405.95+905.95

** *V Poprade už majú ...* **

Už víme z původního zdroje (a v případnější diskusi): https://www.vlaky.net/diskusia/link/894245/

*V Poprade už majú prvý zo sľúbených hybridných vlakov.*

ZDROJ:
https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/574768-v-poprade-uz-maju-prvy-zo-slubenych-hybridnych-vlakov/

Nech je tu aj nejaký obrazový materiál...952-ka čerstvo po revízii.

Čakalo to na nás

Najväčšia "sranda" ale je, že z tých čo mám sa ozubnici venujú iba "hobby" knihy a tie "profi" sa ňou vobec nezaoberajú...

Ved to..... Ale tie hobby knihy nepise len tak hocikto... Tie mena autorov su dost zname v krajoch ceskych aj slovenskych.

Je iba divne, ze sa za tie roky nik nad tymi rozdielnymi nazormi nepozastavil.

V tom pripade ta statistika zlyhava, lebo je tam zaratane 2x to iste
Ta štatistika sa hlavne podľa toho nedá urobiť, ale Ty si začal s tým, že máš doma tri knihy...

Najväčšia "sranda" ale je, že z tých čo mám sa ozubnici venujú iba "hobby" knihy a tie "profi" sa ňou vobec nezaoberajú...

Dalsi prieskum domacej kniznice ukazal iste korelacie.
Vsetka slovenska literatura sa drzi ozubnice Abt(t) a zavana to zdrojom Zilinska univerzita. (Nasiel som teraz doma aj taky exemplar.)
Vsetka ceska literatura uvadza Strub a ma zas do cinenia s vydavatelstvom NADAS.

Najpravdepodobnejsia verzia von Roll, ktoru vsak nespomina ani jedna kniha.

Zjavne su ceski a slovenski autori rozneho nazoru, kazdy sa zubami-nechtami drzi toho svojho. Obe "skoly" si svoje nazory zjavne nekonfrontovali s nazormi odbornikov z inych krajin ani navzajom, inak by ten humbuk mozno nevznikol. Smutne je, ze sa v literature este kopiruje ta ista gramaticka chyba, co poukazuje na plagiatorstvo alebo toho isteho autora. (V tom pripade ta statistika zlyhava, lebo je tam zaratane 2x to iste.)

Smutne, ale tym padom nemam dovod celkom verit ani jednej z uvedenych stran. Davam 0:0.
Ta korelacia ukazuje na bud 2 osoby alebo 2 skupiny ludi (este v ramci CSR), ktore vychadzaju z vlastnych interpretacii bez akejkolvek spoluprace alebo vymeny nazorov....?!?

Presne je to o tom - slovenski autori vidia jablka, ceski hrusky a nemecky hovoriaci tvrdia, ze su to slivky.

Verte si kto chcete comu chcete (vec viery je osobna zalezitost), ja v takomto pripade dam prednost krajine povodu, javi sa mi doveryhodnejsia.
Aspon sa v debate dohodnem s Nemcom, Rakusanom, Svajciarom a mozno aj Anglicanom......

Nedalo mi a este som sa pohrabal v dvoch dalsich knihach.

Tak už iba čisto štatisticky:

Dejiny železnic na území Slovenska:
ozubnicový zvršok sústavy Abt s jednoduchým ozubeným hrebeňm

Dejiny Tatranskej elektrickej železnice:
ten istý (aj s tou chybou Abtt) text ako fotka čo som sem dával, ale je to iná kniha - čiže Abt

Železnica v kocke:
železničný zvršok sústavy Abt s jednoduchým ozubeným hrebeňom

Takže na knihy Abt:Strub = 4:3

Z toho ale plynie jediné - je v tom chaos a keď niekto tvrdí čokoľvek, tak mu to ťažko zazlievať

Uvaha z pohladu cestujuceho do Vysnych Hagov:

- ak idem od Ziliny a mam prestup v Strbe na zubacku, prestupim v Strbe.
(Este lepsie, ak mam priamy spoj dalej.)
- ak idem od Kosic, prestupim v PP na elektricku (co je vo vacsine priamy spoj).

