Vyskúšajte si Pragotron!

18.5.2026 8:00 Jaro Vybo

Počas aprílového Prvého parného dňa v Železničnom múzeu na bratislavskom Rendezi bolo možné okrem lokomotív a ďalšej železničnej techniky obdivovať aj vnútorné expozície samotného Železničného múzea. Objavil som tak malú miestnosť s tabuľou a najmä riadiacim pultom informačného systému Pragotron. A čo bolo ešte lepšie, pri pulte stál veľmi ochotný pracovník neďalekého Múzea dopravy, ktorý vám s radosťou vysvetlil jeho ovládanie.

Ako informatikovi mi veľmi srdce zaplesalo, keď som si mohol Pragotron vyskúšať a tiež pozrieť sa na jeho vnútornosti. Tak ako asi väčšina z nás, systém som doteraz videl iba z pohľadu cestujúceho. Konečne som si ho mohol obzrieť detailne aj z druhej strany. Napokon riadiaci pult sa väčšinou ukrýval v dopravnej kancelárii staníc.

Pri príprave tohto článku som narazil na stránku pragotron.sk, na ktorej nadšenci a zberatelia výborne zdokumentovali a opísali historický vývoj aj princíp fungovania. Preto tu nebudem veľmi rozpisovať celú technológiu (na západe známu ako Signaltron), typy, históriu výroby, firmy Pragotron, resp. Elektročas, radšej odporúčam navštíviť túto stránku. Zameriam sa teraz skôr na zážitok zo Železničného múzea.

Ovládací panel Pragotronu, © Jaro Vybo

Súčasťou dobovej technológie bolo, že samotná “databáza” - bubon s cieľmi a smermi bola vyrábaná na mieru pre konkrétnu stanicu. Ako som sa dozvedel, v múzeu je zachované zariadenie zo železničnej stanice Trenčín. Na fotografii to vidno aj podľa štítku na kľúčoch v riadiacom paneli. Návštevníci mali možnosť vyskúšať si jeho ovládanie. Otáčavými bubnovými kolieskami navoliť cieľovú stanicu, smer jazdy, čas (samostatné kolieska pre hodiny a minúty), pridať meškanie a nástupište. Stlačením tlačidla s číslom si zvolíte riadok a ďalším tlačidlom potvrdíte zápis a už sa môžete tešiť z otáčania líšt na zobrazovacom paneli. Pomocné tlačidlo vymazanie pretočí celý bubon s lištami na prvú pozíciu s prázdnou lištou. Tlačidlo prepis zase umožňuje posun informácie do vyššieho riadku, ako vlaky postupne odchádzajú. Po skončení otáčania je už zariadenie neaktívne a nespotrebúva žiadnu elektrinu. Pracovník múzea nám dovolil aj jemne prstami prehodiť lištu priamo na segmente “displeja”. Pri následnom prepise to stroj nezaznamenal a prekopíroval tak do vyššieho riadku chybne nahodený vlak. Na kolieskach - rotačných voličoch cieľa a smeru sa dá všimnúť aj to že niektoré ciele sú tu uvedené dvakrát za sebou. Jedenkrát pre rýchlik a teda červenú lištu, druhý krát pre osobák - čiernu lištu. Konečne som si tiež mohol zblízka obzrieť aj zopár líšt so žltým podfarbením. Predtým som ich iba občas spozoroval pri pretáčaní všetkých líšt na stanici. Na žltých lištách bola uvedená napríklad náhradná autobusová doprava či špeciálny vlak. Pobavila kategória vlaku ROH, ktorá sa na lište zachovala až dodnes. Za povšimnutie stojí aj spleť káblov vedúca do panelu viditeľná na titulnej fotografii.

