). Mám dokonce dojem, že tu spojku na Piesok využívala i LŽ a to by byla zase opačná peáž, kdy vlaky LŽ jezdily po trati železáren (podobně jako svého času jezdily z Hronce do Podbrezové na překladiště). Kromě toho z trati LŽ asi odbočovaly i nějaké železárenské vlečky v oblasti mezi Hroncem a Chvatimechem. Prostě situace úzkých železnic v té oblasti byla hodně propletená a zatím ani není historicky zpracovaná. Myslím, že někdy v té době se mohl v železárnách změnit rozchod z 750 na 760.

zmar:
V Hronci boli svojho casu sucasne 3 rozchody - 750, 760, 1435 mm ...

MAV 2819/1912

ad: zmar

Pôsobisko je samozrejme so širšieho pohľadu to isté. Kedže tie údaje o MÁVke som ziťoval pred takmer 10 rokmi, už si presne nepamätám, prečo som to takto rozdelil. Pravdepodobne to súvisí s premenovaním lesnej železnice.

MAV 2819/1912

ad.: lubochlast

Vďaka za opravu.
Podľahol som tvrdeniu niektorých ľudí a torzo MÁvky v Nitre som nikdy nevidel.

V přehledu působení loko 2819/1912 mi nějak není jasné, jak se liší působiště Hronec od následující položky ČHLD ? Nejedná se náhodou v obou případech o lesní železnici vycházející z Hronce ?

ad: Palči Kotol na krížkovi je z kraussu.

Prezrel som si toto fórum a vidím, že problematika MÁVky 2819/1912 je pomerne často prevetrávaná.
Takže toto som o nej zistil ja:

Smolník 1912 – 1917
Prešov (Solivar) 1917 – 1920
Smolník 1920 – 1921
Hronec 1921 – 1922
ČHLD 1922 – 1951
Spišská Nová Ves 1951 – 1955
Remetské Hámre 1955 – 1970
ČHZ 1970 – 1985
Agro Nitra 1985 –
Rám a kotol použitý pre U35.901 Križko.

Poznámky:
1., nie je mi nejasné obdobie 1931 – 1936 keď mal byť, podľa niektorých zdrojov, v Banskej Bystrici, ale kde?
2., Od roku 1931 bol označovaný ako U 34.903.

V januari som bol v Česku a zastavil som sa v Mladejove pozriet toho OTTA.
Majitel tam nebol,že patri nejakem panovi z Brna.
Tak som odfotil.

MilanPa:
Neviem sice ake obdobie existencie tejto trate je v Tvojej pamati, ale urcite nie cele. Trat do Michaloviec viedla. (Ked Tvoje tvrdenie uvidi Zuzanka, tak ju asi rozhodi od jedu).
Na tejto zeleznici (ako aj na inych) sa rozsah trati menil, kedze bola stavana ako drevarska, t.j. na zvoz vyrubaneho dreva, ciastocne ako rekreacna pre miestnych "mocnych".

Milan máš pravdu v tom, že v rokoch ktoré opisuješ bola trať len z RH na oko. Ale keď si pozrieš staršie mapy a dokumenty (tak o 50. rokov staršie tak sa dopracuješ k obrovskému množstvu dalších tratí
skús:
http://rail.sk/arp/slovakia/zelmapsk.htm

Ahoj,
jen kvůli tomuto tématu jsem se zaregistroval na vlaky.net. Jsem totiž pamětník, jenže mi tenkrát bylo 8 let, když jsem tam naposledy byl... V Remetských Hámrech se narodil můj otec a jezdívali jsme tam k babičce na prázdniny. Asi to už zaznělo, ale pro upřesnení a shrnutí: trať nevedla do Michaloviec. Z Michalovců jsme museli do Hamrů autobusem. Trať vedla z Remetských Hamrů na Morské oko (byly na ní i nějaké odbočky) a sloužila jako lesní železnice pro přepravu dřeva. I když se nám někdy podařilo lesní dělníky ukecat, a ti nás svezli na Morské oko, odkud jsme pak podniklai výlety na malý nebo velký Sninský kameň. Pamauji si ji jako trať s výhradně parním provozem, takže ta diesslová lokomotiva na pomníčku je asi oprabvdu zavlečená z jiné trati. Možná tam jezdila ten poslední rok před zrušením, to už nevím. Byl to asi rok 1972 nebo 73, kdy jsem tam byl naposledy, a kdy už místo kolejí vedla na Morské oko silnice a z traťe zbyly jen náspy a mosty bez kolejí... pak se rodičové rozvedli a přestali jsme tam jezdit :-( A bohužel nemám ani žádné fotky.
Podle popisu Jiřího Junka v příloze časopisu Express ČD je tam od loňska naučná stezka s informačními tabulemi.
Milan

ad: Dmamf
Zuzanka minulý rok posielala fotku Otta. Fotené v mladejove. V podstate len pojazd a kotol. Ja ti môžem poslať fotky aj z mladejova aj z štiavničky a na www.pospichal.net/lokstatistik je aj fotka z r.hámrov.
p.s. Opýtaj sa chlapcov zo zbyšovského múzea, kde dali Otta. Najskôr ho majú už u seba v mpž.

K mašinke ktorá jazdila tu, (OTTO) Krauss - Linz vie mi niekto povedat niečo blišie?

ad:zuzanka a všetci čo niečo o tejto dráhe vedia
Počul som že niekedy okolo 1937 dráha michalovce bola prevádzkovaná aj ako vojenská. Ešte jedna vojenská bola v snine. Vojenský sklad kkHB vo Vrútkach a jeden útvar bol plánovaný v Trnave ale po založení presunutý do Pardubíc.