Stavba kolajiska a modulov - rady, tipy, triky
Tu môžete písať svoje otázky ohľadom stavby koľajiska, modulov, rady, nápady, ....
Ja som tiez zavisly na HO. Mam sice aj doma zeleznicu, ale je v krabiciach pod postelou (financie a priestor). sem tam ju roztiahnem, ale moji "obozretni" dalsi clenovia rodiny si z toho robia hracku na kopanie,tak to chranim pred nimi pod postelou. Ked som bol mensi a nemal som co robit, chodil som po izbach s metrom a vypocitaval som stale nejake rozmery, potom som si na vykresy krelil plany, ako by mala moja zeleznicka vyzerat. Vsetko som si prepocitaval, lenze problem bol a aj je v tom, ze sa mi moc nepaci modul,kde je "kolajnica na kolajnici" a preto na krajinku podla mojich predstav je treba vela priestoru. (nesmejte sa,ale tusim, ak si pamatam,este mam volakde aj tie vykresy...to malo byt okolo 6 x 2,5m...). A inak,dobre,ze ste tu spomenuli ten Program WinRail...pojdem ho tam pohladat, urcite sa mi zide...
A urcite, ze dostat tak rozmerny modul z miestnosti, ak bude treba, bude urcite tazke. Tak som rozmyslal, ze by som pri stavani sice plochu ako-tak zachoval, ale staval by som to na viacerych castiach, ktore by sa dali rozlozit a naspat zlozit (ako puzzle). Ale najvacsi problem je s
. Ale dufam, ze postupom casu to vsetko pomaly zacnem realizovat.
A urcite, ze dostat tak rozmerny modul z miestnosti, ak bude treba, bude urcite tazke. Tak som rozmyslal, ze by som pri stavani sice plochu ako-tak zachoval, ale staval by som to na viacerych castiach, ktore by sa dali rozlozit a naspat zlozit (ako puzzle). Ale najvacsi problem je s



Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31593/
Re montoya:Pekne,pekne...
Urcite to bola nejaka prezentacia, mam pocit,ze toto su uz kolajiska robene na objednavku..a aj ked nie, citit rozdiel medzi nasimi a zahranicnymi.Urcite to vyplyva z toho,ze kym u nas nie su financie, modelarstvo je drahym spasom a co sa da, sa vyraba rucne,na kolene, tam si to modelari jednoducho kupia. Ci vozne, kolajivo, posyp, budovy...Ale o to je to krajsie, ze nas modelar sa moze pochvalit rucne vyrobenym dielom,ktory plni to iste, co kupeny v zahranici.

Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31592/
to montoya: Podla NIcku asi fandis rovnakemu teamu ako ja (McL).
Co sa tyka kolajiska - ja som nepisal, ze sa neda urobit kolajisko aj na 2x1,5m. Ale ak mas len niekde izbu v byte, tak aj taketo rozmery nema k dispozicii hocikto. A preto si myslim, ze do bytu je skor vhodnejsie TT-cko, lebo ti ponukne viacej moznosti pri obmedzenejsom priestore. Ak mas ale k dispozicii vacsie priestory tak aj HO.
Lebo si zober dosku 2 metre - ak chces urobit aspon ako tak realnejsi obluk v HO, tak polomer 600 mm. A to uz mas 1200 mm, plus okraj to je celkovo 1300 mm. A uz ti zostane len 700 mm. Jasne, nepopieram, da sa na takomto malo m priestore vyhrat. Ale len obmedzene (ak teda nechces modelovat vlakodrom, kde kazdych 5 cm ide nejaka trat. Teda z moznosti ti zostane len lokalna trat s koncovou stanickou). A uznaj, ze v TT na romeroch 2x1,5 m urobis ohodne viacej - tam uz by si mohol aj priebeznu stanicu, eventualne vacsiu koncovu aj s vleckou, vacsi kus trate). Takze je to len na cloveku - ak mu staci malo moze aj HO, ak chce aj nieco viac, v TT ma viacej priestoru.
Inak, ja som zaryty HO-kar, takze ja uz som v HO skusal kde co, ale nakoniec mi vyslo, ze ak chcem skutocne postavit nieco, co by sa MNE pacilo (ja som fanusikom prevadzky vo vacsej stanici na hlavnej trati), musim najskor mat dom a dostatocne priestory.
P.S. Na planovanie pouzivam WINTrack, tam mas vsetky velkosti a subory kolaji hadam od vsetkych u nas dostupnych vyrobcov (PECO, TILLIG, ROCO, Marklin, ....).
Co sa tyka kolajiska - ja som nepisal, ze sa neda urobit kolajisko aj na 2x1,5m. Ale ak mas len niekde izbu v byte, tak aj taketo rozmery nema k dispozicii hocikto. A preto si myslim, ze do bytu je skor vhodnejsie TT-cko, lebo ti ponukne viacej moznosti pri obmedzenejsom priestore. Ak mas ale k dispozicii vacsie priestory tak aj HO.
Lebo si zober dosku 2 metre - ak chces urobit aspon ako tak realnejsi obluk v HO, tak polomer 600 mm. A to uz mas 1200 mm, plus okraj to je celkovo 1300 mm. A uz ti zostane len 700 mm. Jasne, nepopieram, da sa na takomto malo m priestore vyhrat. Ale len obmedzene (ak teda nechces modelovat vlakodrom, kde kazdych 5 cm ide nejaka trat. Teda z moznosti ti zostane len lokalna trat s koncovou stanickou). A uznaj, ze v TT na romeroch 2x1,5 m urobis ohodne viacej - tam uz by si mohol aj priebeznu stanicu, eventualne vacsiu koncovu aj s vleckou, vacsi kus trate). Takze je to len na cloveku - ak mu staci malo moze aj HO, ak chce aj nieco viac, v TT ma viacej priestoru.
Inak, ja som zaryty HO-kar, takze ja uz som v HO skusal kde co, ale nakoniec mi vyslo, ze ak chcem skutocne postavit nieco, co by sa MNE pacilo (ja som fanusikom prevadzky vo vacsej stanici na hlavnej trati), musim najskor mat dom a dostatocne priestory.
P.S. Na planovanie pouzivam WINTrack, tam mas vsetky velkosti a subory kolaji hadam od vsetkych u nas dostupnych vyrobcov (PECO, TILLIG, ROCO, Marklin, ....).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31577/
mikino - ono to co si napisal sice pravda je, ale je mozne dost zaujimave a kvalitne kolajisko H0 aj na ploche 2m x 1,5m. Nie kazdy ma totizto na to dostatocne priestory. Mne sa to podarilo a velmi mi k tomu pomohol pocitacovy program stiahnuty z piko.de (WinRail)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31564/
Ad zmar
Merať vhodnosť motora na digitálne ovládanie osciloskopom nie je práve užívateľský modelársky prístup. Už meranie odberov merákom sa možno vymyká z bežnej modelárskej praxe. Preto som pre TT modely vhodné na digitalizáciu tie merania urobil a spísal do tabuliek (viď http://zmrail.webpark.sk). Meranie na analogu (DC napájaní) je dostačujúce ak sa zmeria záberový prúd, pri zaťažení (čo možno najväčšom) pre 12 a 15V/DC + skratový prúd motora. To je viac menej dostačujúce. V impulznom režime znesú totiž koncové obvody takmer rádovo viac ako pri DC napájaní. Úplnou poistkou sú lokodekodéry s ochranou proti preťaženiu a skratu. Viac v manuále nastavovania lokodekodérov na zmrail.webpark.sk, kde sú aj nejaké parametre jednotlivých lokodekodérov vrátane cien.
P.S.
Ono to sem nepatrí, ale odpoveď na správnom mieste by bola mimo.
Merať vhodnosť motora na digitálne ovládanie osciloskopom nie je práve užívateľský modelársky prístup. Už meranie odberov merákom sa možno vymyká z bežnej modelárskej praxe. Preto som pre TT modely vhodné na digitalizáciu tie merania urobil a spísal do tabuliek (viď http://zmrail.webpark.sk). Meranie na analogu (DC napájaní) je dostačujúce ak sa zmeria záberový prúd, pri zaťažení (čo možno najväčšom) pre 12 a 15V/DC + skratový prúd motora. To je viac menej dostačujúce. V impulznom režime znesú totiž koncové obvody takmer rádovo viac ako pri DC napájaní. Úplnou poistkou sú lokodekodéry s ochranou proti preťaženiu a skratu. Viac v manuále nastavovania lokodekodérov na zmrail.webpark.sk, kde sú aj nejaké parametre jednotlivých lokodekodérov vrátane cien.
P.S.