Ďalšie doplňujúce exponáty, © Jaro Vybo

Pre lepšie pochopenie fungovania boli okrem tohto funkčného zariadenia vystavené aj ďalšie exponáty – samotná teleindikačná jednotka, čiže jeden segment tabule (cieľová stanica), či bubon s lištami. Na fotografii vidíte aj zoznam číselných kódov staníc a cieľov zo zariadenia pôvodne v stanici Čadca. Pri pohľade dovnútra jedného segmentu teleindikačnej jednotky vidno kontaktný bubon s otvormi pre zapadnutie jednotlivých kontaktných hrabličiek. Otvory nápadne pripomínajú bity pre binárny kód „before it was cool“. Kód z tabuľky - napríklad 345 pre Humenné hovorí, že otvory pre lištu s Humenným budú na bubienku na pozíciach 3, 4 a 5. A teda keď hrabličky kĺzajúce sa po bubienku pri jeho točení (a prehadzovaní listov) zapadnú do týchto otvorov, kontakt sa preruší, pretáčanie sa zastaví a na tabuli by teda mala zostať zobrazená správna cieľová stanica. Tu máme aj vysvetlenie, prečo do tabule vedie také množstvo káblov. Osem hrabličiek v jednom segmente znamená minimálne 8 riadiacich káblikov. V každom riadku je pritom segmentov viac (nástupište, čas odchodu, meškanie, kategória…) hoci s rôznym potrebným počtom možností a teda aj káblikov. No a to si ešte vynásobte počtom riadkov na tabuli. Podrobnejšie technické detaily taktiež nájdete na stránke fanúšikov Pragotronu.

Dierny štítok pre IC vlak z Košíc, © Jaro Vybo

Príjemným “informatickým” prekvapením pre mňa bola tiež vychytávka v podobe diernych štítkov. Keďže samozrejme počas platnosti grafikonu sú zobrazované údaje viac-menej stabilné – vlak tam a tam odchádza tým a tým smerom o tej a tej hodine – tak pre takúto skupinu údajov boli pre daný GVD vyrobené dierne štítky s preddefinovanými dierovými kódmi. Na riadiacom pulte vpravo môžete vidieť časť, do ktorej sprava zasuniete štítok, stlačíte tlačidlo a údaje sa nahodia. Pomocou dvoch horných tlačidiel medzi rotačnými voličmi ešte môžete navoliť premenlivé údaje – meškanie a koľaj.

Od sprievodcu, ktorý veľmi ochotne odpovedal na veľa mojich zvedavých otázok, som sa dozvedel, že posledné exempláre Pragotronu sú ešte stále v službe, avšak iba v Česku napríklad v staniciach Cheb, Most, či Karlovy Vary - Dolní nádraží. Na slovenských staniciach už boli všetky nahradené, posledné doslúžili na stanici v Štúrove. Ich odchod zdokumentoval pred jedenástimi rokmi Jozef Gulík v tomto článku. Hoci možnosť pohrania sa s Pragotronom v múzeu ma naozaj nadchla a zahrala aj na nostalgickú strunu, napriek tomu som rád, že toto zariadenie už môžem obdivovať iba v múzeu - kam aj morálne a technicky patrí. Aj sprievodca spomínal viaceré problémy v prevádzke (zasekávanie a zle pretočené lišty, vďaka ktorým občas vznikali na Pragotrone úsmevné kombinácie), či obmedzenú flexibilitu, keď napríklad zmeniť alebo doplniť nový názov stanice, či kategóriu vlaku na lište nebola až taká triviálna záležitosť. Najmä keď si uvedomíme, že na väčších staniciach boli Pragotrony aj na nástupištiach. V tomto smere súčasné informačné technológie odbremenili obsluhu, hoci samozrejme vždy sa dá čo vylepšovať.

Železničné múzeum na bratislavskom Rendezi býva síce v sezóne otvorené denne, no len pre prehliadku vonkajších exponátov. Ak chcete nazrieť aj do vnútorných priestorov a teda aj na Pragotron, musíte si dohodnúť prehliadku vopred. Na tomto mieste chcem veľmi pekne poďakovať jednak ochotnému, trpezlivému a znalému sprievodcovi pri Pragotrone na Prvom parnom dni (možno ho aj spoznáte), a tiež pracovníkom múzea, resp. všetkým, ktorí sa pričinili o to, že túto už historickú technickú lahôdku stále udržujú funkčnú. A že múzeum ponúka zážitok, nakoľko si ju môžete nielen obzrieť, ale aj takto naživo vyskúšať.

Keďže nemám žiadne elektrotechnické vzdelanie, prosím ostatných čitateľov, aby pokojne opravili či doplnili rôzne technické detaily v diskusii.

Súvisiace stránky: