Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR
Tá budova slúži skutočne ako sklad, vlastne sklady. Na jej konci je ešte jedna rampa, podstatne menšia, možno povedať rampička. Po nej sa dá pohodlne prejsť na roh budovy odvrátenom od koľají, kde na stene vidieť oznamovaciu tabuľku k čomu sa tu dá dostať (samozrejme, v predajnom čase). Ďalšie oznamy nekomentujem, z textu je jasné o čo ide.

Inak vie mi niekto vysvetliť rozdielnosť trás a názvov koridorov v ČR a SR, tj. 1.český koridor ide z ŐBB - Bžeclav - ČT - Praha - Dešín - DB a vôbec zmienky o našom 6.koridore, kt. ide súbežne s 1.českým koridorom, alebo 3.český koridor ide na Čadcu a z Čadce do ČR nejde nejde žiadny slovenský koridor, prečo????
ad Jakub:
Celá ta situace se jeví jako momentálně i výhledově nešťastné rozhodnutí. Za prvé proto, že kupodivu nastal konsenzus mezi ekologickými aktivisty, dopravními odborníky a zejména představiteli dotčených krajů či zemí a obcí v tom, že výstavba koridoru má zásadní důležitost pro rozvoj regionu po obou stranách hranice. Byl to patrně první případ v našich zemích, kdy v současnosti zcela jednoznačně dostala přednost výstavba spojení železničního před silničním. Tento konsenzus nemusí do budoucna vytrvat. Za druhé z toho důvodu, že se tak zmešká ustálení tras mezinárodních zejména nákladních vlaků po úplné liberalizaci využívání evropské železniční sítě, dopravci si najdou jiné spojení sever - jih a SŽDC i region tak pravděpodobně přijdou o své šance těžit z existence koridoru.
Teraz bol v Udalostech CT 1 prispevok, ze planovana vystavba koridoru z Prahy cez Ceske Budejovice do Rakuska sa odklada o 6 rokov (povodne sa malo jazdit po novom uz o 5 rokov), ako inak kvoli nedostatku financii. Taktiez Rakusania menia plany, uz nebudu stavat dvojkolajnu trat za Horniho Dvoriste do Linza, ale len jedno a max. rychlost znizia na 120 km/h.
Keby to niekto chcel vidiet, da sa to pozriet v archive CT.
Oddálení termínu dokončení modernizace obou koridorů o šest let s sebou totiž přinese i zvýšení nákladů, a to až o pětinu na celkových 118 miliard Kč. (...)
Pokud jde o samotnou modernizaci třetího a čtvrtého koridoru, jsou momentálně všechny projekty ve stadiu příprav. Již letos by se mělo začít stavět mezi Stránčicemi a Prahou-Hostivaří na trase čtvrtého koridoru. Na třetím koridoru se chystá jako první stavba úseku Plzeň – Stříbro. V letech 2004 až 2006 by na tyto účely mělo z evropských fondů jít asi šest miliard Kč. Investor modernizace koridorů, Správa železniční dopravní cesty (SŽDC), počítá s dalšími úvěry a půjčkami, protože na pomoc státu se prý příliš spoléhat nelze. „Uměli bychom stavět rychleji, ale vše záleží na penězích,“ upozornil ředitel SŽDC Jan Komárek. Podle jeho názoru je důležité, aby oprava koridorů proběhla co nejdříve, protože jinak hrozí to, že mezinárodní vlaky začnou jezdit přes Rakousko. Za možné řešení považuje Jan Komárek úvěry negarantované státem. „Počítá se také s prostředky krajů a obcí,“ dodal. Například město Plzeň se údajně bude podílet na úseku Plzeň-Skvrňany-Křimice 140 miliony Kč. (Dopravní noviny 16/2005, zvýraznění: Zbyněk)
Ad Kaxno : Nehnevám sa, je to v poriadku. Čo sa týka tej varianty, čo som navrhoval, myslel som ponechať pôvodné rozvetvenie stanice. Ale tranzitné vlaky, myslím prechodiace bez zastavenia, viesť v pokračovaní trať. koľají. Pracoval som v st. kde to bolo takto riešené. Vlaky ktoré prechodili išli po trať. koľaji bez obmedzenia rýchlosti a mimo staničných koľají. Na oboch koncoch stanice boli odbočné výhybky, aj s odvratom, odkial viedli odbočné koľaje do stanice. Vlaky sme mohli púšťať odbočkou 40km/h po stan. koľajách , alebo 100 km/h po traťovej koľaji mimo stan. koľají, pričom sa nerušil posun, ani zamestnancov v stan. koľajach.
