Dopravná politika Slovenskej republiky
Už veľa dní diskutujeme o perspektívach železničnej dopravy na Slovensku na stránkach MÁV. Dovolil som si založiť novú tému, preto, aby sme sa mohli sústrediť na podstatné - akú máme predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať o 10 - 15 rokov.
Na úvod pár poznámok. O budúcnosti železníc na Slovensku predovšetkým rozhodne:
Či vo vedení slovenských železničných spoločností budú mať manažmenty víziu, čo chcú dosiahnuť, či budú mať predstavu, aké by mali byť slovenské železnice v horizonte 10 - 15 rokov. Či sa nájde dostatok osobností, ktoré dokážu silou argumentov získavať podporu odborných i politických kruhov, podnikateľov ale aj verejnosti. Či sa nájde politická strana, ktorá bude mať vo svojom programe reálnu podporu modernizácie a rozvoja železníc, aby dosiahli európsku úroveň. Či sa myslenie manažmentov bude uberať v negatívnej rovine obmedzovania osobnej dopravy alebo v rovine pozitívneho myslenia a expanzie. Či Slovensko, bude mať záujem o železnicu a ak áno, o akú železnicu. V neposlednom rade rozhodne aj postoj železničiarov na všetkých postoch. Aj tento web vytvára určitú mienku o železnici. Denne ho čítajú stovky ľudí.
Akú máte predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať v rokoch 2010 - 2020?
Podradené diskusné témy
Všetko má svoje pre a proti.
Ak má dopravca istotu, že o svoju zmluvu nemusí súťažiť, ale stačí mu udržať dovtedajšiu (ne)kvalitu, vedie ho to podľa môjho názoru k pohodlnosti a trochu aj skostnatenosti v tom, čo mu objednávateľ výslovne neprikáže vylepšiť. Na druhej strane tam je však istota, že aspoň ten štandard by mal zostať a odpadajú napr. problémy s náležitosťami, ktoré si každý dopravca rieši sám(zázemie na odstavovanie vozidiel, odbavovací systém, administratívny personál...).
Ak sa dopravca súťaží, má podľa mňa väčšiu motiváciu, často až nutnosť zlepšovať sa a inovovať; na druhej strane však zvyknú nastávať komplikácie pri výmene dopravcov-odhliadnuc od Arrivy v BASK napr. vozovňa nového martinského DP, výmena dopravných kariet v NR... a okrem toho samozrejme niekedy staý dopravca ku koncu zmluvy ide na zotrvačnosť.
Ale netvrdím, že mám 100% správne názory, rád si o nich podiskutujem :)
https://ct24.ceskatelevize.cz/regiony/3387798-plzensky-kraj-chce-od-ceskych-drah-pokutu-za-nedodrzeni-komfortu-cestovani
Takéto niečo je u nás asi nonsens :(
v elektrifikačných prácach v smere na
Banskobystrický kraj (prioritne v úseku
Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou a výhľadovo v úsekoch Moldava nad
Bodvou – Fiľakovo a Fiľakovo – Zvolen).....**
Miro79, čo Ďalej sa pýtaš? Nič. Koľko takýchto výhľadových plánov už bolo. Veľa ajajáj.
Bude sa rušiť. Albánsko, náš vzor!
1.región trate 11X, 13x, 120 po Piešťany, 140 po Topoľčany/Chynorany, 150 po Levice
2. región trate. 120 NMV-PB-(ZA), 12X, 14X, 180 po Hrádok, 170 po Štubňu a po BB, 181...
3. región trate 150 od Levíc do ZV, 16X po Plešivec, Horehronie po Telgárt + Tisovec z oboch strán
4. Od Štrby na východ, od Plešivca na východ
Začnem relatívne nedávnou históriou, pôvodne bolo na trati vedených 10 párov osobných vlakov. K 2. februáru 2003 bola, rozhodnutím ministerstva dopravy SR, osobná doprava na trati zastaven, po ohlasoch nespokojných obyvateľov bola osobná doprava obnovená k 15. júnu 2003 v obmedzenom rozsahu 4 páry vlakov a tento stav pretrval do dnešných dní. Čo sa týka obsadenosti vlakov bola aj po redukcii na slušnej úrovni. Vlaky tvorila väčšinou súprava motorový + prívesný vozeň. Od roku 2010 začali byť na trať nasadzované vtedy nové motorové jednotky typu 813/913. Vďaka nim začalo vlaky využívať omnoho viac ľudí. Potom však koncom roka 2015 boli tieto motorové jednotky presunuté do iných častí Slovenska a na vlaky boli nasadené motorové vozne 812 zo začiatku aj s prívesným vozňom od cca polky roka 2016 prestali jazdiť prívesné vozne aj napriek sťažnostiam ľudí, to malo za následok úbytok cestujúcich. Potom sa situácia ako tak stabilizovala až do konca roka 2019 kedy bol vo vlakoch aj napriek petícii železničiarov a nesúhlasu cestujúcich zrušený sprevádzajúci personál (vlakvedúci), ktorí najmä zabezpečovali predaj cestovných lístkov, od vtedy vo vlakoch platí takzvaný samoobslužný výpravný systém. To znamenalo ďalší odliv cestujúcich z týchto vlakov. Od decembra 2020 je na trati do denného obehu nasadzované jediné vozidlo a väčšina vlakov nemá prípoje k rýchlikom a od rýchlikov v Šuranoch. Všetky tieto opatrenia dopravcu ZSSK zavedené aj napriek nesúhlasu Nitrianskeho samosprávneho kraja a starostov a obyvateľov priľahlých obcí mali za následok rapídny pokles cestujúcich v týchto vlakoch. Nepomáha ani tomu nasadzované vozidlo motorový vozeň 812, v súčasnosti je tu nasadzovaný jediný klimatizovaný vozeň tohto typu avšak klimatizácia nie je funkčná, v týchto horúčavách je v interiéri vozňov aj tých ostatných neklimatizovaných minimálne 40° C. Všetky pripomienky od NSK alebo cestujúcej verejnosti a prevádzkových zamestnancov, či už o úpravu GVD alebo o zlepšenie kultúry cestovania sú zo strany kompetentných v ZSSK pravidelne zamietané. A pritom ľudia by tie vlaky radi využívali ale sú z nich vyháňaní.
Čo sa týka šalianskeho variantu, myslím, že by relácia bola zaujímavá aj ako nedotovaná pre súkromného prepravcu.
To, že pritom vzniknú aj nejaké problémy sa dá očakávať, len je dôležité ich eliminovať. Vozovňa v MT nie je extra vážny problém a je to len dočasné (tak to tvrdia). Dopravné karty v NR sú v súčasnosti takmer zbytočné, lebo za rovnakých cenových podmienok sa dá platiť aj bankomatovou kartou. Čo je dôležité v týchto dvoch prípadoch je to, že ako SAD ZA aj Arriva NR podpísali dopredu s novými dopravcami dohodu o tom, že u nich všetci vodiči ku koncu poskytovanej služby končia a tým pádom môžu prejsť k novému dopravcovi. Toto SL BA neurobilo a stále si ponechalo určitý počet vodičov aj keď nemajú kde jazdiť.