Každý zvlášť: Návrat domov

7.7.2026 8:00 Adrián Šperka

Každý zvlášť: Návrat domov

A je to tu. Ide sa späť. Určite aj vy cítite to nadšenie, ktoré sa tu snažím prejaviť, pretože aj keď bolo v Londýne perfektne (päť reportáží iba o doprave v Londýne), bol čas sa vrátiť domov. Keď sa pozerám späť, ani neverím, že som toto zvládol. Aj napriek naivnej predstave celá cesta zase až tak úplne jednoduchá nebola.

Skoro ráno 2. 1. 2026 vstávam na hotelovej izbe a pozvoľna sa oblečený presúvam na autobusovú linku N225, ktorá smeruje zo zastávky Bow Church na železničnú stanicu St. Pancras International. Ak si pamätáte na moju cestu do Londýna a neušlo vám, že som sa vplyvom veľmi zlej logistiky a vlastnej naivity nachladil, len pre úplnosť dodávam, že aj cestou naspäť som bol stále nachladený. Počas celého pobytu v Londýne som sa snažil, aby si to manželka nevšimla, pretože som jej nechcel pokaziť dovolenku. No choroba sa naplno rozvinula práve v predvečer môjho odchodu, takže na jednej strane som rád, že sme opäť cestovali každý zvlášť, na strane druhej som cítil, že v takomto stave byť 29 hodín bez spánku na cestách bola výzva nielen pre mňa, ale aj pre moje okolie.

London St. Pancras International (GB) – Amsterdam Centraal (NL) - Düsseldorf Hbf (D) - München Hbf (D) – Wien Hbf (AT) – Bratislava hl. st. – Košice

Pred 5:30 som vystúpil z autobusu a vošiel do vestibulu stanice, kde už vtedy čakal dlhý rad cestujúcich na vlaky do Paríža a Amsterdamu cez Brusel. Rad sa pomaly posúval a keď som sa dostal na rad, veľmi rýchlo prebehla colná a pasová kontrola. Potom som sa dostal na nástupisko pred vlak do Amsterdamu a práve tu vznikla moja prvá fotka.


EST 9106 a vedľa EST 9080 © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

Keďže architektúra stanice ma prinútila urobiť ešte jeden záber, neváhal som a foťák som namieril na ikonický nápis, ktorý netreba komentovať, pretože hovorí za všetko.


Stanica London St. Pancras International © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

Cesta ubiehala rýchlo a na moje prekvapenie aj presne. Po vyjdení s tunela si všetci cestujúci synchronizovane zmenili čas na klasických náramkových hodinkách a ja som pri prestoji v Bruseli využil čas a najprv si odfotil veľmi zaujímavo a pre naše končiny možno trochu netradične vyzerajúce návestidlo.


Návestidlo v stanici Brusel Zuid © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

A tu sa dostávame do bodu, kedy som si splnil detský sen. Viete koľkokrát som na obrázkoch v rôznych encyklopédiách a knihách železničného charakteru videl podobné obrázky? A ako malý som sníval, že raz sa dostanem do končín, kde jazdia tieto vlaky a urobím si vlastnú fotku. Lenže ako čas plynul, zmieril som sa s tým, že vplyvom okolností sa nikdy nedostanem vlakom do Bruselu, Amsterdamu, či Londýna. A predsa...


EST 9167 a THA 9411 v stanici Brusel Zuid © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

To už sme sa ale pohli ďalej a do Amsterdamu na hlavnú stanicu sme prišli presne o 11:20. Ďalej som pokračoval až popoludní a všetky dôvody môjho rozhodnutia si rozoberieme v časti Itinerár. Zatiaľ som sa však stihol zatúlať aspoň na jednotlivé nástupiská a i pred staničnú budovu. Musím ale poznamenať, že dlhé čakanie nie je pre mňa, aj keď som si pred pokračovaním cesty mohol lepšie odpočinúť a nabrať aspoň trochu energie.


Os 8441 Amsterdam Centraal - Hoofddorp © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

Poschodové IC vlaky sú v Holandsku bežnou súčasťou verejnej dopravy. My nemáme ani tie s klasickou súpravou. Nevadí...


IC 2741 Alkmaar - Venlo © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

Tu už sa ale presúvame pred stanicu, kde vidím malý čriepok verejnej osobnej dopravy v podobe električkovej linky 14 naberajúc cestujúcich pred svojou ďalšou jazdou.


