Železnice na Balkáne - všeobecne

SZKV: Vďaka za info.

brano: V tom Dimitrovgradu jsi s pravděpodobností hraničící s jistotou potkal autovlak Villach- Sofia, jezdí to už dlouho a v JŘ to nikdo neuvádí. A dost by mě zajímalo, co to ta "Optima" vlastně je- jestli cateringová společnost, nebo něco jiného.

Hm...tak prave teraz som dostal e-mail s odpovedou z Kontaktneho centra a to som sa pred 10 min. vratil zo stanice .
Ale aspon som zistil zaujimavu vec, ze zatial co podla KVC na stanici stoji cesta Sturovo-Tabanovci Gr. a spat s 50%zlavou 3296 Sk, podla KC je to 3312 Sk. Sice zanedbatelny rozdiel, ale akosi to nemaju v ramci ZSSK zosynchronizovane . I ked este ma napadlo, ze mozno z nejakeho zahadneho dovodu maju v KC pristup len k cenam v EUR a potom to rucne pocitaju cez nejaky iny kurz ako aktualny JZK (v maili pouzivaju formulaciu "cena je cca")...

Takze info pre pripadnych cestovatelov do Macedonska - EuroDomino 3 dni 26- stoji 599 Sk, nadvazny listok Sturovo - Tabanovci Gr. MZ s 50% zlavou z TCV stoji 3296 Sk.

Aj tu som pre prvotnu informaciu o cene Sturovo - Tabanovci Gr. pouzil www.jizdenka.cz a nasledna navsteva KVC potvrdila, ze udaje v tom pocitadle opat na 100% sedeli. Skoda, skoda, ze nemame nieco take aj pre slovenske podmienky, mnohe ceny su pouzitelne aj pre ZSSK, ale pre niektore relacie sa to musi prepocitavat podla aktualnej zlavy pre ZSSK...

SZKV: Na niektorých, ale nie všetkých lôžkových vozňoch v Bulharsku boli nápisy "Optima Express" - niektoré mali dokonca označenie MŽ. Takýto vlak som videl cestou tam aj cestou späť na prechode Dimitrovgrad JŽ - Kalotina, zrejme sa jednalo o nejaký mimoriadny vlak pre dovolenkárov alebo čosi ako český Jadran Expres, lebo nebol vôbec uvedený v bulharskom CP. Mal aj vozne na prepravu áut a jedálny vozeň. Cestou späť bol dokonca Balkan Express zo Sofie do Belehradu spojený s takýmto vlakom v úseku Dimitrovgrad JŽ - Niš. Na lôžkovom vozni BDŽ premávajúcom medzi Sofiou a Viedňou nápis "Optima Express" nebol.

Ešte dodám, že ten spiatočný Štúrovo - Subotica Gr. bol so zľavou 50% pre ED - vychádzalo to na necelých 1000 Sk.

Jakub: Pri CityStar BDŽ je problém, že sa dá na ZSSK vydať len cez CFR, nie cez JŽ. Inak cenník v pdf sa dá nájsť na webe ZSSK. Už si presne nepamätám cenu tých ED, ale kombinácia spiatočného Štúrovo-Subotica Gr. + ED JŽ 3 dni + ED BDŽ 4 dni stála okolo 3200 Sk. Pre 2 osoby to vychádzalo o čosi lacnejšie než CityStar BDŽ cez Rumunsko a ešte tam boli aj voľné dni na cestovanie v Bulharsku. Navyše mi sprievodca na spiatočnej ceste nevyplnil jeden deň na JŽ, takže teoreticky by som mohol ísť ešte na deň do Srbska - len keď ten čas je akosi nedostatkový...

brano: Díky, to jsem chtěl vědět. Jinak lůžka do ciziny jsou v Bulharsku převážně z pozůstalosti DR (pochybuju, že mají RIC i něco jiného). A mělo by to mít na boku nápis "optima", že?
A pokud jde o bezpečnost, tak nevím, možná je to shoda náhod, ale na Luníku IX jsem už v podvečer byl (omylem- chtěl jsem jet Solarisem a najednou koukám, kdeže to jsem ), v Polsku taky, ovšem takové davy žebráků, překupníků a podobné verbeže jako v Ruse a Burgasu jsem jaktěživo nezažil! Je to dost nepříjemné a to jsem se ještě následně poučil, že jezdit v bulharských provinčních městech MHD "naslepo" může být nebezpečné!
Jinak jsem měl u BDŽ pocit, že je to ČD v trochu chudším provedení- stejná filozofie, přesnost, o něco horší čistota a (místy) výrazně lepší vozový park, protože jim není žinantní kupovat ojetiny z vyspělých států (na rozdíl od ČD/ZSSK). Ale jak říkám- moc jsem tam nepobyl a můj šálek kávy Balkán prostě není!