Ak vsak mam bezproblemovy prestup len v PP, tak do tych Hagov budem cestovat cez PP a zubacka bude vozit vzduch.
Ak musim (hlavne v zime) prestupovat viac raz, budem volit spoj s minimalnym poctom prestupov (v sucasnej situacii teda cez PP).

Cestujuci vo vacsine pripadov mava aj batozinu a preto nema v laske prestupovat kazdych par km.

Nic to na veci nemeni, ze sa necham prekvapit, co z toho vobec bude.

Ak je to politicka polievocka, tak nas este budu cakat 2 velmi zaujimave roky....

Nedalo mi a este som sa pohrabal v dvoch dalsich knihach.
Svorne tvrdia, ze ozubnica je Strub. V jednej knizke som vsak nasiel vetu o tom, ze CSD povodne zamyslali zakupit system Abt. Dostali vsak von Roll. (*)

Pravdepodobne z toho titulu zostala ta Abtova ozubnica v povedomi zelezniciarov. (Teraz neriesim, kto v tom co vidi.)
Ten Strub, ktoreho udavaju 3 z 3 knih, co mam doma, by som vyvodzoval z kompatibility systemov Strub a von Roll.
( FYI - system Strub je mladsi ako Abt a von Roll je este mladsi.)

(*) Aj by som to chapal, nase zubacky prisli na svet v priblizne rovnakej dobe ako ich svajciarske sestry na Rigi. Takze SLM nemusela zasadne nic prerabat (1435mm, 1,5kV =, sytem Riggenbach). Jedina zasadna uprava je na rozchod 1000mm (svajciarsky uzky viac-menej standard).
System von Roll je jednoduchsi na vyrobu a tym padom lacnejsi ako Riggenbach alebo Strub, tak firma von Roll ponukla ozubnicu z vlastnej dielne.
CSD asi nemali velmi na vyber, moznoze to takto nakoniec vyslo lacnejsie ako zamyslany Abt.

Od novych vozidiel zubacky by som vsak ocakaval istu kompatibilitu so sucasnymi elektrickami - kompatibilne spriahadlo (co na starych nie je), kompatibilne pripojenie snehovej frezy (u nej snad len vymenit spriahadlo.)

Nakolko su uvahy o kupe novych zubaciek realne, sa necham prekvapit.
Takych zrazu veci tu uz bolo, len ich este nevidim....

Otazka prestupov alebo priamych vlakov velmi zavisi od toho, ake su pripoje v Strbe. Ak bude lepsi prestup v PP, bude zubacka tak ci onak prazdna.
Ak budu pripoje k rychlikom v Strbe, viem si predstavit, ze by sa nejake priame spoje zo Strby uzivili, aj ked nie v celej trase
Strba - Smokovce - PP. (V zimnej a letnej sezone.)

Mne skôr vŕta v hlave tá plánovaná výmena súprav. Ako nie že by som neprial, nové je nové, aj bezproblémový presun do Popradu je plusom, ale tak zrazu a priorita... Čo ak je to aj takto: Plánované predĺženie zubačky do obce (do dnešnej zastávky Štrba) po telese hlavnej trate, na ktorom by zubačka jazdila adhézne, sa nevýstavbou koridoru odložilo do stratena. Tak sa trochu nafúkla potreba zrušenia prestupu na Štrbskom plese (koľko % cestujúcich prestupuje?), lebo obstaranie súprav je už nejako rozpracované a možno sú už nachystané do obehu nejaké ruksaky... reálny výrobca je len jeden a do volieb sú 2 roky.

Zvolenmesto: Podľa Wikipédie leží stanica Štrba priamo na rozvodí, takže voda odteká na obe strany. Ale podľa mňa budova OŽ už patrí k Baltskému moru

zvolenmesto - vidím to rovnako.