Električka typu Siemens Combino na linke 14 pred amsterdamskou hlavnou stanicou © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

Medzitým ako som sa vrátil do stanice som zašiel do lekárne a kúpil si aspoň sprej do nosa, lebo som cítil, že zvyšných dvadsať hodín cesty by bolo bez spreja pre moje nosné dierky kritických. Zároveň som sa občerstvil v blízkej sieti rýchleho občerstvenia. Vďaka mojej nevedomosti som si vyskúšal aj čakanie v NS Lounge, ktorý je síce iba pre cestujúcich s cestovným lístkom do prvej triedy, ale keď čakárenská videla môj cestovný lístok Amsterdam – Mníchov, súcitne na mňa pozrela a nechala ma tam čakať.


ICE 127 v stanici Amsterdam Centraal © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

Posledná amsterdamská fotka je z môjho vlaku do Düsseldorfu. Napriek tomu, že vlak mal odchádzať 14:33, ešte o 14:30 sme stáli pred vlakom, no o 14:33 sme včas odišli. Tu musím vyjadriť obrovské uspokojenie z kúpy miestenky, pretože pre technické problémy leteckého dopravcu Lufthansa bol vlak plný do prasknutia a cestujúci si navzájom ovoniavali pokožku hlavy. O 16:54 som vystúpil v stanici Düsseldorf Hbf a o 17:07 som už sedel vo vlaku do Mníchova. Mal som isté obavy o stihnutie prestupu no bezproblémovejší prestup som snáď ani nezažil. Vlak do Mníchova prišiel na to isté nástupisko, na ktoré som vystupoval z vlaku z Amsterdamu. Nemecké ICE vlaky nemajú povesť presných vlakov, no napriek tomu som o 21:40 vystúpil v Mníchove na hlavnej stanici, kde ma čakala studená sprcha. Mysliac si, že Bratislava hlavná stanica je najhoršou stanicou široko-ďaleko, mníchovská hlavná stanica ju, zdá sa mi, predbehla. Neviem, no na mňa pôsobila veľmi škaredo a fádne.


Súprava ICE a regionálneho osobného vlaku v stanici München Hbf © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

Keďže vlak do Viedne mal meškanie vyše 20 minút, mal som čas sa prejsť ešte aspoň medzi jednotlivými nástupiskami.


Opäť taká istá dvojica, akurát v iných farbách © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

Napriek meškaniu viac ako 20 minút z Mníchova sme do Viedne prišli s meškaním 6 minút. Pre mňa za mňa to mohlo byť viac, pretože na prestup som mal niečo málo pod dve hodiny. Zároveň som už cítil, že moja teplota a únava dosiahli kritické rozmery, čiže už som nemal ani silu čokoľvek odfotiť. V každom prípade cesta z Viedne až do Košíc prebiehala presne podľa plánu a 11:53 som dorazil do cieľovej destinácie. Kým ja som vyzeral ako po nočnej v bani, moja manželka, ktorá ma prišla čakať vyzerala oddýchnuto a bola v dobrej nálade.

Itinerár

Tak ako v prípade cesty do Londýna, aj tu som počítal s úplne iným variantom. Pôvodne som sa mal vrátiť cez Berlín a Prahu - presne tak, ako pri ceste do Londýna. No plánovaná novoročná výluka v úseku Dresden – Děčín a náhradná autobusová doprava pri vlaku NJ 457 ma presvedčili o voľbe trasy cez Rakúsko.

Odchod z Odchod o Príchod do Príchod o Vlak Čas na prestup
London St. Pancras International 6:16 Amsterdam Centraal 11:20 EST 9106 193 min.
Amsterdam Cebtraal 14:33 Düsseldorf Hbf 16:54 ICE 127 13 min.
Düsseldorf Hbf 17:07 München Hbf 21:40 ICE 1013 37 min.
München Hbf 22:17 Wien Hbf 3:20 railjet 263 114 min.
Wien Hbf 5:14 Bratislava hl. st. 6:10 REX 2502 22 min.
Bratislava hl. st. 6:32 Košice 11:53 Ex 607  

Spojenie Londýn – Košice dňa 2. 1. 2026/3. 1. 2026 © Adrián Šperka, 1. 6. 2026

Asi sa vám na jazyk tisnú na základe tabuľky rôzne otázky, tak sa pokúsim zodpovedať aspoň niektoré.