Ono to sem nepatrí, ale odpoveď na správnom mieste by bola mimo.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31553/
to marky:
Nuz, co sa tyka mierky - tam je to velmi tazke. Kazda mierka ma svoje pre a proti. Najrozsirenejsie su snad HO, TT a N. Su aj mensie ako Z, aj vacsie ko OO, G, I, ... ale tie su urcene pre fajnsmekrov na zbierku alebo pre zahradne zaleznice.
HO - ja som HO pozitiv. Vyhodou tychto modelov je to, ze prakticky kazdy vyrobca na svete robi tuto mierku. Takze je tu z coho vyberat. A obsac sa stane, ze nie je problem najst aj dost "nasich" modelov - Tillig (byvaly Sachsen) robi kompletnu seriu Y voznov (okrem restauracneho) a to ako CD, CSD aj ZSR (aj ked ZSR len obcas a to tusim ani nerobi priamo Tillig). Je tu Brejlovec a vynikajuco urobena kasna 163, 363, 263 od CS Train, rovnako Hektor. Bramos ma celu skalu nakladnych ale aj osobne poschodove vozne, doplnene o velmi slusne urobenu 810 s privesakom. Piko robi 372 a 371, Roco robi Sergeja, nejake nakladne vozne, pary a osobaky III a II epochy.
Nevyhodou tejto mierky je velka spotreba priestoru. Totiz, ak chces urobit obluk, ktory pri prejazde nekole oci "polamanou supravou" tak potrebujes min R=900 a viac. Mensi osobacik a par voznami je cca 1 meter, manipulak rovnako okolo 1 m. Realnejsie supravy uz mas cca 2,5 az 4 metre. A spocitaj si teraz zhlavie stanice (dlzka jednej vyhybky je okolo 200 mm), vzdialenost po namedznik, navestidlo a aj mensia stanicka si pyta min 2 metre. Takze, ak chces aj mensie kolajisko niekde doma do izby, potom HO nie je velmi vhodna.
Vyhodou je naopak robustnost a modelovost. Niketore veci (madla, trolejove vedenie, navestidla, ...) sa v mensiech mierkach nedaju tak spracovat, lebo su tu fyzikalne zakony - napriklad droty by uz boli tak tenke, ze uz len dotyk bez pritlaku by mohol trolej zdeformovat. Ale to su len urcite specifika, nakolko spracovanim odliatkov, motorov, pojazdu su aj mensie mierky (hlavne TT) rovnako detailne ako HO (holt, vyvoj ide stale dopredu).
Mne osobne sa HO paci, lebo sa mi zda tak "akurat". Ani velke ani male.
A v neposlednom rade, velkou vyhodou je vyber kolajiva - je kopec vyrobcov (Roco, Marklin, Fleischmann, Peco, Tillig, Piko, ....) takze ziadny poblem.
TT - Hovori sa o nej ako o zlatom strede.
Vyhodou je jednoznacne priestor. Je to teda najlepsi kompromis medzi modelovostou a potrebou priestoru. Po jednoduchom prepocte zistis, ze potrebujes o 50% priestoru menej ako u HO. A teda na 2 metroch uz dokazes vymodelovat celkom slusnu stanicu alebo kus trate.
Dalsou vyhodou je to, ze v SR a CR ma TT silnu podporu - je tu kvantum modelarov. A preto je aj relativne dost ronych stavebnic voznov. Sem tam sa pritrafi aj nejaky model (velmi slusne urobeny Sergej) - hlavne vsak maloseriovky.
Dnes uz nie je problem ani so zabudovanim dekoderov (aj ked ako pisal NNN - do starych modelov to je casto problem), modelovost je prakticky rovnaka ako u HO (az na niektore obmedzenia - napriklad uz spominane trolejove vedenie, navestidla, ...).
Jedinou velkou nevyhodou je to, ze jediny, kto sa TT venuje solidne je Tillig. A tak zial je prakticky nemozne kupit kvalitny model nasej lokomotivy, nasich voznov (Y vozne su len tie co sa robia uz hadam 25 rokov, len ich natieraju inou farbou - tam by sa priam pytala nova forma). Nakladne sa sem tam objavia, ale skor sa spoliehaj na maloseriovu vyrobu u nas a v CR. Rovnako, pouzitelny sortiment kolajiva ma len Tillig. A tu sa aj prejavuje uz mensia mierka, kde koli minimalnej pevnosti uz su niektore veci (ako prazce, ale aj samotna kolajnica) robene trochu robustnejsie a tak predsa len 2,1 mm profil HO vyzera o cosi lepsie. Ale kvalitnym zastrkovanim a patinou to na kolajisku ani nepoznat.