brano: Nevies aky bol cenovy rozdiel medzi CityStar BDZ a ED BDZ? Zda sa mi, ze si mi to vysvetloval, ale uz si to nepamatam a teraz by sa mi zislo porovnanie co je vyhodnejsie (to BDZ len na taky hruby odhad) .

Rozmyslam nad cestou do Macedonskeho Skopje a urobil by som to tak, ze by som zobral CityStar ZSSK-JZ do poslednej stanice JZ Presevo a potom spiatocny Presevo-Skopje. Je to mozne takto pouzit?
A budu mi vediet v KVC vydat miestenku pre usek Beograd-Skopje? Je mozne vydat miestenku na usek s kombinaciou CityStar a normalneho medz. listka?

Mozno trocha paranoja, ale chcem sa na to radsej pripravit ako sa potom natahovat s pokladnickou .

SZKV: Tak skúsim odpovedať radom na všetky otázky.
- výdaj lôžok do Srbska a Bulharska na ZSSK - podľa mailu z Kontaktného centra ZSSK by to malo ísť, ale vzhľadom k cene som ich tu nekupoval a netuším, ako by sa na mňa pozerali pri takejto požiadavke v pokladni. Ale snáď by to zvládli.
- denný R z Belehradu do Sofie jazdí, v minulých rokoch býval niekedy odrieknutý tuším kvôli výlukám na srbskej strane, čosi sa o tom písalo na DF ČD.
- nemecké vozne na R Sofia-Plovdiv som nezažil, takmer na celej trati bola kvôli povodniam NAD - viď jeden z predchádzajúcich príspevkov. Lôžko Sofia-Viedeň, ktorým som šiel do Pešti, bolo tiež ex DR zo 70. rokov, ale rad si nepamätám (vozne príliš nesledujem). Vo všeobecnosti stav osobných vozňov o čosi horší ako na bývalých ČSD, ale prežiť sa to v pohode dalo. To isté stav tratí - úseky s relatívne slušnou rýchlosťou (odhadom okolo 100 km/h) sa pravidelne striedajú s pomalými jazdami.
- bezpečnosť: v predchádzajúcom príspevku som popisoval stav na staniciach, na perifériách väčších miest sa samozrejme môžu prihodiť drsné veci aj tu (odporúčam okolie Kopčianskej ulice v BA, prípadne ak si trúfaš, môžeš skúsiť aj Luník IX v KE ). Nepohyboval som sa iba po turisticky navštevovaných miestach, ale nikde som podobný problém, aký sa stal vám, nemal. Na rozdiel od minulého leta v Poľsku, kde som musel zdrhať pred akýmisi feťákmi v Przemyśli a ďalšie dva prípady úteku pred chlapíkmi (v jednom prípade s kudlou, v druhom s injekčnou striekačkou s neznámym obsahom) sa stali kolegom priamo v centre Krakova za bieleho dňa. Nehovoriac už o somrovaní peňazí od cestujúcich priamo pred pokladňou Kraków Gł. A čo sa týka bezdomovcov a ožranov - za celú deväťdňovú cestu po Balkáne som jediných videl v Štúrove na stanici, v Komárne na stanici a v Budapešti na stanici a v podchodoch...

brano: A to u vás z KVC jde vydat i lůžko ze Sofie do Beogradu? Já když jsem loni chtěl prachsprosté lůžko Thessaloniki- Beograd, dívali se na mě užasle (ČD centrum Pardubice) a tvrdili, že mám počkat do léta (byl únor), až pojde přímé lehátko ČD- že prý nic jiného neumí a umět nechtějí!
Pokud jde o bezpečnost, měl jsem jiné zážitky, ale věřím, že když je člověk "klasický" turista, poslušně se pohybující v historických centrech, může to být dobré. Nás s kolegou bohužel v Plovdivu zlákal trolejbus Tr14 z nejstarší série (ještě hranatá okna), kterým jsem jaktěživo předtím nejel, sedli jsem si dozadu na lavici (sedám si tam doma automaticky) a cestou na Tovarnu Garu nám vedle sedící Bulhar zablokoval cestu s kudlou a chtěl "leva ili glava". Nakonec nás sice zachránil revizor (za úplatek), tak jsme mu utekli, ale příjemné to nebylo!
A ještě se chci zeptat, jestli ten denní vlak Sofie- Beograd už jezdí pravidelně? Za nás ho prostě Bůh nedal (vyjádření nádražáků v Sofii), tak jsme si posečkali do večera na noční...
A poslední věc- jak teď vypadají východoněmecké osobákové vozy po dvou letech od dodání na BDŽ? Mělo by to jezdit ve velkém počtu na R Plovdiv- Sofia a my jsme to zažili pár týdnů po příchodu, tak tam bylo na západě ještě německé mýdlo!

Lôžka som kupoval v cestovnej kancelárii Rila (niečo ako kancelária BDŽ) vo Velikom Tarnove - väčšinou sú tieto kancelárie v meste, ale napríklad v Sofii je aj priamo na hlavnej stanici. Hľadanie bolo veľmi jednoduché, lebo hneď vo vedľajšom vchode som mal ubytovanie.

Jedno lôžko stálo 20 Lv (1 Lv= približne 20 Sk) + 10 Lv poplatok za výdaj lístka (samozrejme ručne písaný, čísla miest zistené telefonátom). Takže dve lôžka vyšli dokopy okolo tisícky. Pre porovnanie - za tú istú srandu kúpenú na Slovensku by som zaplatil 2x1116 Sk (podľa informácie z kontaktného centra ZSSK). Inak pani v tej kancelárii hovorila veľmi dobre česky - asi pozostatok z čias hromadných zájazdov občanov ČSSR. A ešte som tam kúpil za 0,8 Lv taký mini CP BDŽ, v ktorom sú všetky trate a vlaky, ale nie sú tam uvedené všetky stanice.

brano: V mojom vlaku isla najprv miestna frekvencia (N.Sad, S.Pazova) a od hranic zopar miestnych pendlerov madarskej narodnosti a ostatne zapadaci (vsak do Belehradu jazdia len dva vlaky denne). O vzruso bolo postarane celu cestu, o tych francuzskych chudakoch bez listka som tu uz pisal (takych je tam vraj kazdy tyzden niekolko), na hraniciach srbski policajti a hlavne colnici podrobili dokladnemu vysluchu exotickejsie vyzerajucich cudzincov, ktori tam zrejme boli dlhsiu dobu a pod.

To lozko zo Sofie stalo vlastne kolko? A dalo sa to kupit na stanici alebo sa muselo ist do nejakej kancelarie v meste :-)?

Jakub: R Beograd čakal v sobotu večer na Balkan Express zo Sofie, ktorý mal na príchode do Belehradu asi +200 - takže už z Belehradu vyšiel s vyše +60, cestou to ešte samozrejme zvýšil a v Pešti mal asi +80-90. Šiel som priamym lôžkom zo Sofie, takže plnosť ostatných vozňov si nepamätám. Ale v tom lôžku šlo vrátane mňa zo Sofie 8 ľudí, ďalší 2 pristúpili zrejme v Belehrade, všetci vystúpili v Pešti. Okrem mňa s drahou všetko západní turisti, z miestnych obyvateľov na výpalnícke ceny medzinárodného cestovného+lôžok zjavne nikto nemá (a to bola noc zo soboty na nedeľu, teda ideálny čas na návrat z dovolenky pri mori)...
A o improvizovanom návrate domov vďaka ujdenému vlaku z Pešti som už písal o pár príspevkov neskôr.

brano: Kolko meskal ten R Beograd, ked ste sa vracali do Budapesti? Ked som isiel ja, nabrali sme 15 minut uz pred N. Sadom, potom nieco na hraniciach a nakoniec pomala jazda a "cakanie na signal" pred Budapestou.

A bol plny?

