Stavba kolajiska a modulov - rady, tipy, triky
Tu môžete písať svoje otázky ohľadom stavby koľajiska, modulov, rady, nápady, ....
to marky:
Nuz, co sa tyka mierky - tam je to velmi tazke. Kazda mierka ma svoje pre a proti. Najrozsirenejsie su snad HO, TT a N. Su aj mensie ako Z, aj vacsie ko OO, G, I, ... ale tie su urcene pre fajnsmekrov na zbierku alebo pre zahradne zaleznice.
HO - ja som HO pozitiv. Vyhodou tychto modelov je to, ze prakticky kazdy vyrobca na svete robi tuto mierku. Takze je tu z coho vyberat. A obsac sa stane, ze nie je problem najst aj dost "nasich" modelov - Tillig (byvaly Sachsen) robi kompletnu seriu Y voznov (okrem restauracneho) a to ako CD, CSD aj ZSR (aj ked ZSR len obcas a to tusim ani nerobi priamo Tillig). Je tu Brejlovec a vynikajuco urobena kasna 163, 363, 263 od CS Train, rovnako Hektor. Bramos ma celu skalu nakladnych ale aj osobne poschodove vozne, doplnene o velmi slusne urobenu 810 s privesakom. Piko robi 372 a 371, Roco robi Sergeja, nejake nakladne vozne, pary a osobaky III a II epochy.
Nevyhodou tejto mierky je velka spotreba priestoru. Totiz, ak chces urobit obluk, ktory pri prejazde nekole oci "polamanou supravou" tak potrebujes min R=900 a viac. Mensi osobacik a par voznami je cca 1 meter, manipulak rovnako okolo 1 m. Realnejsie supravy uz mas cca 2,5 az 4 metre. A spocitaj si teraz zhlavie stanice (dlzka jednej vyhybky je okolo 200 mm), vzdialenost po namedznik, navestidlo a aj mensia stanicka si pyta min 2 metre. Takze, ak chces aj mensie kolajisko niekde doma do izby, potom HO nie je velmi vhodna.
Vyhodou je naopak robustnost a modelovost. Niketore veci (madla, trolejove vedenie, navestidla, ...) sa v mensiech mierkach nedaju tak spracovat, lebo su tu fyzikalne zakony - napriklad droty by uz boli tak tenke, ze uz len dotyk bez pritlaku by mohol trolej zdeformovat. Ale to su len urcite specifika, nakolko spracovanim odliatkov, motorov, pojazdu su aj mensie mierky (hlavne TT) rovnako detailne ako HO (holt, vyvoj ide stale dopredu).
Mne osobne sa HO paci, lebo sa mi zda tak "akurat". Ani velke ani male.
A v neposlednom rade, velkou vyhodou je vyber kolajiva - je kopec vyrobcov (Roco, Marklin, Fleischmann, Peco, Tillig, Piko, ....) takze ziadny poblem.
TT - Hovori sa o nej ako o zlatom strede.
Vyhodou je jednoznacne priestor. Je to teda najlepsi kompromis medzi modelovostou a potrebou priestoru. Po jednoduchom prepocte zistis, ze potrebujes o 50% priestoru menej ako u HO. A teda na 2 metroch uz dokazes vymodelovat celkom slusnu stanicu alebo kus trate.
Dalsou vyhodou je to, ze v SR a CR ma TT silnu podporu - je tu kvantum modelarov. A preto je aj relativne dost ronych stavebnic voznov. Sem tam sa pritrafi aj nejaky model (velmi slusne urobeny Sergej) - hlavne vsak maloseriovky.
Dnes uz nie je problem ani so zabudovanim dekoderov (aj ked ako pisal NNN - do starych modelov to je casto problem), modelovost je prakticky rovnaka ako u HO (az na niektore obmedzenia - napriklad uz spominane trolejove vedenie, navestidla, ...).
Jedinou velkou nevyhodou je to, ze jediny, kto sa TT venuje solidne je Tillig. A tak zial je prakticky nemozne kupit kvalitny model nasej lokomotivy, nasich voznov (Y vozne su len tie co sa robia uz hadam 25 rokov, len ich natieraju inou farbou - tam by sa priam pytala nova forma). Nakladne sa sem tam objavia, ale skor sa spoliehaj na maloseriovu vyrobu u nas a v CR. Rovnako, pouzitelny sortiment kolajiva ma len Tillig. A tu sa aj prejavuje uz mensia mierka, kde koli minimalnej pevnosti uz su niektore veci (ako prazce, ale aj samotna kolajnica) robene trochu robustnejsie a tak predsa len 2,1 mm profil HO vyzera o cosi lepsie. Ale kvalitnym zastrkovanim a patinou to na kolajisku ani nepoznat.
N - Nuz, tak tu si mozes v detskej izbe postavit model velkej zeleznicnej stanice s hlavnou tratou. Takze priestor je jednoznacne vyhodou.
Nevyhodou je naopak to, ze zatial co s TT modelmi to nie je ruzove a situaciu zachranuju aspon malovyrobcovia tak u N zohnat nieco pekne na CSD, CD alebo ZSR je prakticky nemozne. Rovnako, modelovost uz nie je taka ak
Nuz, co sa tyka mierky - tam je to velmi tazke. Kazda mierka ma svoje pre a proti. Najrozsirenejsie su snad HO, TT a N. Su aj mensie ako Z, aj vacsie ko OO, G, I, ... ale tie su urcene pre fajnsmekrov na zbierku alebo pre zahradne zaleznice.
HO - ja som HO pozitiv. Vyhodou tychto modelov je to, ze prakticky kazdy vyrobca na svete robi tuto mierku. Takze je tu z coho vyberat. A obsac sa stane, ze nie je problem najst aj dost "nasich" modelov - Tillig (byvaly Sachsen) robi kompletnu seriu Y voznov (okrem restauracneho) a to ako CD, CSD aj ZSR (aj ked ZSR len obcas a to tusim ani nerobi priamo Tillig). Je tu Brejlovec a vynikajuco urobena kasna 163, 363, 263 od CS Train, rovnako Hektor. Bramos ma celu skalu nakladnych ale aj osobne poschodove vozne, doplnene o velmi slusne urobenu 810 s privesakom. Piko robi 372 a 371, Roco robi Sergeja, nejake nakladne vozne, pary a osobaky III a II epochy.
Nevyhodou tejto mierky je velka spotreba priestoru. Totiz, ak chces urobit obluk, ktory pri prejazde nekole oci "polamanou supravou" tak potrebujes min R=900 a viac. Mensi osobacik a par voznami je cca 1 meter, manipulak rovnako okolo 1 m. Realnejsie supravy uz mas cca 2,5 az 4 metre. A spocitaj si teraz zhlavie stanice (dlzka jednej vyhybky je okolo 200 mm), vzdialenost po namedznik, navestidlo a aj mensia stanicka si pyta min 2 metre. Takze, ak chces aj mensie kolajisko niekde doma do izby, potom HO nie je velmi vhodna.
Vyhodou je naopak robustnost a modelovost. Niketore veci (madla, trolejove vedenie, navestidla, ...) sa v mensiech mierkach nedaju tak spracovat, lebo su tu fyzikalne zakony - napriklad droty by uz boli tak tenke, ze uz len dotyk bez pritlaku by mohol trolej zdeformovat. Ale to su len urcite specifika, nakolko spracovanim odliatkov, motorov, pojazdu su aj mensie mierky (hlavne TT) rovnako detailne ako HO (holt, vyvoj ide stale dopredu).
Mne osobne sa HO paci, lebo sa mi zda tak "akurat". Ani velke ani male.
A v neposlednom rade, velkou vyhodou je vyber kolajiva - je kopec vyrobcov (Roco, Marklin, Fleischmann, Peco, Tillig, Piko, ....) takze ziadny poblem.
TT - Hovori sa o nej ako o zlatom strede.
Vyhodou je jednoznacne priestor. Je to teda najlepsi kompromis medzi modelovostou a potrebou priestoru. Po jednoduchom prepocte zistis, ze potrebujes o 50% priestoru menej ako u HO. A teda na 2 metroch uz dokazes vymodelovat celkom slusnu stanicu alebo kus trate.
Dalsou vyhodou je to, ze v SR a CR ma TT silnu podporu - je tu kvantum modelarov. A preto je aj relativne dost ronych stavebnic voznov. Sem tam sa pritrafi aj nejaky model (velmi slusne urobeny Sergej) - hlavne vsak maloseriovky.
Dnes uz nie je problem ani so zabudovanim dekoderov (aj ked ako pisal NNN - do starych modelov to je casto problem), modelovost je prakticky rovnaka ako u HO (az na niektore obmedzenia - napriklad uz spominane trolejove vedenie, navestidla, ...).