A myslím si, v tom sa s Ondrom zhodujeme, že ozubnica na Štrbe by mala byť označená ako Von Roll.
A či Von Roll je upravený Strub alebo Abt, to záleží od toho, či niekto vidí hrušku alebo jabloň...

tratovak: otázka je, či je systém Von Roll: a.)prienikom množín Abt a Strub, alebo b.)podmnožinou jednej z nich, alebo c.) množinou na ich úrovni. Z hľadiska patentového asi c.), ale z hľadiska technického skôr a.) možno až b.)
Súhrou náhod si pamätám od mala práve Von roll - ako malý žiačik v škole prírode som sa viezol zubačkou nedlho po otvorení a Von Roll bola aj sedačka na Chopok.
Som tiež len ten slepec ohmatávajúci slona, ale som si vytvoril takúto predstavu:
Prvý bol riggenbach...rebrík", náročný na ručnú výrobu (nitovaním, neskôr zváraním). Neskôr Strub hľadal jednoduchšie riešenie, tak zobral koľajnicu a vyfrézoval do nej zuby. Proti vykoľajeniu pridal nejaký prídržný hák, ktorý sa všade spomína, ktorý asi držal o hlavu koľajnice. Abt vymyslel lamelu, čo mu umožnilo ju dimenzovať či multiplikovať podľa účelu. A Von roll si asi dal patentovať -už v modernej dobe - niečo ľahšie a jednoduchšie, lacnejšie.. Pretože prišiel posledný, a všetko už bolo vymyslené, musel zákonite zobrať z každého niečo. Nevýhodu posledného potreboval premeniť na výhodu, tak systém vymyslel tak, aby bol kompatibilný s niektorými dovtedajšími vozidlami, s výhľadom, že predošlé systémy môže postupne nahrádzať (čo sa asi aj deje).
Predmetom patentov boli iste aj výhybky, priecestia, tvar zubov, výška hrebeňa... Možno sa vzájomne kombinovali, takže povedať presne čo je čo a čo kto z čoho zobral len tak na pohľad si netrúfam, ani takú ambíciu nemám...
Ja som sa zapojil preto, lebo ondrej, aj keď nie so zlým úmyslom, označil fíru takmer za blbca. Ten kým by riešil nesmrteľnosť chrústov, tak prerazí perón, zhrmoce do haly a kým sa tu my dohodneme na type ozubnice, dotlačí súpravu do Čierneho mora (alebo Baltského?) - ozaj, kam odteká voda zo štrbskej stanice?

zvolenmesto - ten nemecký text - pointu vidím v tom, že (nielen on) uvádza u Abta dve alebo tri lamely, u Von Rolla jednu.
Ale Abt može byť aj s jednou lamelou, hoci sa používa minimálne. A rozdiel medzi jednolamelovým Abtom a Von Rollom je aj v niečom inom ako v tvare vyfrézovaných zubov?

Ak má zákazník hrušku, ktorá mu odumiera a chce opäť hrušku, pričom mu dokážem ponúknuť hrušku navrúbľovanú na jabloni, budem mu tvrdiť, že mu ponúkam upravenú hrušku, alebo upravenú jabloň? Licencie a patenty (nemienim pátrať po tom, kto vlastní Abta) - obdobne...

Traja slepí dostali za úlohu popísať slona. Prvý mu ohmatal chobot a hovorí : Slon, to je niečo ako hadica. Druhý mu ohmatal nohu a hovorí: Slon, to je ako stĺp. A tretí ohmatal chvost a hovorí - slon to je ako metla...
Ondro: Otazka je, kto ma pravo definovat?
1. Ten kto videl na vlastné oči patenty, kde to bude iste presne vymedzené
2. Ty si si to právo udelil na začiatku debaty a ešte zhodil kamaráta strojvodcu
3. Mimochodom podľa tohto na Zugspitzi asi volajú Von Roll "Otvorený Riggenbach" http://www.bahninfo-forum.de/read.php?10,516324
4.skús ešte prosím preložiť toto, ja tak dobre nemecky neviem, aby som to sem dával.
Podľa www.deacademic:
System Strub: Emil Strub, Zahnschiene, genau eine Strub'sche Breitfußschiene mit Evolventenverzahnung. Die Zähne sind in eine der Keilkopfschiene ähnlichen Schiene eingefräst. Durch Haken, die um den Schienenkopf herumgreifen, soll bei besonders steilen Abschnitten ein Aufklettern verhindert werden, d. h. die Lokomotive oder ein Triebwagen kann durch die an den Zähnen auftretenden Kräfte nicht aus dem Gleis gehoben werden. Zahnstangen vom System Strub können mit den gleichen Zahnrädern wie die Riggenbachsche Zahnstange befahren werden, vorausgesetzt Teilung und Teilkreishöhe sind identisch (z. B. bei den Appenzeller Bahnen)