Priznávam, že 193 minút na prestup v Amsterdame bolo pre mňa osobne veľmi veľa. Samozrejme, že toto je subjektívne vnímanie, pretože som bol chorý. Na druhej strane som si však uvedomil, že aj keby som bol v tom čase zdravý, pre mňa je to dlho. Aj keď celá cesta či už tam alebo späť vyzerá, že len hltám kilometre, v podstate je to tak. Ani pri ceste do Londýna a ani späť nebola cesta cieľ a teda som sa chcel čo možno najrýchlejšie presunúť na určené miesto. Pri ceste domov je tu ešte faktor „čakajúceho“. Ide o to, že kým v Londýne bola moja žena sama a čakala ma, keď bola už doma a nie na dovolenke, apriori na mňa nečakala v zmysle spoločného času trávenia dovolenky v cudzine. Takže cesta späť sa mi v tomto zmysle absolvovala podstatne pokojnejšie. A keďže som pri ceste z Londýna do Amsterdamu išiel prakticky výlučne po cene, musel som prijať fakt, že ak som chcel najlacnejší ranný spoj, daň za to bola dlhé čakanie na stanici v Amsterdame.

13 minút na prestup v Düsseldorfe je žalostne málo, no tu platí v podstate to isté, čo som napísal vyššie. Ak by som totiž aj nestihol, nejako by som sa už domov dostal.

V Mníchove nastala zaujímavá situácia, pretože vlak railjet 263 do Viedne bol zmeškaný o 28 minút na svojom odchode vplyvom čakania na vlak TGV 9577 a ICE 1603, ktoré meškali takmer hodinu. Myslel som, že tak ako v Prahe na hlavnom nádraží má aj Mníchov problém s kapacitou, no toto čakanie o tom veľmi nesvedčí.


Situácia v Mníchove © Adrián Šperka, 2. 1. 2026


A jej dôsledky na vlak do Viedne © Adrián Šperka, 2. 1. 2026

Posledná zodpovedaná otázka bude o rozhodnutí vo Viedni. Mnohí z vás si určite všimli možnosť o 3:40 pokračovať regionálnym expresom do Petržalky a zbytočne nenaťahovať čas vo Viedni. Avšak, keď som si predstavil, že z Petržalky budem musieť ešte cestovať na bratislavskú hlavnú stanicu autobusom 93, tak aj napriek tomu, že by som bol doma v Košiciach už o 10:26 Ex 505, ďakujem, neprosím. Zároveň rezervačný systém ZSSK v rámci internetového predaja nedokáže vydať medzinárodný lístok cez Petržalskú stanicu, ale iba cez Marchegg.


Mapa trasy © Adrián Šperka podľa www.cp.sk, 1. 6. 2026

Pri cestovnom som na určitých trasách zostal naozaj až v nemom úžase, ako môžu byť cestovné lístky cenovo dostupné.

Úsek Cena Ponuka Dopravca
London - Amsterdam   105,00 € EUROSTAR STANDARD EUROSTAR
Amsterdam - Mníchov   145,49 € Super Sparpreis Europa NS/DB
Mníchov - Košice    51,00 € EUROPA EXPRESS DB DB/ÖBB/ZSSK
    301,49 €    

Cestovné platné k 2. 1. 2026/3. 1. 2026 © Adrián Šperka, 1. 6. 2026

Keď som videl cenu za úsek Mníchov – Košice i s miestenkou Bratislava – Košice, zostal som veľmi príjemne prekvapený. 51,-€ je v tomto prípade takmer zadarmo. Zároveň som predpokladal, že do vlaku railjet 263 miestenku vzhľadom na nočnú hodinu potrebovať nebudem. Zámerne som si sadol do tichej zóny, no cestujúcich tam bolo pomerne dosť. Ale asi som to pri ceste v noci mohol čakať. V rámci záverečného porovnania ešte pridávam rozdiel v cene letenky a vlaku.


Porovnanie cenovej výhodnosti leteckej a železničnej dopravy © Adrián Šperka, 1. 6. 2026

Ak by som mal rozdiel medzi cestovným v leteckej a v železničnej doprave vyčísliť na percentá, bolo by mi smutno. O časovej výhodnosti leteckej dopravy sa radšej ani nerozpisujem. Jediné, v čom má železničná doprava navrch je ekológia, keďže elektrická trakcia začala v Košiciach a skončila v Londýne v oboch smeroch.

Záver

Po spoločnom obede v staničnej reštaurácií som si doma ľahol do postele s teplotou 37,8°C a spal som dlhé tri hodiny. Myslím, že na dlhé roky sa táto dovolenka zapíše do rodinnej kroniky ako najväčšie dobrodružstvo (teda aspoň pre mňa). V každom prípade po vyhodnotení všetkých pre aj proti sme sa zhodli (po jemnom naliehaní), že takýto typ dovoleniek v akomkoľvek ročnom období už opakovať nebudeme.

Odkazy

Súvisiace odkazy