ad A-jeto : mam 20 a je pravda ze o takou rychlosťou akou sa stavalo kedysi sa to dnes uz ani dat nebude, to je nemyslitelne, ked len jednu vyhybku montuju 2 dni .... ved mame aj mizernu produktivitu prace, ked idem do ba, cez rozostavany koridor polka robotnikov posedava a pofajcieva dakde v tieni :-) , takze si musime nejakych tych 10 rocikov pockat, kym sa to sem nedostane ... :-), a navyse stava doprastav, a tam su ludia ktorym je kazdy den na viac dobry :-) ked ich nikto nekontroluje, tak to aj tak vyzera, ako s dialnicami :-(
ad rn_mc ... ci ako to bolo, :-) nemyslim ze tvoj navrhovany variant je realny, bo od vyustenia mostu az po obluk pri bille, ma byt trat priama, a nejake s-icka si nikto nemoze dovolit, a nieje ani priestor, bo by sa museli zrusit zoradovacie kolaje, a nejake domky, a dalej ty si spominal aj variant 2, mimo mesto, tak to ti nikto nezaplati, a bola by to hlupost ...
ad ufo: no, vlaky v tn vsetky stat nemusia, ale ide tu aj o zvysenie prejazdovej rychlosti nakladynch vlakov na 120, a iccka su do tn nerentabilne, ja sam co som z tn, aj ked nimi pravidelne cestujem by som ich nechal tak ako su, pripadne zaviedol expresy ako to bolo pred tym .... mal som aj presen prepocty, co mi dal znamy zo zssk, ake maju straty na jeden vlak, ale ak to najdem dam k dispozícii ....
a inak ja si myslim ze variant 1 pomoze, bo zeleznicny most co mame v TN teraz je jedna hrôza, pocut to az na juh ked tade ide vlak ... a celkovo, to pomoze aj doprave, a mesto ziska pozemky na dalsi rozvoj nabrezia, a ked uz EU plati, tak preco nie variant 1 ked moze byt ??? :-) a to kupalisko bolo aj tak na figu, bolo male na Trencin ... a dufam ze sa spravi aj nieco so stanicou, bo to je nieco strasne, tolko vsetko odo mna ...
kaxno
-----
Neviem kolko mas rokov,ale ja som zazil osobne,ked armada robila kolajisko.
Treia kolaj bola rano vytrhana a vecer z T.Teplej, som nanu vchadzal plnou dovolenou rychlostou.
Taka bola realita vtedy,dnes sa to urcite opakovat nebude.
To som presvedceny...
LEN TAKA MALA POZNAMOCKA !!!
Čo sa týka Trenčína, už som sa zmienil,že pre riešenie prechodovej koľaje v tejto stanici by bolo najrozumnejšie vytvoriť obchádzkovú koľaj okolo samotnej stanice, ktorá by bola prechodná tou plánovanou traťovou rýchlosťou a zároveň by neohrozovala cestujúcich na nástupištiach. Pokiaľ viem bolo by to aj riešenie pre ostatnú tranzitnú dopravu, ktorá by nezaťažovala samotnú stanicu.
Budovy stavadiel sú opustené a aj tu majú sprejeri-frajeri svoj raj, taký menší.
1. Stavadlo na račianskom zhlaví
2. Stavadlo na pezinskom zhlaví