N - Nuz, tak tu si mozes v detskej izbe postavit model velkej zeleznicnej stanice s hlavnou tratou. Takze priestor je jednoznacne vyhodou.
Nevyhodou je naopak to, ze zatial co s TT modelmi to nie je ruzove a situaciu zachranuju aspon malovyrobcovia tak u N zohnat nieco pekne na CSD, CD alebo ZSR je prakticky nemozne. Rovnako, modelovost uz nie je taka ak
Nuz, co sa tyka mierky - tam je to velmi tazke. Kazda mierka ma svoje pre a proti. Najrozsirenejsie su snad HO, TT a N. Su aj mensie ako Z, aj vacsie ko OO, G, I, ... ale tie su urcene pre fajnsmekrov na zbierku alebo pre zahradne zaleznice.
HO - ja som HO pozitiv. Vyhodou tychto modelov je to, ze prakticky kazdy vyrobca na svete robi tuto mierku. Takze je tu z coho vyberat. A obsac sa stane, ze nie je problem najst aj dost "nasich" modelov - Tillig (byvaly Sachsen) robi kompletnu seriu Y voznov (okrem restauracneho) a to ako CD, CSD aj ZSR (aj ked ZSR len obcas a to tusim ani nerobi priamo Tillig). Je tu Brejlovec a vynikajuco urobena kasna 163, 363, 263 od CS Train, rovnako Hektor. Bramos ma celu skalu nakladnych ale aj osobne poschodove vozne, doplnene o velmi slusne urobenu 810 s privesakom. Piko robi 372 a 371, Roco robi Sergeja, nejake nakladne vozne, pary a osobaky III a II epochy.
Nevyhodou tejto mierky je velka spotreba priestoru. Totiz, ak chces urobit obluk, ktory pri prejazde nekole oci "polamanou supravou" tak potrebujes min R=900 a viac. Mensi osobacik a par voznami je cca 1 meter, manipulak rovnako okolo 1 m. Realnejsie supravy uz mas cca 2,5 az 4 metre. A spocitaj si teraz zhlavie stanice (dlzka jednej vyhybky je okolo 200 mm), vzdialenost po namedznik, navestidlo a aj mensia stanicka si pyta min 2 metre. Takze, ak chces aj mensie kolajisko niekde doma do izby, potom HO nie je velmi vhodna.
Vyhodou je naopak robustnost a modelovost. Niketore veci (madla, trolejove vedenie, navestidla, ...) sa v mensiech mierkach nedaju tak spracovat, lebo su tu fyzikalne zakony - napriklad droty by uz boli tak tenke, ze uz len dotyk bez pritlaku by mohol trolej zdeformovat. Ale to su len urcite specifika, nakolko spracovanim odliatkov, motorov, pojazdu su aj mensie mierky (hlavne TT) rovnako detailne ako HO (holt, vyvoj ide stale dopredu).
Mne osobne sa HO paci, lebo sa mi zda tak "akurat". Ani velke ani male.
A v neposlednom rade, velkou vyhodou je vyber kolajiva - je kopec vyrobcov (Roco, Marklin, Fleischmann, Peco, Tillig, Piko, ....) takze ziadny poblem.
TT - Hovori sa o nej ako o zlatom strede.
Vyhodou je jednoznacne priestor. Je to teda najlepsi kompromis medzi modelovostou a potrebou priestoru. Po jednoduchom prepocte zistis, ze potrebujes o 50% priestoru menej ako u HO. A teda na 2 metroch uz dokazes vymodelovat celkom slusnu stanicu alebo kus trate.
Dalsou vyhodou je to, ze v SR a CR ma TT silnu podporu - je tu kvantum modelarov. A preto je aj relativne dost ronych stavebnic voznov. Sem tam sa pritrafi aj nejaky model (velmi slusne urobeny Sergej) - hlavne vsak maloseriovky.
Dnes uz nie je problem ani so zabudovanim dekoderov (aj ked ako pisal NNN - do starych modelov to je casto problem), modelovost je prakticky rovnaka ako u HO (az na niektore obmedzenia - napriklad uz spominane trolejove vedenie, navestidla, ...).