Najkrajšie trate, ktoré sa mi podarilo prejsť - "bulharský Gotthard" Gorna Orjachovica - Dabovo zdolávajúci hlavný hrebeň pohoria Stara Planina množstvom tunelov a tromi slučkami. Zaujímavá cesta tadiaľ musí byť v zime, lebo teraz v lete tam boli mnohé výhľady zakryté listami stromov. Ďalej samozrejme úzkorozchodná trať v Rodopách, bohužiaľ v najkrajšom úseku momentálne nezjazdná, dúfajme, že ju čoskoro rozchodia. Ďalším nádherným úsekom je kaňon rieky Nišavy v srbskom úseku Niš-Bela Palanka (približne porovnateľný s úsekom medzi Dobšinskou Ľadovou Jaskyňou a Dedinkami, len oveľa dlhší a s vyššími skalami naokolo). Táto trať je doteraz neelektrifikovaná a v staniciach sú mechanické návestidlá rakúskeho vzoru - rovnaké ako u nás, jediným rozdielom je štvorcový tvar predzvestí.
Momentálne prebiehajú práce na elektrifikácii pohraničného úseku Dragoman-Dimitrovgrad JŽ (Dimitrovgrad je v Srbsku aj v Bulharsku, takže ich treba rozlíšiť názvom železničnej správy) - na bulharskej strane sú ešte len postavené stĺpy na trolejové vedenie, ale v Srbsku už existuje aj trolej, aj keď trať do srbského vnútrozemia elektrifikovaná nie je. Na srbsko-bulharskej hranici existuje doteraz plot s ostnatým drôtom a strážnymi vežami, aj keď už neobsadenými. Na srbskom území boli zaujímavé tiež tehlové strážne veže pred väčšinou mostov a tunelov, takisto ľudoprázdne.

Ohľadom bezpečnosti sa samozrejme nepotvrdili vžité obavy mnohých obyvateľov bývalého Československa o vysokom riziku okradnutia či prepadnutia. Pravdou je skôr opak - zrejme vďaka hustému výskytu príslušníkov polície na uliciach či staniciach sa bežný cestujúci v Bulharsku či Srbsku nestretne ani zďaleka s takým množstvom asociálnych živlov ako na hlavnej stanici v Prahe či Bratislave, o Poľsku ani nehovoriac. Ani na uliciach miest som nikde nevidel bezdomovcov či vyspávajúcich ožranov, jediným znakom existencie chudoby boli ľudia vyberajúci smeti z odpadových kontajnerov. Aj cesta nočným vlakom zo Sofie do Varny vo vozni na sedenie prebehla bez akýchkoľvek incidentov, väčšinu klientely tam na rozdiel od "robotníckych" nočných vlakov z východného Slovenska do Čiech tvorili mladé páry či rodiny s deťmi smerujúcimi k moru.
Najviac otravným elementom na staniciach sú veksláci, taxikári či poskytovatelia ubytovania ponúkajúci turistom svoje služby, ale po prejavení nezáujmu sa vždy stiahnu. Asi najväčším problémom, s ktorým som sa stretol, boli železničiari na hlavnej stanici v Sofii, odchytávajúci turistov idúcich na vlak a po ukázaní nástupišťa agresívne požadujúci peniaze za "informácie". Vďaka mätúcemu systému číslovania nástupíšť, neprehľadnej spleti podchodov a mizernej kvalite informácii o odchodoch vlakov (malá a niekedy zrniaca TV obrazovka s nápismi len v cyrilike) sa však stálemu záujmu o tieto príživnícke "služby" bohužiaľ niet čo diviť... V tomto smere vyzerá hlavná autobusová stanica v Sofii oveľa lepšie - číslovanie stanovíšť je jasné, informácie o odchodoch busov sú zreteľné a na informačnej tabuli sa strieda cyrilika s latinkou.
Povinnosť registrovať sa na polícii po príchode do krajiny platí aj v Bulharsku. Ako správny uvedomelý občan som sa preto rozhodol túto povinnosť splniť, čo prinieslo nemalú "zábavu" spojenú s hľadaním policajnej stanice, správneho okienka, vypisovania formulára (našťastie sa tam nevyplnené formuláre povaľovali pred okienkom) a komunikácie s úradníčkou nehovoriacou ani slovo inak ako bulharsky (čomu som nerozumel prakticky nič). Nakoniec vybavil túto bumažku domáci, u ktorého som bol ubytovaný - čo by mala teoreticky byť jeho povinnosť, ale bez vyzvania na to všetci svorne kašlú. Na papieri o registrácii totiž musí byť aj adresa bytu a podpis domáceho. Pri odchode z Bulharska síce papier o registrácii nikto nevyžadoval, ale jeden z domácich tvrdil, že policajti ho môžu požadovať pri kontrole dokladov vnútri Bulharska a pri jeho neexistencii vyžadovať pokutu (resp. úplatok).