System Abt: Roman Abt, Lamellenzahnstange. Zwei oder drei Lamellen liegen gegeneinander versetzt mit den Zähnen nach oben im Gleis; ein entsprechendes Zahnrad greift von oben ein. Besonderer Vorteil bei Verwendung mehrerer Lamellen ist die gleichmäßigere Kraftübertragung, da sich immer mindestens ein Zahn im Eingriff befindet. Technisch eng mit dem System Abt verwandt ist das System von Roll mit nur einer Lamelle. Es gibt für diese Zahnstange Sicherungen gegen ein Aufklettern in Form eines Spurnagels, der zwischen zwei Lamellen durchreicht und dessen Kopf in die Unterseite der Lamellenzahnstangen eingreift. Dazu müssen die Zahnstangen allerdings so befestigt werden, dass für den Nagel ein freier Lichtraum gegeben ist. In Weichenbereichen oder in flachen Abschnitten wird zum Teil nur eine Lamelle (aussermittig) verlegt.

System von Roll: Firma von Roll, Lamellenzahnstange. Wie beim System Abt besteht diese Zahnstange aus einem Flachstahl, in den die Zähne mit der Verzahnungsgeometrie der Systeme Riggenbach und Strub eingefräst werden. Die Zahnstange kommt in erster Linie bei Neubauten sowie beim Ersatz alter Zahnstangen nach den Systemen Riggenbach oder Strub zur Anwendung, da sie in der Herstellung günstiger ist als die Originalfertigung nach Riggenbach oder Strub

Výrobca ma právo si to svoje definovať ako chce. S ohľadom na marketing, licencie, patenty, ...
Existuje nejeden prípad, kedy sa papierovo definované líši od skutočnosti.
Toto može, ale nemusí byť tento prípad...

Vyrobca to vidi takto:
http://www.tensolrail.com/index.php?node=412&lng=2&rif=be8328c56f

Oficialna stranka firmy Tensol, nastupcu von Roll.

Nuz, je to vec definicie. Otazka je, kto ma pravo definovat?
Vyrobca, alebo hocikto, podla toho, co v tom vidi?

Ondro, ja sa tiež nehnevám ani neurážam

Ale Von Roll (modifikovaný Abt) sa dá v súvisloti so Štrbou vygůgliť.

Ja som si z toho celého, okrem toho, že ako píšeš netreba veriť všetkému - ale potom netreba robiť z ľudí pre to blbcov, že veria inému, odniesol to, že Von Roll zobral abtovú lamelu, podľa jej zaťaženia upravil jej šírku, a dal na ňu strubové zuby. A preto je to modifikovaný Abt a nie modifikovaný Strub alebo modifikovaný Riggenbach, hoci je zameniteľný so Strubom a Riggenbachom. Ak by bol zameniteľný s Abtom - už by to bol Abt.

Asi tak, ako keď navrúbľuješ hrušku (Strub) alebo čerešňu (Rieggenbach) na jabloň (Abt). Základ je stále jabloň, hoci bude plodiť hrušky a čerešne a navrúbľovaním jablone ostáva zase jabloň...

zvolenmesto - Mr. Google nasiel, aj to heslo do vyhladavaca je treba vhodne zvolit - trafil si lepsie ako ja.

Zial v knizkach su chyby a su tym padom v povedomi rozsirene.
A kto sa k akej knihe dostal, to si vzal za svoje (mna nevynimajuc.)