Jedinou velkou nevyhodou je to, ze jediny, kto sa TT venuje solidne je Tillig. A tak zial je prakticky nemozne kupit kvalitny model nasej lokomotivy, nasich voznov (Y vozne su len tie co sa robia uz hadam 25 rokov, len ich natieraju inou farbou - tam by sa priam pytala nova forma). Nakladne sa sem tam objavia, ale skor sa spoliehaj na maloseriovu vyrobu u nas a v CR. Rovnako, pouzitelny sortiment kolajiva ma len Tillig. A tu sa aj prejavuje uz mensia mierka, kde koli minimalnej pevnosti uz su niektore veci (ako prazce, ale aj samotna kolajnica) robene trochu robustnejsie a tak predsa len 2,1 mm profil HO vyzera o cosi lepsie. Ale kvalitnym zastrkovanim a patinou to na kolajisku ani nepoznat.
N - Nuz, tak tu si mozes v detskej izbe postavit model velkej zeleznicnej stanice s hlavnou tratou. Takze priestor je jednoznacne vyhodou.
Nevyhodou je naopak to, ze zatial co s TT modelmi to nie je ruzove a situaciu zachranuju aspon malovyrobcovia tak u N zohnat nieco pekne na CSD, CD alebo ZSR je prakticky nemozne. Rovnako, modelovost uz nie je taka ak
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31545/
To milos88
Ad digitálne ovládanie - skoro by som povedal, že sa to zo starými modelami bije. Jednak v nich takmer niet miesta na osadenie lokodekodéra, resp. ich motor takmer spoľahlivo zničí niektoré mikrolokodekodéry. Námatkovo staré modely Zeuke/BTTB - T334.0 niet miesto na dekodér, T435.0 - bez remotorizácie opäť niet miesto na dekodér, parovky DR BR 81, 92, 56, 86 to samé. Celkom ide E499.0. - pozri digitalizácie na http://zmrail.webpark.sk . Včera som tam aktualizoval porovnávaciu tabuľku profi systémov (hlavne ceny /sú vybrané najnižšie/). Veľmi lacný digitálny systém je domácky, buď ako HW platforma MERG alebo niektorý z klonov DCC na PC.
Ad digitálne ovládanie - skoro by som povedal, že sa to zo starými modelami bije. Jednak v nich takmer niet miesta na osadenie lokodekodéra, resp. ich motor takmer spoľahlivo zničí niektoré mikrolokodekodéry. Námatkovo staré modely Zeuke/BTTB - T334.0 niet miesto na dekodér, T435.0 - bez remotorizácie opäť niet miesto na dekodér, parovky DR BR 81, 92, 56, 86 to samé. Celkom ide E499.0. - pozri digitalizácie na http://zmrail.webpark.sk . Včera som tam aktualizoval porovnávaciu tabuľku profi systémov (hlavne ceny /sú vybrané najnižšie/). Veľmi lacný digitálny systém je domácky, buď ako HW platforma MERG alebo niektorý z klonov DCC na PC.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31325/
ahoj,
viete mi niekto poradit ako si vybrat mierku, akymi technikami si vymodelovat prostredie (pohoria, voda, luky a pod..), na ake modely suprav sa zamerat a nejake dalsie info pre novacika v tomto hobby? privitam kazdu radu od skusenejsich. chcem sa tomuto hobby venovat naplno, ale nechcem sa ucit na vlastnych chybach a vsetko stoji nejaky peniaz, tak aby som nestrelil zbytocne mimo. popripade mi odporucit nejaku literaturu, alebo tutorialy na nete, ktore prevedu novacika zaciatkami.. osobne na email xxmartinixx@post.sk.
dakujem
viete mi niekto poradit ako si vybrat mierku, akymi technikami si vymodelovat prostredie (pohoria, voda, luky a pod..), na ake modely suprav sa zamerat a nejake dalsie info pre novacika v tomto hobby? privitam kazdu radu od skusenejsich. chcem sa tomuto hobby venovat naplno, ale nechcem sa ucit na vlastnych chybach a vsetko stoji nejaky peniaz, tak aby som nestrelil zbytocne mimo. popripade mi odporucit nejaku literaturu, alebo tutorialy na nete, ktore prevedu novacika zaciatkami.. osobne na email xxmartinixx@post.sk.