Jedinou velkou nevyhodou je to, ze jediny, kto sa TT venuje solidne je Tillig. A tak zial je prakticky nemozne kupit kvalitny model nasej lokomotivy, nasich voznov (Y vozne su len tie co sa robia uz hadam 25 rokov, len ich natieraju inou farbou - tam by sa priam pytala nova forma). Nakladne sa sem tam objavia, ale skor sa spoliehaj na maloseriovu vyrobu u nas a v CR. Rovnako, pouzitelny sortiment kolajiva ma len Tillig. A tu sa aj prejavuje uz mensia mierka, kde koli minimalnej pevnosti uz su niektore veci (ako prazce, ale aj samotna kolajnica) robene trochu robustnejsie a tak predsa len 2,1 mm profil HO vyzera o cosi lepsie. Ale kvalitnym zastrkovanim a patinou to na kolajisku ani nepoznat.
N - Nuz, tak tu si mozes v detskej izbe postavit model velkej zeleznicnej stanice s hlavnou tratou. Takze priestor je jednoznacne vyhodou.
Nevyhodou je naopak to, ze zatial co s TT modelmi to nie je ruzove a situaciu zachranuju aspon malovyrobcovia tak u N zohnat nieco pekne na CSD, CD alebo ZSR je prakticky nemozne. Rovnako, modelovost uz nie je taka ak
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31545/
To milos88
Ad digitálne ovládanie - skoro by som povedal, že sa to zo starými modelami bije. Jednak v nich takmer niet miesta na osadenie lokodekodéra, resp. ich motor takmer spoľahlivo zničí niektoré mikrolokodekodéry. Námatkovo staré modely Zeuke/BTTB - T334.0 niet miesto na dekodér, T435.0 - bez remotorizácie opäť niet miesto na dekodér, parovky DR BR 81, 92, 56, 86 to samé. Celkom ide E499.0. - pozri digitalizácie na http://zmrail.webpark.sk . Včera som tam aktualizoval porovnávaciu tabuľku profi systémov (hlavne ceny /sú vybrané najnižšie/). Veľmi lacný digitálny systém je domácky, buď ako HW platforma MERG alebo niektorý z klonov DCC na PC.
Ad digitálne ovládanie - skoro by som povedal, že sa to zo starými modelami bije. Jednak v nich takmer niet miesta na osadenie lokodekodéra, resp. ich motor takmer spoľahlivo zničí niektoré mikrolokodekodéry. Námatkovo staré modely Zeuke/BTTB - T334.0 niet miesto na dekodér, T435.0 - bez remotorizácie opäť niet miesto na dekodér, parovky DR BR 81, 92, 56, 86 to samé. Celkom ide E499.0. - pozri digitalizácie na http://zmrail.webpark.sk . Včera som tam aktualizoval porovnávaciu tabuľku profi systémov (hlavne ceny /sú vybrané najnižšie/). Veľmi lacný digitálny systém je domácky, buď ako HW platforma MERG alebo niektorý z klonov DCC na PC.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31325/
ahoj,
viete mi niekto poradit ako si vybrat mierku, akymi technikami si vymodelovat prostredie (pohoria, voda, luky a pod..), na ake modely suprav sa zamerat a nejake dalsie info pre novacika v tomto hobby? privitam kazdu radu od skusenejsich. chcem sa tomuto hobby venovat naplno, ale nechcem sa ucit na vlastnych chybach a vsetko stoji nejaky peniaz, tak aby som nestrelil zbytocne mimo. popripade mi odporucit nejaku literaturu, alebo tutorialy na nete, ktore prevedu novacika zaciatkami.. osobne na email xxmartinixx@post.sk.
dakujem
viete mi niekto poradit ako si vybrat mierku, akymi technikami si vymodelovat prostredie (pohoria, voda, luky a pod..), na ake modely suprav sa zamerat a nejake dalsie info pre novacika v tomto hobby? privitam kazdu radu od skusenejsich. chcem sa tomuto hobby venovat naplno, ale nechcem sa ucit na vlastnych chybach a vsetko stoji nejaky peniaz, tak aby som nestrelil zbytocne mimo. popripade mi odporucit nejaku literaturu, alebo tutorialy na nete, ktore prevedu novacika zaciatkami.. osobne na email xxmartinixx@post.sk.
dakujem

Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/31319/
Tie zahraničné foto sú to čo obvykle označujeme ako vlakodromy - do poschodí navrstvené trate, jedna križuje druhú, resp. nadražie križuje nádražie, takmer žiadna krajina. V našom priestore sa taká koncentrácia tratí nevyskytuje ani v Prahe. Keď už foto tak foto, tiež nejake pridám - z koľajiska vo vagóne (KŽM Komárno), moduly N a domáce koľajisko na motívy Margecany - Červená Skala (tegártska slučka).