Čo sa týka kultúry cestovania, netreba v Bulharsku ani v Srbsku očakávať úroveň obvyklú u bývalých ČSD či nebodaj na západ od nich. Diaľkové rýchliky sú zostavené zväčša z oddielových vozňov so 6 miestami v kupé so zašlým vzhľadom a nie bohvieakou čistotou. Ale aj dlhšia cesta sa tam samozrejme prežiť dá v pohode, hlavne po dostatočnom výcviku vo vozňoch Bt z domovskej stanice Nové Zámky ). Zaplnenosť diaľkových vlakov je slušná až značná - bez včasného uzurpovania miesta vo východzej stanici či miestenky sa k miestu pri okne obvykle dostať nedá, ale nejaké miesto na sedenie sa po prechádzke vo vlaku zväčša nájde, najväčšie problémy sú samozrejme v piatok večer či vo víkendových vlakov k moru/od mora. Okrem úzkorozchodnej trate Septemvri-Dobrinište som vo vlakoch neobjavil "turecké" šľapacie záchody, ale klasické záchody s misou, aj keď na 90% vo veľmi žalostnom stave.
Na niekoľkých expresoch sú nasadzované nové jednotky Desiro - ale tými som sa neviezol a videl som iba jeden takýto vlak neďaleko Varny. Zastávkové osobné vlaky sú vedené elektrickými jednotkami z Rigy (rad 32 BDŽ, rovnaké jazdia i v Srbsku a Čiernej Hore) alebo tiež klasickými súpravami, motorové vozne či jednotky okrem spomenutých Desír v Bulharsku neexistujú. Vačšinu vlakov na elektrifikovaných tratiach vozia škodovácke elektrické lokomotívy radov 43, 44 a 45 (viď aj http://spz.logout.cz/vozidla/ellokbdz.html ), vzhľadovo podobné plecháčom radu 242 na ČD. Z motorových lokomotív sú najčastejšie nasadzované "raguliny" (rad 07 BDŽ) či rumunské "sulzery" (rad 06 BDŽ).

Celkový dojem z bulharských železníc je asi taký ako som očakával, teda balkánsky štandard, o ktorom píšu aj ostatní cestovatelia po týchto oblastiach. Na presnosť sa tu pri železniciach ani busoch príliš nehrá, aj keď z východzej stanice odchádzajú diaľkové vlaky obvykle celkom presne, po ceste už určite nejaké tie desiatky minút naberú. Tradičným zdrojom meškaní sú colné a pasové orgány - pri ceste z Belehradu do Sofie stál vlak v bulharskej pohraničnej stanici Kalotina Zapad vyše 3 hodín, včera pri spiatočnej ceste chytil hodinu na bulharskej strane, ďalšiu hodinu na srbskej strane v Dimitrovgrade a ďalšiu zhruba hodinu cestou z Dimitrovgradu do Belehradu. Tým pádom mi ráno v Budapešti ušiel EC 174 a mohol som o pol siedmej ráno veselo improvizovať, ako seba a drahú polovičku dostanem domov.
Vyriešil som to Ex vlakom do Komáromu, peši cez most do Komárna, kde som len tak tak chytil bus do NZ (najbližší vlak z KN do NZ šiel samozrejme asi za 4 hodiny). Za bus KN-NZ som musel vycálovať nekresťanských 75 Sk+10 Sk batoh (obyčajné cestovné v Os za tú istú trasu 36 Sk) - SAD už neviem aké si asi myslí, že cestujúci z KN do NZ si chce urobiť vyhliadkovú jazdu po južnom Slovensku a preto má za zachádzky busu do každej paže platiť... A z NZ už veselo Os 4214 do GA a ďalej do TT. Mohol som síce ísť z Pešti aj neskorším EC 170, ale potom by som mal na prestup na Os 4214 len 5 minút (ako sa ukázalo v reáli, tak ešte menej) a nestihol by som si kúpiť lístok do TT. Takže namiesto výpalného v podobe prirážky za výdaj lístka vo vlaku som zaplatil výpalné pre SAD...