dakujem
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31319/
ovládanie bude všetko starým sposobom úplný manuál žiadne relé a podobne. Lokomotívy sú všetky také staré že im trochú šúchajú kolesá o pražce na profilových kolajniciach. Ale na vianoce by som chcel osadiť ich dekodermi a kupit ten najlacnejsi digitalny ovladač aby som nemusel mať izolované úseky ale všetko chcem nechať na manualy lebo to potom neni ono len sa pozerať 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31195/
ad koren-trnava: ten domcek som si si navrhol vlasne sám sebe, keby som si mal postavit rodiny tak by som si postavil presne taky, a co sa tyka farby tak zelena je moja oblubenaa tam som to asi prehnal 
ale z vonku ho natrem na pieskovú žltú.
som naštvaný sám na seba že stavám tú železnicu tak pomaly
ale z vonku ho natrem na pieskovú žltú.som naštvaný sám na seba že stavám tú železnicu tak pomaly
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31184/
Cize som zberatel, nie modelar.. a neviem velmi poradit.. skor ticho zavidim.. 
ale ta farba 
ale este neni z vonku namalovaný
Kolajivo v tuneli je už položené a začínam stavať krajinu nad tunelom. Tunel je zakrytý 1cm hrubov preglejkov na ktorú by som chcel dať 1,5cm vrstvu polystyrenu - do neho vyrezem nasyp trate kanaly cestu apod. a naň budem pokladať flexikolajnice a ako podložie použijem kartón ako aj na celej železnici. Plánujem tam dať len tú stanicu, cestu zo závorami a ten starý dom a na ostatnu plochu dám krajinu, trat pojde vedla skál. Vaše názory, rady ale aj kritiku rád uvítam 
. A ešte jedna vec ostalo mi pár domčekov a neviem kde ich dám ak by vás nečo napadlo napíšte 
. A ešte jedna vec ostalo mi pár domčekov a neviem kde ich dám ak by vás nečo napadlo napíšte
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/30993/
Niečo ku stavbe terénu.
Dobre je mať pevnú drevenú kostru. A najdôležitejšie je mať hlavne presnú predstavu o tom, ako ten terén bude okolo koľají vyzerať. Treba pamätať hlavne nato že terén je a železnica sa mu prispôsobuje . Nie naopak! Terén sa dá dobre vymodelovať s polystyrénu. Stačí do spájkovačky vložiť dlhší Cu drôt a vytvarovať krajinu. Ak je krajina hotová pokračuje sa zatmelením polystyrénu ACRYL tmelom universal , dostať ho v Baumaxe alebo lepší je z Hornbachu. Stojí cca 50 Sk. Dobre sa roztiera a hlavne dobre lepí. Ešte lepšie sa farbí a lepí, dobre drží posyp. Tmel je pružný nestvrdne a dobre sa modelujú skaly. Prikladám aj photo.
Dobre je mať pevnú drevenú kostru. A najdôležitejšie je mať hlavne presnú predstavu o tom, ako ten terén bude okolo koľají vyzerať. Treba pamätať hlavne nato že terén je a železnica sa mu prispôsobuje . Nie naopak! Terén sa dá dobre vymodelovať s polystyrénu. Stačí do spájkovačky vložiť dlhší Cu drôt a vytvarovať krajinu. Ak je krajina hotová pokračuje sa zatmelením polystyrénu ACRYL tmelom universal , dostať ho v Baumaxe alebo lepší je z Hornbachu. Stojí cca 50 Sk. Dobre sa roztiera a hlavne dobre lepí. Ešte lepšie sa farbí a lepí, dobre drží posyp. Tmel je pružný nestvrdne a dobre sa modelujú skaly. Prikladám aj photo.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/30988/
Merať vhodnosť motora na digitálne ovládanie osciloskopom nie je práve užívateľský modelársky prístup. Už meranie odberov merákom sa možno vymyká z bežnej modelárskej praxe. Preto som pre TT modely vhodné na digitalizáciu tie merania urobil a spísal do tabuliek (viď http://zmrail.webpark.sk). Meranie na analogu (DC napájaní) je dostačujúce ak sa zmeria záberový prúd, pri zaťažení (čo možno najväčšom) pre 12 a 15V/DC + skratový prúd motora. To je viac menej dostačujúce. V impulznom režime znesú totiž koncové obvody takmer rádovo viac ako pri DC napájaní. Úplnou poistkou sú lokodekodéry s ochranou proti preťaženiu a skratu. Viac v manuále nastavovania lokodekodérov na zmrail.webpark.sk, kde sú aj nejaké parametre jednotlivých lokodekodérov vrátane cien.
P.S.
Ono to sem nepatrí, ale odpoveď na správnom mieste by bola mimo.